On-line: Nákup z autobazára

Trh s ojazdenými vozidlami v Európe je naďalej problémový. Ukazuje sa, že približne dve tretiny 10-ročných áut v Európe majú za sebou havarijnú opravu, ale predajcovia to často taja. Pomerne bežné je napríklad tiež inzerovanie prvkov výbavy, ktoré konkrétne auto nemá, a zanedbávanie nákladných servisných úkonov, ako nastavenie vôle ventilov, výmena oleja v prevodovke alebo rôzne poruchy systému kontroly emisií. Kúpa ojazdeného vozidla však nemusí byť pre zákazníka vždy rizikom. Objednané vozidlá v renomovaných autobázaroch bývajú podrobené auditu, a ten v závislosti od typu vozidla a jeho konfigurácie môže obsahovať stovky povinných bodov, ktoré musí technik skontrolovať. Zameriava sa na podrobnú kontrolu vrátane merania vrstvy laku, prehliadky na zdviháku alebo skúšobnej jazdy.

Vybrané body certifikovanej kontroly pre predaj automobilov on-line:

o Kontrola európskej databázy a servisnej histórie

o Kontrola prípadných stôp po skrytej havárii

o Meranie vrstvy laku

o Vizuálna kontrola karosérie, okien, kolies a interiéru a fotodokumentácia všetkých zistených poškodení

o Kontrola a testovanie všetkých funkčných zariadení

o Základná diagnostika

o Skúšobná jazda

o Kontrola tesnosti a vôle

Medzi bežné problémy patria veľké medzery v servisnej histórii, nezrovnalosti v dokumentácii alebo kozmetické chyby, ktoré nezodpovedajú veku a počtu najazdených kilometrov vozidla. Celkovo 24 % vozidiel, ktoré Carvago kontroluje, neodporúča svojim zákazníkom kupovať. V minulosti bolo toto číslo ešte vyššie. Analýza ponuky na hlavných zoznamoch krajín ukazuje, že ku koncu októbra 2024 predajcovia v celej Európe ponúkali 366 899 problémových vozidiel.

Príklady problémov zistených počas kontrol:

(% zistených vozidiel)

• Skryté závažné minulé havárie 9%
• Porucha emisnej kontroly 8%
• Závada batérie/nabíjania vo vozidlách PHEV 5%*
• Porucha turbodúchadla 4%
• Nadmerná vôľa pruženia 2 %
• Porucha vstrekovača 2 %
• Nezrovnalosti v histórii a stave tachometra 1 %
• *(len % v rámci vozidiel PHEV)

EU: Vodičské preukazy

Na cestách Európskej únie príde ročne o život takmer 20 000 ľudí. Dohoda o aktualizácii smernice EÚ o vodičských preukazoch má za cieľ zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky v Európe, aby boli vodiči lepšie pripravení na skutočné jazdné situácie a aby si vytvorili dostatočné povedomie o riziku chodcov, detí, cyklistov a iných zraniteľných účastníkov cestnej premávky. Novými pravidlami pre vodičské preukazy sa zavedú: mobilný preukaz, skúšobné obdobie pre nových vodičov aj "sprevádzaná" jazda. Aby sa vodič kvalifikoval na získanie vodičského preukazu, bude sa musieť oboznámiť s bezpečným používaním telefónu počas jazdy, rizikami mŕtveho uhla, asistenčnými systémami vodiča, bezpečným otváraním dverí a jazdou v snehu a šmykľavých podmienkach.

Pravidlá EÚ po prvýkrát stanovia skúšobné obdobie najmenej dva roky pre nových vodičov. Začínajúci vodiči budú podliehať prísnejším pravidlám a sankciám za jazdu pod vplyvom alkoholu ako aj za jazdu bez použitia bezpečnostných pásov alebo detských zadržiavacích systémov. Zároveň by členské krajiny mali uplatňovať politiku nulovej tolerancie voči alkoholu a drogám. S cieľom zmierniť nedostatok profesionálnych vodičov sa minimálny vek, na základe ktorého môže vodič získať vodičský preukaz na nákladné vozidlo, zníži z 21 na 18 rokov a v prípade vodičského preukazu autobusu z 24 na 21 rokov za predpokladu, že žiadateľ je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Krajiny EÚ môžu povoliť 17-ročným osobám viesť nákladné vozidlo alebo dodávku na svojom území len v sprievode skúseného vodiča.

Vodičské preukazy by mali byť platné 15 rokov pre motocykle a autá. Krajiny EÚ môžu toto obdobie skrátiť na 10 rokov, ak sa preukaz môže používať ako vnútroštátny preukaz totožnosti, zatiaľčo vodičské preukazy nákladných vozidiel a autobusov sa budú musieť obnovovať každých päť rokov. Krajiny EÚ môžu skrátiť platnosť vodičských preukazov starších vodičov (65 rokov a starších). Pred vydaním prvého vodičského preukazu by mal vodič prejsť lekárskou prehliadkou vrátane zraku a kardiovaskulárneho stavu. V prípade vodičov automobilov alebo motocyklistov sa však krajiny EÚ môžu rozhodnúť nahradiť lekársku prehliadku formulármi na samohodnotenie alebo v prípade obnovenia vodičského preukazu inými alternatívnymi opatreniami.

Digitálny vodičský preukaz, ktorý je k dispozícii v smartfóne s technológiou digitálnej peňaženky v celej EÚ, sa podľa nových pravidiel stane hlavným formátom v EÚ. Členské štáty budú mať päť rokov a šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti nových pravidiel na ich vykonávanie. Poslanci však zabezpečili, že vodiči budú mať aj naďalej právo požiadať o fyzický vodičský preukaz.

Predbežnú dohodu ešte musí schváliť Rada a Parlament. Krajiny EÚ budú mať štyri roky na transpozíciu nových ustanovení do vnútroštátneho práva a prípravu na ich vykonávanie.

Wi-Fi: Kedy zvážiť kúpu adaptéra?

Rýchla a stabilná Wi-Fi sa stáva nevyhnutnosťou. Či už streamujete filmy vo vysokom rozlíšení, hráte on-line hry, pracujete z domu, alebo máte inteligentnú domácnosť plnú zariadení od žiaroviek po bezpečnostné kamery, potrebujete spoľahlivé pripojenie. Všetky tieto zariadenia komunikujú cez Wi-Fi, a ak je pripojenie pomalé alebo nestabilné, môže to viesť k problémom s ovládaním, oneskoreniam a celkovo zlému používateľskému zážitku. Bohužiaľ, nie každý počítač má vstavanú Wi-Fi kartu, ktorá by zvládla nároky modernej digitálnej domácnosti. A práve tu prichádzajú na rad externé Wi-Fi adaptéry.

Existuje niekoľko situácií, kedy môže byť Wi-Fi adaptér užitočným, alebo dokonca nevyhnutným doplnkom:

• Váš počítač nemá vstavanú Wi-Fi alebo má zastaranú – staršie stolové počítače často Wi-Fi kartu vôbec nemajú. Pri starších notebookoch sa zase môžete stretnúť s kartou podporujúcou len pomalé a dnes už nedostačujúce štandardy Wi-Fi, ako je napríklad 802.11n. V oboch prípadoch je externý Wi-Fi adaptér riešením.
• Máte problém so slabým signálom Wi-Fi – aj pri novších počítačoch sa môže stať, že vstavaná Wi-Fi karta nemá dostatočný dosah. Problém nastáva najmä, ak je router umiestnený v inej miestnosti alebo ak signál rušia steny a iné prekážky. Výkonnejší externý adaptér môže signál výrazne zlepšiť.
• Potrebujete vyššiu rýchlosť a stabilitu pripojenia – moderné Wi-Fi adaptéry podporujú najnovšie štandardy, ako sú Wi-Fi 6 a Wi-Fi 6E. Tieto štandardy prinášajú výrazne vyššie rýchlosti, nižšiu odozvu a stabilnejšie pripojenie. To oceníte pri streamovaní videa vo vysokom rozlíšení (4K, 8K), hraní online hier alebo pri videokonferenciách.
• Chcete naplno využiť potenciál modernej Wi-Fi siete (MU-MIMO) – moderné Wi-Fi adaptéry a routery využívajú technológiu MU-MIMO (Multi-User, Multiple-Input, Multiple-Output). Táto technológia umožňuje routeru efektívne komunikovať s viacerými zariadeniami súčasne, čím sa zlepšuje celkový výkon Wi-Fi siete. To je kľúčové najmä v domácnostiach, kde je k Wi-Fi pripojených veľa zariadení.

Kľúčové faktory výberu

• Štandard Wi-Fi: Vyberte adaptér, ktorý podporuje rovnaký alebo novší štandard Wi-Fi, aký má váš router. Ak máte router s Wi-Fi 6, vyberte adaptér s Wi-Fi 6 (alebo Wi-Fi 6E). Ak máte starší router s Wi-Fi 5 (802.11ac), bude vám stačiť adaptér s Wi-Fi 5.
• Rýchlosť Wi-Fi: Rýchlosť adaptéra by mala zodpovedať rýchlosti vášho internetového pripojenia a vašim potrebám. Ak máte rýchle internetové pripojenie a často streamujete videá vo vysokom rozlíšení alebo hráte online hry, vyberte adaptér s vyššou rýchlosťou.
• Antény: Externé antény (typicky pri PCIe adaptéroch) zvyčajne poskytujú lepší dosah a stabilitu signálu ako interné antény (častejšie pri USB adaptéroch).
• Kompatibilita s operačným systémom: Uistite sa, že je adaptér kompatibilný s vaším operačným systémom (Windows, macOS, Linux). Pri PCIe adaptéroch tiež skontrolujte, či máte voľný a kompatibilný PCIe slot na základnej doske.
• Zabezpečenie Wi-Fi: Vyberte adaptér, ktorý podporuje moderné štandardy zabezpečenia Wi-Fi, ako je WPA3. To zabezpečí bezpečné pripojenie k vašej Wi-Fi sieti.
• USB Štandard (len pre USB adaptéry): USB porty sa líšia rýchlosťou. Staršie USB 2.0 je výrazne pomalšie ako modernejšie USB 3.0, USB 3.1, alebo USB 3.2. Vyberte adaptér, ktorý je kompatibilný s najrýchlejším USB portom na vašom počítači. Ak má váš počítač USB 3.0 port (alebo novší), ale pripojíte adaptér s USB 2.0, bude rýchlosť adaptéra obmedzená pomalším USB 2.0 portom a nevyužijete tak plný potenciál adaptéra.

Pri výbere Wi-Fi adaptéra sa stretnete s dvoma základnými typmi, každý má svoje špecifické výhody a nevýhody.

USB adaptéry

Výhody:

• Jednoduchá inštalácia: Jednoducho sa zapojí do USB portu počítača. Nie je potrebná žiadna zložitá montáž.

• Prenosnosť: Môžete ich ľahko prenášať a používať s rôznymi počítačmi (notebooky, stolové PC).

• Zvyčajne nižšia cena: V porovnaní s PCIe adaptérmi bývajú cenovo dostupnejšie.

Nevýhody:

• Zaberajú USB port: Môžu blokovať USB port, ktorý by ste inak mohli využiť pre iné zariadenie.

Pre koho sú vhodné: Ideálne pre notebooky a stolové počítače, kde je hlavnou prioritou jednoduchá inštalácia, prenosnosť a nižšia cena.

PCIe adaptéry

Výhody:

• Vyšší výkon a stabilita: Ponúkajú najvyšší možný výkon a stabilitu Wi-Fi pripojenia.

• Lepší dosah signálu: Vďaka externým anténam majú zvyčajne lepší dosah signálu ako USB adaptéry.

• Podpora najnovších štandardov: Zvyčajne podporujú najnovšie štandardy Wi-Fi, vrátane Wi-Fi 6 a Wi-Fi 6E.

Nevýhody:

• Zložitejšia inštalácia: Vyžadujú otvorenie počítačovej skrine a zasunutie do PCIe slotu na základnej doske.

• Nie sú prenosné: Sú určené pre inštaláciu do jedného konkrétneho stolového počítača.

• Zvyčajne vyššia cena: V porovnaní s USB adaptérmi bývajú drahšie.

Pre koho sú vhodné: Primárne sú určené pre stolové počítače, kde je kladený dôraz na maximálny výkon, stabilitu a dosah Wi-Fi pripojenia. Sú ideálne pre náročných používateľov, hráčov a tých, ktorí potrebujú najrýchlejšie možné pripojenie.

Trend: Rast psychických ochorení

V psychiatrických ambulanciách na Slovensku bolo v roku 2023 vyšetrených 427 764 osôb (788,6 na 10 000 obyvateľov) so stanovenou diagnózou, najviac od roku 2009. V porovnaní s predchádzajúcim rokom prišlo k nárastu o 2,5 %. Prevládali ženy (890,8 na 10 000 žien) nad mužmi (681,7 na 10 000 mužov). Pacienti sa najčastejšie liečili pre afektívne poruchy (31,3 % všetkých vyšetrených osôb; 246,8 na 10 000 obyvateľov), neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (26,3 % osôb; 207,7 na 10 000) a organické duševné poruchy vrátane symptomatických (19,8 %; 156,2 na 10 000). Pri týchto diagnózach prevažoval počet vyšetrených žien. Muži naopak výrazne dominovali pri poruchách psychického vývinu a poruchách psychiky a správania zapríčinených užívaním psychoaktívnych látok.

Prvýkrát v živote bola psychická porucha diagnostikovaná 63 679 osobám (117,4 osôb na 10 000 obyvateľov), čo predstavovalo pokles o 5,2 % oproti predchádzajúcemu roku. Novodiagnostikovaní pacienti sa najviac liečili na diagnózy zo skupiny neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (33,7 osôb na 10 000 obyvateľov). Nasledovali organické duševné poruchy vrátane symptomatických (28,3 na 10 000) a afektívne poruchy (20,9 na 10 000). Najviac osôb vyšetrených prvýkrát v živote bolo vo veku 75 a viac rokov (290,9 na 10 000). Väčšinou u nich dominovali organické duševné poruchy vrátane symptomatických (85,5 %), kde patria najmä demencie a iné poruchy zapríčinené dysfunkciou mozgu. Nasledovali 15 – 19-roční (157,6 na 10 000), ktorí sa najčastejšie sa liečili pre neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (39,6 %). V tejto skupine mladistvých skôr prevládali vyšetrené mladé dievčatá a ženy (195,1 na 10 000 žien) ako chlapci a muži (121,9 na 10 000 mužov). Po zohľadnení územia sídla ambulancie bol najvyšší počet vyšetrených osôb so stanovenou diagnózou vzhľadom na počet obyvateľov v Košickom (1 006,2/10 000 obyvateľov kraja), Bratislavskom (980,2/10 000), Banskobystrickom (885,0/10 000) a Prešovskom kraji (856,2/10 000).

Na psychiatrických oddeleniach posteľových zdravotníckych zariadení bolo v roku 2023 pre duševné poruchy a poruchy správania uskutočnených 40 320 hospitalizácií (74,3 na 10 000 obyvateľov), muži tvorili 56,4 %. V porovnaní s rokom 2022 prišlo k miernemu nárastu o 376 hospitalizácií. Najčastejšou príčinou hospitalizácie boli poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu (27,2 % zo všetkých hospitalizácií). Viac ako trojnásobne pri nich prevyšovali muži (31,5 mužov oproti 9,4 ženám na 10 000 obyvateľov daného pohlavia). Nasledovali schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (19,5 % hospitalizácií), ktoré boli zároveň najčastejšou príčinou prijatia žien do ústavnej psychiatrickej starostlivosti. Pri afektívnych poruchách (13,9 % hospitalizácií) dominovali hospitalizácie žien. Pri organických duševných poruchách vrátane symptomatických (13,6 % hospitalizácií) sa tri štvrtiny hospitalizácií týkali pacientov vo veku 65 a viac rokov. Najviac hospitalizácií si v prepočte na 10 000 obyvateľov danej vekovej skupiny vyžiadali pacienti vo veku 45 – 59 rokov (95,0 na 10 000) a 30 – 44 rokov (94,6 na 10 000). Vzhľadom na konkrétne diagnózy boli najčastejšou príčinou hospitalizácií detí do 14 rokov (216 prípadov) zmiešané poruchy správania a emotivity. V skupine dospievajúcich vo veku 15 – 19 rokov to boli tiež zmiešané poruchy správania a emotivity (277 prípadov), ale aj depresívne epizódy (264 prípadov). Vo veku 20 – 29 rokov prevládali hospitalizácie osôb s poruchami psychiky a správania zapríčinenými užitím viacerých drog a iných psychoaktívnych látok (767 prípadov) s výraznou prevahou mužov (75,6 %) nad ženami (24,4 %). Hospitalizácie pre poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu dominovali vo vekových skupinách 30 – 44 rokov (37,7 %), 45 – 59 rokov (37,6 %) a 60 – 74 rokov (21,8 %) s prevahou mužov. U najstarších pacientov nad 75 rokov prevažovali hospitalizácie pre iné psychické poruchy zapríčinené poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou chorobou a s demenciou pri Alzheimerovej chorobe. Tie tvorili takmer 60 % všetkých hospitalizácií v tomto veku, pričom viac ako dve tretiny hospitalizácií sa týkali žien. Najviac hospitalizácií podľa územia trvalého bydliska pacienta bolo v Košickom kraji (104,9 na 10 000 obyvateľov kraja), nasledoval Trenčiansky kraj (83,0 na 10 000) a Prešovský kraj (78,0 na 10 000).

Wearables: Prsteňom platia najmä muži, ženy však zaplatia viac

Bezkontaktné platenie už dávno nie je len o mobiloch a inteligentných hodinkách. Hitom posledných mesiacov je platenie pomocou prsteňov, na Slovensku najmä u mužov. Podľa dát mBank za rok 2024 tvorili 69 %. Avšak ženy ich predbehli v priemernej výške platby, ktoré pomocou prsteňa platili. Priemerná hodnota transakcie je u žien 17,5 eura, u mužov je to 17 eur. Zákazníci si ho obľúbili najmä v čiernej farbe, muži preferovali matné prevedenie, ženy siahli častejšie po lesklej verzii. Pred koncom minulého roka boli uviedené ďalšie platobné zariadenia, náramok a náramok pre deti.

Rastúcu popularitu platieb pomocou nositeľnej elektroniky potvrdzujú aj dáta spoločnosti Mastercard. Počet aktivovaných kariet v nositeľných zariadeniach sa na slovenskom trhu od roku 2022 do roku 2024 takmer strojnásobil a počet platieb mobilom alebo inými wearables narástol od roku 2022 o 35 percent. Platenie prsteňom využíva aspoň raz za mesiac 55 percent ich majiteľov, pri hodinkách je to okolo 42 percent. Inou zaujímavosťou je početnejšie používanie nositeľnej elektroniky v letných mesiacoch, kedy pozorujeme nárast o 16 percent.

Technológie umožňuje jednoduché a hlavne bezpečné spárovanie všetkých zariadení nositeľnej elektroniky s platobnou kartou. Vďaka tomu je možné platiť všade tam, kde akceptujú bezkontaktné platby – doma aj v zahraničí. Platobný prsteň tak využívajú klienti aj pri cestovaní. Najčastejšie sa ním platí v Česku, Rakúsku, Taliansku a Nemecku. Ale platby s prsteňom sa uskutočňujú tiež napríklad v Indii, Malajzii, Kolumbii, San Maríne alebo v Tanzánii. Najvyššia jednorazová transakcia prsteňom prebehla v Bratislave vo výške 2 543 eur v cestovnej kancelárii a druhá vo výške 2 048 eur v gréckom meste Katerini. Najväčší objem transakcií prsteňom za mesiac urobil klient v hodnote 5 104 eur.