Trend: Rast rizík

Podľa správy Riziko, reputácia a benefity v roku 2026 až 62 % lídrov spoločností očakáva v roku 2026 nárast rizík pri podnikaní. Napriek tomu takmer 85 % respondentov zostáva optimistických, pokiaľ ide o vyhliadky rastu ich firiem. Najvyššiu mieru optimizmu pritom vykazujú lídri z Veľkej Británie, Španielska, Nemecka a USA. Zároveň poukazuje na prehlbujúce sa obavy z rastúcich rizík a nestability vyplývajúcich z geopolitického napätia, nových vládnych regulácií, technologických zmien, zavádzania umelej inteligencie a meniacich sa očakávaní zákazníkov a ďalších zainteresovaných strán.

Medzi kľúčové zistenia patria:

• Lídri firiem čelia zvýšenému riziku: 33 % lídrov firiem v CEE regióne považuje vládnu reguláciu alebo zmeny politík za jednu z hlavných hrozieb v roku 2026, zatiaľčo 55 % vyjadruje dôveru v schopnosť svojej organizácie prispôsobiť sa.

• Technologické zmeny a umelá inteligencia patria medzi najväčšie obavy: 62 % lídrov vyjadruje obavy z etického využívania, ochrany súkromia a reputačných dopadov.

• Médiá a vplyv sa menia: 44 % lídrov uprednostňuje rozširovanie dosahu prostredníctvom online kanálov v porovnaní s 20 %, ktorí považujú tradičné médiá za najefektívnejší kanál. Krátke formáty obsahu, podcasty a hlasy prirodzené pre jednotlivé platformy sa stávajú kľúčovými nástrojmi na budovanie dôveryhodnosti a vplyvu.

• Reputácia ovplyvňuje obchodné rozhodnutia: 90 % lídrov uvádza, že reputácia má priamy vplyv na hospodársky výsledok, pričom medzi hlavné faktory ovplyvňujúce dôveru patria zákaznícke hodnotenia a recenzie (45 %), nasledované podnikateľskou etikou (42 %).

• Tlak v oblasti energetiky a udržateľnosti pretrváva: 76 % lídrov označuje rastúce ceny energií a nestabilitu dodávok za svoju hlavnú prevádzkovú obavu, zatiaľ čo 45 % poukazuje na environmentálnu udržateľnosť ako prioritu v ich korporátnej komunikácii v roku 2026.

Zavádzanie umelej inteligencie sa zrýchľuje a lídri ju integrujú do procesov aj stratégie. Etické využívanie, otázky ochrany súkromia a integrácia so staršími systémami však zostávajú prekážkami širšieho nasadenia. Napríklad v CEE regióne až 87 % lídrov firiem uvádza, že umelú inteligenciu už testujú alebo postupne zavádzajú, pričom očakávajú, že v priebehu najbližších rokov zásadne ovplyvní konkurenčné prostredie ich odvetvia. Zároveň 62 % respondentov poukazuje na reputačné riziká spojené s jej využívaním. Prechod k širšiemu nasadeniu však najčastejšie brzdí integrácia so staršími systémami (41 %) a nedostatok potrebných zručností (35 %).

Náklady na energiu, kapacita sietí a nestabilita dodávok naďalej predstavujú pre firmy výzvu. Lídri musia integrovať udržateľnosť do jadra svojej stratégie, aby si zachovali dôveryhodnosť a spoločenský súhlas s pôsobením. Až 76 % lídrov firiem vyjadruje obavy z rastúcich cien energií a nestability dodávok, ktoré majú priamy vplyv na prevádzku aj dlhodobé plánovanie. Zároveň 45 % respondentov uvádza, že environmentálna udržateľnosť sa v roku 2026 stane vyššou prioritou ich firemnej komunikácie, pričom hlavným impulzom sú najmä vládne politiky a regulačné požiadavky (58 %). Transparentná integrácia udržateľnosti do biznisovej stratégie sa tak stáva kľúčovým faktorom udržania dôvery a konkurencieschopnosti.

Reputácia je čoraz krehkejšia. Zákazníci dôkladne sledujú dodávateľské reťazce, udržateľnosť, pracovné podmienky a etické praktiky. Organizácie, ktoré zosúlaďujú svoje kroky s komunikáciou, komunikujú transparentne a prinášajú na človeka orientované skúsenosti, sú najlepšie pripravené udržať si dôveru. Až 45 % lídrov firiem uvádza, že zákaznícke hodnotenia a recenzie sú najdôležitejším faktorom silnej reputácie značky, nasledované podnikateľskou etikou (42 %). Reputácia má pritom priamy vplyv na hospodárske výsledky – potvrdzuje to 90 % respondentov. Takmer sedem z desiatich lídrov (69 %) zároveň súhlasí, že zákazníci pri hodnotení značiek prihliadajú aj na správanie a vystupovanie ich lídrov.

Eurobarometer: Život v únii

Podľa aktuálneho prieskumu Eurobarometra na postoje Európanov majú výrazný vplyv geopolitické otrasy. Väčšina z nich (52 % v EÚ a 42 % v SR) sú pesimistickí, pokiaľ ide o budúcnosť sveta, 39 % sú pesimistickí v súvislosti s budúcnosťou EÚ (36 % v SR) a 41 % sú pesimistickí, čo sa týka budúcnosti ich krajiny (42 % v SR). Vyhliadky sa zdajú svetlejšie na individuálnej úrovni: viac ako tri štvrtiny Európanov (76 %) a až 82 % obyvateľov Slovenska vyjadrilo optimizmus, pokiaľ ide o ich vlastnú budúcnosť a budúcnosť ich rodiny.

Obavy týkajúce sa bezpečnosti sú výrazne prítomné vo všetkých skúmaných oblastiach, pričom na vrchole zoznamu sú: konflikty v blízkosti EÚ (72 % v EÚ), terorizmus (67 %), kybernetické útoky z krajín mimo EÚ (66 %), prírodné katastrofy zhoršené zmenou klímy (66 %) a nekontrolované migračné toky (65 %). Medzi obyvateľmi Slovenska dominovali po konfliktoch v blízkosti EÚ (65 %) skutočnosť, že sa EÚ musí spoliehať pri dodávkach energií na cudzie krajiny (55 %), prírodné katastrofy, ktoré zhoršuje zmena klímy a tiež drony z krajín mimo EÚ operujúce v EÚ (52 %). Dôvodom na obavy sú zároveň do veľkej miery aj riziká súvisiace s komunikáciou, ako dezinformácie (69 %), nenávistné prejavy on-line aj offl-ine (68 %), falošný obsah vytváraný umelou inteligenciou (68 %), nedostatočná ochrana údajov (68 %) a ohrozenia slobody prejavu (67 %). Na Slovensku v tejto oblasti dominovala polarizácia spoločnosti, ktorej sa obáva až 68 % občanov, 62 % sa obáva dezinformácií a 60 % nenávistných prejavov online a offline a nedostatočnej ochrany údajov. Až 66 % Európanov a 71 % obyvateľov Slovenska si želá, aby sa EÚ podieľala na ich ochrane, čím podčiarkuje ochrannú rolu EÚ v súčasnej politickej situácii. Občania sa tiež domnievajú, že zásadný význam má jednota: 89 % respondentov z celej EÚ a 92 % zo Slovenska uviedlo, že členské štáty by mali byť jednotnejšie. A 73 % Európanov a 68 % občanov SR súhlasí s tým, že EÚ potrebuje na riešenie súčasných globálnych výziev viac prostriedkov. Podľa občanov by sa mala únia v záujme posilnenia svojej pozície vo svete zamerať najmä na obranu a bezpečnosť (40 %), konkurencieschopnosť, ekonomiku a priemysel (32 %) a energetickú nezávislosť (29 %). Obyvatelia Slovenska ako hlavné priority EÚ na posilnenie jej pozície vo svete uvádzajú energetickú nezávislosť (40 %), konkurencieschopnosť a potravinovú bezpečnosť (37 %).

Životnú úroveň občanov naďalej ovplyvňujú vysoké ceny. V jednotlivých krajinách sú inflácia, rastúce ceny a životné náklady (41 % v EÚ a až 61 % v SR) opäť hlavnými prioritami, ktorými by sa mal podľa Európanov Európsky parlament zaoberať. Tesne za nimi nasledujú hospodárstvo a vytváranie pracovných miest - 35 % v EÚ, čo predstavuje zvýšenie o päť percentuálnych bodov oproti máju 2025 a 41 % v SR. Zatiaľčo väčšina respondentov očakáva, že ich životná úroveň zostane počas nasledujúcich piatich rokov stabilná, značná časť z nich (28 %) očakáva pokles, a to najmä v krajinách, v ktorých je akútne pociťovaná ekonomická neistota. Pokles životnej úrovne najviac očakávajú občania Francúzska (45 %), Belgicka a Slovenska (40 %). Na európskej úrovni občania očakávajú, že EÚ sa zameria na posilnenie svojej pozície vo svete, najmä zameraním sa na obranu a bezpečnosť (40 %, čo v porovnaní s posledným prieskumom predstavuje nárast o 3 percentuálne body). Občania zároveň znovu potvrdili dôležitosť základných hodnôt, na ktorých bola EÚ založená. Hodnotou, ktorú by mal podľa nich Európsky parlament chrániť najviac, je mier (52 %), čo len odzrkadľuje súčasnú geopolitickú situáciu. Naďalej tiež očakávajú, že chrániť bude aj demokraciu (35 %), slobodu prejavu (23 %), ľudské práva (22 %) a právny štát (21 %).

Postoje k EÚ a jej inštitúciám zostávajú pozitívne aj napriek miernemu poklesu od mája 2025. Relatívna väčšina občanov vníma EÚ pozitívne (49 %, pokles o 3 percentuálne body) oproti 17 %, ktorí ju vnímajú negatívne. Na Slovensku vníma EÚ pozitívne 51 % respondentov a negatívne 19 % respondentov. Európsky parlament vníma pozitívne 38 % (pokles o 3 percentuálne body) v porovnaní s negatívnym vnímaním na úrovni 20 %. Výrazná a rastúca väčšina občanov si myslí, že členstvo ich krajiny v EÚ je dobrá vec (62 % v EÚ), čo je dvojbodový nárast od februára/marca 2024, keď im táto otázka bola položená naposledy. Na Slovensku tento názor zdieľa 60 % opýtaných. Zo sociálno-demografického hľadiska patria medzi najhorlivejších podporovateľov EÚ mladí ľudia, ktorí majú vysoké očakávania, pokiaľ ide o úlohu, ktorú by mala Únia zohrávať. Pravdepodobnosť pozitívneho postoja k EÚ a Európskemu parlamentu je u mladých občanov vo veku 15 – 30 rokov vyššia než u tých starších: 58 % má k EÚ pozitívny vzťah (v porovnaní so 49 % – 43 % v prípade starších vekových skupín) a 68 % si želá, aby Európsky parlament zohrával výraznejšiu úlohu (v porovnaní s 58 % – 54 % u starších skupín občanov). Mladší Európania tiež veľmi jasne podporujú väčšiu jednotu medzi členskými štátmi v súčasnej situácii (90 %), viac prostriedkov pre EÚ (78 %) a silnejší hlas EÚ na medzinárodnej scéne (87 %).

Jesenný prieskum Eurobarometra Európskeho parlamentu 2025 vykonala prieskumná agentúra Verian od 6. do 30. novembra 2025 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Prieskum bol realizovaný osobnými rozhovormi, pričom v niektorých členských štátoch (Cyprus, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Malta a Švédsko) bola použitá aj forma videorozhovorov (CAVI). Spolu sa ich uskutočnilo 26 453. Výsledky pre celú EÚ boli vážené podľa počtu obyvateľov jednotlivých krajín.

Radíme: Daňové priznanie za rok 2025

Pri podávaní daňových priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2025 čakajú ľudí viaceré zmeny. Niektoré z nich sa premietli priamo do tlačív daňových priznaní a môžu mať vplyv nielen na výslednú daňovú povinnosť, ale aj na možnosti, ako daňovníci naložia so zaplatenou daňou. Slovenská komora daňových poradcov (SKDP) upozorňuje najmä na úpravy v oblasti daňových bonusov, rodičovských dôchodkov a sankcií za oneskorené podanie priznania.

Pri uplatňovaní daňového bonusu na vyživované dieťa pribudla nová podmienka, podľa ktorej sa vyžaduje dosiahnutie minimálne 90 % príjmov zo zdrojov na území SR z celosvetových príjmov už aj u rezidentov SR (daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou v SR). Z tohto dôvodu boli do priznania k DZP FO typ A aj typ B doplnené riadky, v ktorých sa uvádzajú okrem celosvetových zdaniteľných príjmov aj zdaniteľné príjmy dosiahnuté v SR (riadok 85a v type A a riadok 146a v type B). V oblasti daňových bonusov dochádza k ich kráteniu u daňovníkov s vyššími príjmami, a to aj v prípade, ak si daňovník uplatní aj príjmy druhej oprávnenej osoby. Daňovníci by si preto mali dôkladne skontrolovať, v akej výške majú na bonus nárok a najmä, či si ho uplatňujú správne.

Zásadnou novinkou je zmena v oblasti rodičovských dôchodkov. Po novom môžu ľudia poukázať podiel zaplatenej dane priamo svojim rodičom. Daňovník má možnosť poukázať 2 % zo zaplatenej dane svojej matke a ďalšie 2 % svojmu otcovi, spolu až 4 % dane. Zároveň zostáva zachovaná možnosť poukázať podiel dane aj iným oprávneným subjektom. V praxi tak môže daňovník rozhodnúť o 6 %, respektíve až 7 % zo zaplatenej dane, ak splní zákonné podmienky. Aj v tomto prípade boli do tlačív daňových priznaní doplnené nové riadky (riadok 83 v type A a riadok 153 v type B).

Dôležité je tiež upozorniť aj na sprísnenie sankcií za oneskorené podanie daňového priznania. Minimálna pokuta sa zvyšuje z 30 eur na 100 eur, čo predstavuje výraznejší zásah najmä pre fyzické osoby a menších podnikateľov. O to dôležitejšie je sledovať zákonné lehoty a v prípade potreby využiť možnosť odkladu podania daňového priznania.

Superodpočet 2024: Prvé potvrdené rekordy

Nový, v poradí už tretí zverejnený zoznam superodpočtov na výskum a vývoj za rok 2024 potvrdil prvé predpokladané rekordy. A to aj napriek tomu, že sadzba pre jeho uplatnenie ostala znížená na úroveň 100 %, pokým napríklad v rokoch 2020 – 2021 dosahovala až 200 %. Dnes už poznáme 322 superodpočtov za zdaňovacie obdobie 2024 s hodnotou vyššou ako 100 tisíc eur. Bol tak prekonaný rekord v počte týchto hodnotovo významných superodpočtov z predchádzajúceho roka a dokonca aj rekord v ich podiele na celkovom počte uplatnených superodpočtov, ktorý držal rok 2021 s dvojnásobnou sadzbou. Vtedy 281 subjektov, čo predstavovalo takmer 55,5 %, presiahlo 100 tisíc eur, teraz je ich podiel na celkovom počte viac ako 60 %.

Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau nový zoznam zverejnených superodpočtov za rok 2024 priniesol ďalších 33 subjektov, čím sa ich počet zvýšil na 533. Spoločne čerpali už takmer 247 miliónov eur. Na daniach z príjmov tak ušetrili necelých 52 miliónov eur. Doposiaľ boli Finančnou správou SR zverejnené tri zoznamy superodpočtov za rok 2024. Aktuálny decembrový obsahuje superodpočty uplatnené v daňových priznaniach podaných v treťom kvartáli roka 2025. Nováčikov je v najaktuálnejšom zozname šesť. Z oblasti cestovného ruchu je to najväčší predajca leteniek na Slovensku pelicantravel.com, z oblasti gastronómie pribudla najväčšia gastronomická skupina na slovenskom trhu Medusa Restaurants, ktorá podľa informácií na webstránke do rozvojových projektov investovala v roku 2024 až 7,1 miliónov eur, čo znamenalo medziročný nárast o 73 %. Väčšina jej investícií sa týkala dvoch nových prevádzok v Dubaji, ale cieľom projektov, za ktoré si uplatnila superodpočet vo výške takmer 550 tisíc eur, bol vývoj receptúr jedál a nápojov, ako aj informačných systémov na podporu riadenia výrobno-odbytových procesov a vlastného QR systému pre automatizáciu procesu objednávok.

V doterajších zoznamoch superodpočtov za rok 2024 sa nachádza 47 s hodnotou vyššou ako milión eur. V treťom zozname pribudli 4 miliónové superodpočty. Po VÚB so superodpočtom takmer 3,4 miliónov eur na najvyššej priečke nasleduje trojica zaujímavých nefinančných subjektov. Vyše dva milióny eur si uplatnila akciovka Sygic – slovenská technologická spoločnosť, ktorá vyvíja navigačný softvér pre viac ako 200 miliónov používateľov na celom svete a ponúka navigačné riešenia aj pre komerčnú a verejnú sféru. Spoločnosť je čerpateľom superodpočtu už od roku 2016, s výnimkou rokov 2021 a 2022, pričom si novú sumu superodpočtu pripojila k už uplatneným 6 miliónom eur v predchádzajúcich rokoch. Realizuje projekty výskumu a vývoja najmä v oblasti inteligentnej mobility, navigačných algoritmov, dátovej analytiky a umelej inteligencie. PROTHERM PRODUCTION – výrobca vykurovacej techniky patriaci do koncernu Vaillant Group, ktorý si superodpočet uplatňuje každoročne už od roku 2017, pripojil k doteraz čerpanému objemu 6,2 miliónov eur, v daňovom priznaní za rok 2024 ďalších vyše 1,8 miliónov eur. Pritom podľa výročnej správy v roku 2024 vynaložil na výskum a vývoj až 7 miliónov eur. Súčasťou firmy na Slovensku je totiž najmodernejšie vývojové centrum pre strednú a východnú Európu so zameraním na vývoj hydraulických modulov do plynových a elektrických kotlov, ktoré zamestnáva 63 zamestnancov. Jeho súčasťou je aj rozšírená prototypová dielňa a moderné testovacie centrum. Rebríček miliónových superodpočtov v treťom zozname uzatvára slovenská technologická spoločnosť Innovatrics, ktorej softvér na rozpoznávanie odtlačkov prstov a tváre dnes využívajú klienti vo viac ako 80 krajinách sveta. Do povedomia najmä Bratislavčanov sa zapísala špičkovou budovou pri ŽS Vinohrady budovanou ako „živý bilboard“, v ktorej chce priamo demonštrovať svoje biometrické technológie. Superodpočet využíva od roku 2021každoročne a k necelým 3 miliónom eur pridala v roku 2024 ďalších viac ako 1,25 miliónov eur na tri projekty viažuce sa k rozvoju jej hlavného biznisu.

V TOP 10 po treťom zverejnenom zozname nenastali žiadne zmeny, lebo sú v ňom iba superodpočty v hodnote viac ako 4 milióny eur. Naďalej vedie s takmer 22,9 miliónmieur Slovnaft.

EU: Proti rakovine

Pred Svetovým dňom boja proti rakovine 4. februára predstavila Európska komisia predstavila aktualizáciu Európskeho kódexu proti rakovine. V revidovanom kódexe sa stanovujú praktické spôsoby, ako pomôcť predchádzať tejto chorobe, a je výsledkom štvorročnej práce viac ako 60 európskych odborníkov v oblasti verejného zdravia. Usmernenie je založené na vedeckých dôkazoch a je prispôsobené obyvateľstvu a systémom zdravotnej starostlivosti EÚ. Silný dôraz sa kladie na výber životného štýlu a opatrenia v oblasti verejného zdravia na zníženie rizík rakoviny, ktoré sa okrem iného týkajú otázok, ako je očkovanie, skríning rakoviny, dojčenie, príjem alkoholu, tzv. ultraspracované potraviny a znečistenie ovzdušia. Aktualizovaný kódex vypracovala Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny.

Rakovina je významnou výzvou v oblasti verejného zdravia v EÚ, pričom sa odhaduje, že v roku 2024 sa vyskytne 2,7 milióna nových prípadov rakoviny a 1,3 milióna úmrtí súvisiacich s rakovinou. Okrem emocionálneho mýta, ktoré predstavuje rakovina pre každodenný život miliónov ľudí a ich blízkych, má rakovina aj značné hospodárske dôsledky, ktoré sa v Európe odhadujú na 100 miliárd EUR ročne. Okrem toho sú riziká rakoviny často rovnaké pri iných neprenosných ochoreniach, ako kardiovaskulárne ochorenia. Kódex a plán Bezpečné srdcia sa preto vzájomne podporujú pri dosahovaní svojich cieľov a podpore zdravia európskych občanov. Odhaduje sa napríklad, že 80 % predčasných infarktov a mozgových príhod a 40 % prípadov rakoviny by sa dalo predísť riešením rizikových faktorov identifikovaných v kódexe.

Svetový deň boja proti rakovine 2026 si pripomína aj 5. výročie európskeho plánu na boj proti rakovine, v rámci ktorého sa investovalo vyše 2,7 miliardy EUR do opatrení na zlepšenie prevencie, včasného odhaľovania, liečby a starostlivosti v celej Európe, ako aj na zlepšenie kvality života onkologických pacientov. Komisia v súčasnosti spolupracuje s takmer 630 organizáciami v rámci plánu na boj proti rakovine. Plán spolu s misiou EÚ na boj proti rakovine takisto pomáha prehĺbiť naše chápanie toho, čo je hnacou silou rakoviny, či už ide o biologické procesy, rizikové faktory alebo determinanty zdravia, a posilniť vedecký výskum v tejto oblasti.