Trend: Soft skills

Svet sa mení rýchlo a ľudia potrebujú pre život aj prácu viac než len vedomosti. Potrebujú zručnosti, ktoré im umožnia nielen obstáť, ale aktívne tvoriť prostredie, v ktorom budú žiť. “Soft skills” alebo mäkké zručnosti – komunikačné, sociálne a kreatívne – už dávno nie sú doplnkom, niečím navyše. Sú základom toho, či vieme spolu fungovať, čo dokážeme ako spoločnosť a ako sme pripravení preklenúť rozdiely medzi nami.

Podľa Future of Jobs Report 2025 od World Economic Forum budú do roku 2030 najdôležitejšími schopnosťami kreativita, kritické a analytické myslenie, komunikácia, spolupráca, adaptabilita, zvedavosť a celoživotné učenie. WEF zároveň upozorňuje, že až 39 % súčasných pracovných zručností sa do roku 2030 zmení, čo zvyšuje potrebu systematického rozvoja mäkkých zručností. Rovnako tak OECD v rámci iniciatívy Future of Education and Skills 2030 upozorňuje, že svet, v ktorom budeme žiť a pracovať, bude čoraz komplexnejší, nepredvídateľnejší a rýchlejší. V takomto prostredí už nestačí „vedieť správnu odpoveď“. Rozhodujúce je vedieť klásť správne otázky a hľadať nové riešenia. Takéto závery nájdeme aj v štúdii Michaely Polákovej a kol. “Soft skills and their importance in the labour market under the conditions of Industry 5.0”, kde je deklarovaný jasný dopyt po mäkkých zručnostiach – ako kritické a analytické myslenie, riešenie problémov, komunikácia a kreativita s flexibilitou, a to aj v technologicky orientovaných odvetviach. Tieto ľudské schopnosti zostávajú nenahraditeľné robotmi a AI a sú čoraz viac oceňované na trhu práce.

Mäkké zručnosti môžeme počas života rozvíjať, ale aj zhoršovať. A práve preto je podľa DASATO jedným z kľúčových miest, kde môže systematicky dochádzať k rozvoju mäkkých zručností a zvedomovať si ich počas celého života a tvorby, stredná škola. Prostredníctvom testu zostaveného v spolupráci s psychológmi z Kariérneho centra Univerzity Komenského v Bratislave, už vyše 3000 stredoškolákov a stredoškoláčok zistili, ako na tom sú so svojimi mäkkými zručnosťami a môžu si ich ďalej rozvíjať. Keď totiž rozvíjame mäkké zručnosti, nerobíme to len pre jednotlivcov. Meníme kolektívy, školy aj celé komunity. Mladí ľudia, ktorí vedia komunikovať, spolupracovať a myslieť s nadhľadom, neprinášajú len pokojnejšie prostredie, ale prinášajú riešenia. Vyrastá generácia, ktorá sa nebojí spolupracovať, nachádzať prieniky a rešpektovať odlišnosti. A to je presne tá schopnosť, ktorá dokáže zmeniť smer, ktorým sa ako spoločnosť uberáme.

P. F. 2026

 Šťastný nový rok plný inšpirácie a splnených želaní!

EU: Cenovo dostupné bývanie

S priemerným nárastom cien obytných nehnuteľností o vyše 60 % a nájomného o viac než 20 % za posledných desať rokov sa milióny Európanov snažia nájsť si dostupný domov. Prvý európsky plán pre cenovo dostupné bývanie sa zameriava na zvýšenie ponuky bývania, aktiváciu investícií a reforiem, riešenie krátkodobého prenájmu v oblastiach s nedostatkom bývania a podporu najviac postihnutých ľudí. Navrhuje opatrenia pre produktívnejšie a inovatívnejšie odvetvie výstavby a renovácie, ktoré budú riešiť nesúlad medzi ponukou bývania a dopytom po ňom prostredníctvom európskej stratégie pre bytovú výstavbu. Obsahuje aj oznámenie a odporúčanie Rady o Novom európskom Bauhause, ktorý umožňuje prechod na čistú energiu, inovácie a biohospodárstvo a podporuje udržateľné, cenovo dostupné a kvalitné projekty najmä v zastavanom prostredí.

Revidované pravidlá štátnej pomoci Európskej únie uľahčia členským štátom finančnú podporu cenovo dostupného aj sociálneho bývania. Komisia bude spolupracovať s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi na zjednodušení pravidiel a postupov, ktoré obmedzujú ponuku bývania, s osobitným zameraním na plánovanie a povoľovanie. Nová legislatívna iniciatíva o krátkodobom prenájme podporí oblasti, v ktorých je nedostatok bývania. Vykonávanie plánu bude stimulovať nová Európska aliancia pre bývanie medzi členskými štátmi, mestami, regiónmi, inštitúciami EÚ, poskytovateľmi bývania a združeniami, sociálnymi partnermi, priemyslom a občianskou spoločnosťou. V roku 2026 sa uskutoční tiež prvý samit EÚ o bývaní.

Komisia doteraz zmobilizovala 43 miliárd EUR pre investície. V spolupráci s Európskou investičnou bankou, národnými a regionálnymi podpornými bankami a inými medzinárodnými finančnými inštitúciami takisto vyvíja novú celoeurópsku investičnú platformu. Nové investície zmobilizuje do študentského a sociálneho bývania a pomôže členským štátom zaviesť lepšie riešenia pre bezdomovcov založené na zásadách „bývanie ako prvé“.

Digitalizácia: Šesť platobných trendov

Umelá inteligencia (AI) mení spôsob, akým ľudia nakupujú, kryptotechnológie sa približujú svetu regulovaných mien, digitálna identita sa stáva základom bezpečnosti a personalizácia posúva platby bližšie k individuálnym potrebám každého používateľa. Spôsoby platenia sa vyvíjajú rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Ktoré trendy budú v roku 2026 určovať formu digitálnych platieb?

1. Digitálni agenti

Digitálni agenti AI majú v roku 2026 stále častejšie vyhľadávať ponuky, porovnávať parametre aj vykonávať transakcie za spotrebiteľov. Vždy však v rámci jasne definovaných pravidiel, ktoré si používateľ nastaví. Kľúčovú úlohu pritom hrá bezpečnosť: tokenizácia chráni platobné údaje, silné overovanie a digitálna identita zase určujú, či je agent legitímny, aké má limity a ako sa vyhodnocuje jeho úmysel v prípade chyby.

2. Prepojenie krypta a zákonnej meny

Dôveru platenia kryptomenami posilnia tzv. stablecoiny, kryptomena naviazaná na štátnu menu, pre ktorú už USA aj Európa stanovili jasné regulačné pravidlá. Budúci rok spotrebiteľom prinesie jednoduchšie a bezpečnejšie spôsoby, ako stablecoinmi platiť. Medzi ne bude okrem iného patriť možnosť zasielať platby do stablecoinových peňaženiek, nakupovanie stablecoinov priamo v rámci blockchainu bez prostredníka alebo jednoduchšie prevody medzi menami aj cez hranice. Rozširujúca sa spolupráca medzi technologickými firmami, finančnými inštitúciami a blockchainovým ekosystémom tak priblíži kryptomeny každodennému používaniu spôsobom, ktorý je regulovaný, bezpečný a zrozumiteľný pre bežných používateľov.

3. Zameranie na digitálnu totožnosť

Podľa nedávneho prieskumu Mastercard sa už 80 percent spotrebiteľov stretlo s pokusom o kyberpodvod. Ďalší rozvoj digitálnej ekonomiky bude preto vyžadovať robustnejšie nástroje overovania totožnosti. Očakáva sa predovšetkým rozvoj digitálnych „identity wallets“ – bezpečných aplikácií, ktoré umožnia rýchlo a spoľahlivo preukazovať totožnosť pri prístupe k finančným, štátnym či komerčným službám.

4. Udržateľnosť v každodenných platbách

Prieskumy Mastercard ukazujú, že pre generáciu Z je veľkým trendom obehové hospodárstvo. K udržateľnému správaniu motivuje degeneratívnymi platobnými cyklami – znovu doplňovaním, spätným odberom alebo zálohovaním vratného tovaru. Zákazníkom sa vráti časť útraty a obchodníci ušetria na obaloch a posilnia lojalitu zákazníkov. Platby tak začínajú fungovať ako spúšťač cirkulárnych modelov, kde každá transakcia, doplnenie, vratka, výmena, podporuje udržateľnejšie správanie.

5. Personalizácia platieb a benefitov

Platobné systémy a bankovníctvo sa prispôsobujú spotrebiteľovi. V roku 2026 sa majú častejšie objavovať inteligentné nástroje, ktoré sa budú prispôsobovať nákupnému správaniu a finančným potrebám jednotlivca. Mali by sa bežné denné výdavky hradiť z účtu, ale väčšie výdaje realizovať prostredníctvom kreditnej karty? Žiaden problém! Spotrebiteľ si nastaví podľa seba, ako sa má čo uhrádzať.

6. Okamžitá ekonomika kdekoľvek pre každého

Platenie v kamenných obchodoch uľahčí biometria, v digitálnom svete je na dosah ruky zaplatenie na pár klikov. Stopercentná tokenizácia do roku 2030 odstráni nutnosť ručného zadávania údajov z platobnej karty a používanie statických hesiel. Pre obchodníkov sa zase stávajú skutočnosťou platby v reálnom čase vďaka novej technológii, ktorá dokáže vykonať transakcie v ten istý deň. Do roku 2027 má objem cezhraničných platieb presiahnuť 250 milárd USD, možno preto v tejto oblasti očakávať významné investície a inovácie, od prevodu peňazí pomocou jednoduchých aliasov až po rozvoj rýchlych, zabezpečených a transparentných cezhraničných platobných možností, ktoré navyše otvoria cestu na globálny trh aj menším firmám.

EU: Kvalitné pracovné miesta

Európska komisia pripravuje Plán pre kvalitné pracovné miesta. Vychádza z viacerých iniciatív ako Kompas konkurencieschopnosti, Únia zručností, Dohoda o čistom priemysle, pričom všetky zdôrazňujú kvalitné pracovné miesta ako kľúč ku konkurencieschopnosti, udržateľnému rastu a silnému európskemu sociálnemu modelu. Priority plánu sa odrážajú v navrhovanom viacročnom finančnom rámci, v ktorom sa vyčleňuje aspoň 14 % finančných prostriedkov v rámci národných a regionálnych partnerstiev na sociálne ciele Európskej únie. Komisia takisto začala prvú fázu porád o pripravovanom akte pre kvalitné pracovné miesta, novom legislatívnom návrhu na zabezpečenie práv pracovníkov a zároveň udržanie kroku s technologickými, hospodárskymi a spoločenskými zmenami.

Primerané mzdy a kvalitné pracovné miesta sú nevyhnutné na zvýšenie produktivity, posilnenie konkurencieschopnosti Európy a ochranu pred chudobou pracujúcich. Hoci je kvalita pracovných miest v EÚ vo všeobecnosti vysoká, pracovníci naďalej pociťujú vplyv globálnych kríz a rastúcich životných nákladov. Spoločnosti zároveň čelia nedostatku pracovnej sily a zručností a zároveň sa snažia zachovať si konkurencieschopnosť v rýchlo sa meniacom globálnom prostredí. Plán sa zameriava na oblasti, v ktorých môžu opatrenia EÚ priniesť najväčší úžitok:

• vytváranie a udržiavanie kvalitných pracovných miest v celej EÚ,
• zabezpečenie spravodlivosti a modernizácie vo svete práce,
• podpora pracovníkov a zamestnávateľov pri zelenej, digitálnej a demografickej transformácii,
• posilnenie sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania,
• zabezpečenie účinného prístupu k právam, kvalitným verejným službám a primeraným investíciám.

Plán bol vypracovaný na základe rozsiahlych porád s európskymi a národnými odborovými zväzmi a organizáciami zamestnávateľov (ďalej len „sociálni partneri“), pričom sa zmobilizovalo približne 200 organizácií v celej EÚ a viedlo viac ako 50 diskusií vo všetkých členských štátoch. Cieľom prvej fázy porád je získať názory sociálnych partnerov na smerovanie opatrení EÚ na zlepšenie kvality pracovných miest. V rámci porád sa zdôrazňuje niekoľko oblastí, na ktoré by sa mohol vzťahovať budúci právny predpis, vrátane:

• algoritmického riadenia a umelej inteligencie (AI) v práci: digitálne nástroje sú teraz ústredným prvkom pracovného života. Umelá inteligencia môže ušetriť čas a zvýšiť produktivitu. 84 % Európanov sa však domnieva, že tieto technológie sa musia v práci dôsledne riadiť,
• bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci: nové technológie a mobilné digitálne zariadenia zmenili pracoviská a rozšírili prácu na diaľku. Psychosociálne a ergonomické riziká pri práci sa zvýšili, čo poukazuje na potrebu aktualizovať pravidlá EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Z prieskumu Pulse agentúry EU-OSHA v roku 2025 vyplýva, že 29 % pracovníkov zažíva stres, úzkosť alebo depresiu, ktoré boli spôsobené prácou alebo sa v dôsledku práce prehĺbili, čo predstavuje nárast z 27 % zaznamenaných v roku 2022,
• zadávania zákaziek subdodávateľom: zadávanie zákaziek subdodávateľom pomáha spoločnostiam získať prístup k odborným znalostiam a inovovať. Môže to však viesť aj k nekalým praktikám a nedostatočnému dodržiavaniu pracovných, zdravotných a bezpečnostných predpisov, najmä v dlhých a zložitých subdodávateľských reťazcoch,
• spravodlivej transformácie: zelená a digitálna transformácia motivujú spoločnosti v celej EÚ k reštrukturalizácii, čo vytvára veľké výzvy pre pracovníkov aj zamestnávateľov,
• presadzovania práv a úlohy sociálnych partnerov: dôsledné presadzovanie práv je nevyhnutné na to, aby pracovníci mohli využívať svoje práva. Pretrvávajúce problémy, ako je nedeklarovaná práca a nedostatočné dodržiavanie predpisov, oslabujú kvalitu pracovných miest a spravodlivú hospodársku súťaž.

Prvá fáza porád so sociálnymi partnermi o budúcom akte pre kvalitné pracovné miesta bude prebiehať do 29. januára 2026. Týmito novými poradami sa doplnia porady o práve na odpojenie sa teleprácu, ktoré sa skončili v októbri 2025.