EU: Udržateľnosť a náležitá starostlivosť

Európsky parlament schválil jednoduchšie podávanie správ o udržateľnosti a menej požiadaviek na náležitú starostlivosť pre veľké spoločnosti. Rokovania s vládami členských krajín EÚ, ktoré už prijali svoje stanovisko, sa začnú 18. novembra s cieľom dokončiť legislatívu do konca roka 2025. Po odklade uplatňovania povinností týkajúcich sa podávania správ o udržateľnosti a náležitej starostlivosti sa súčasný návrh snaží o ich zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže pre spoločnosti. Aktualizované pravidlá sú súčasťou balíka zjednodušení Omnibus I, ktorý Európska komisia navrhla 26. februára 2025.

Iba podniky, ktoré zamestnávajú v priemere viac než 1 750 zamestnancov a majú čistý ročný obrat vyše 450 miliónov eur, by mali mať povinnosť podávať správy o sociálnej a environmentálnej udržateľnosti a poskytovať správy o udržateľnosti podľa pravidiel taxonómie (t. j. podľa klasifikácie udržateľných investícií). Štandardy podávania správ by sa majú ďalej zjednodušovať a redukovať, vyžadovať sa má menej kvalitatívnych údajov a podávanie sektorovo-špecifických správ by sa stalo dobrovoľným. Menšie spoločnosti by boli chránené pred požiadavkami na podávanie správ svojich veľkých obchodných partnerov, ktorí by od nich nemohli požadovať viac informácií, ako je stanovené v dobrovoľných štandardoch.

Požiadavky na náležitú starostlivosť sa majú vzťahovať len na spoločnosti s viac než 5 000 zamestnancami a čistým ročným obratom vyše 1,5 miliardy eur. Tieto podniky by mali prijať prístup založený na riziku pri monitorovaní a identifikácii svojho negatívneho vplyvu na ľudí a planétu. Namiesto systematického vyžadovania informácií od svojich menších obchodných partnerov by sa mali spoliehať na informácie, ktoré sú už dostupné, a ďalšie informácie by si mohli od svojich menších obchodných partnerov vyžiadať len ako poslednú možnosť. Nemuseli by už pripravovať prechodný plán, aby bol ich obchodný model kompatibilný s Parížskou dohodou a mohli by tak čeliť pokutám za nedodržanie požiadaviek náležitej starostlivosti. Firmy, ktoré sa dopustia porušenia, by boli zodpovedné na národnej úrovni, a nie na úrovni EÚ, a museli by v plnej miere odškodniť svoje obete.

Poslanci tiež chcú, aby Európska komisia zriadila digitálny portál pre podniky s bezplatným prístupom k šablónam, usmerneniam a informáciám o všetkých požiadavkách EÚ na podávanie správ, ktoré by dopĺňali jednotné európske miesto prístupu.

Inflácia: V októbri spomalila na 3,7 %

Októbrové spotrebiteľské ceny na Slovensku boli podľa štatistického úradu v medzimesačnom porovnaní ovplyvnené vyššími cenami dovolenkových zájazdov a výrobkov osobnej starostlivosti. Pozitívom bol pokles cien v doprave a nealko nápojov, ako aj nulový rast cien potravín. Zlacnenie väčšiny potravinových položiek utlmilo dynamiku rastu inflácie aj v medziročnom porovnaní. Vyššie ceny ostali za stravovanie a ubytovanie, drahšie boli dovolenkové zájazdy aj všetky alkoholické nápoje. Pri októbrovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,7 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 3 % a čistá inflácia hodnotu 3,4 %. Medzimesačne jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahla hodnotu zhodne 0,1 %. Spolu za desať mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4 %.

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v októbri sa v porovnaní so septembrom na Slovensku zvýšili len mierne, o 0,1 %. Inflácia, teda rast cien v medziročnom porovnaní, dosiahla úroveň 3,7 %, bola to najnižšia hodnota v tomto roku rovnako ako v apríli. Pod hranicu 4 % sa dostala po 5 mesiacoch. Ceny vzrástli medzimesačne v rozmedzí od 0,1 % za bývanie s energiami a reštaurácie s hotelmi do 0,7 % za rekreáciu a kultúru. Klesli iba v odbore doprava, v dvoch odboroch zostali ceny nezmenené - potraviny s nealko nápojmi a tiež pošty a spoje. Rast medzimesačnej inflácie v októbri bol v značnej miere ovplyvnený vyššími cenami v odbore rekreácia a kultúra (+0,7 %). Výraznejšie zdraželi najmä dovolenkové zájazdy, ale drahšie boli aj kancelárske potreby či knihy. Ceny vzrástli aj v odbore rozličné tovary a služby o (+0,4 %). Spotrebitelia si priplatili najmä za výrobky pre osobnú starostlivosť a poistenie. Nepriaznivo ovplyvnili vývoj medzimesačnej inflácie aj ceny v odbore bývanie a energie (+0,1 %), ktorý tvorí najväčšiu časť výdavkov spotrebiteľov. Vzrástli predovšetkým ceny skutočného, a tiež imputovaného nájomného za bývanie. V porovnaní so septembrom si spotrebitelia priplatili aj za odevy a obuv (+0,6 %). Najvýznamnejší tlmiaci účinok na infláciu mal pokles cien v odbore doprava (-1,5 %), čo ovplyvnila najmä lacnejšia letecká doprava a pohonné látky. Druhý významný priaznivý vplyv na vývoj medzimesačnej inflácie malo zastavenie rastu cien potravín a nealko nápojov. Zlacnelo mäso, ovocie a rôzne pochutiny (všetky skupiny rovnako -0,9 %). Naopak, o 1 a viac % zdražela zelenina, cukor s cukrovinkami a ryby. Nižšie ceny nealko nápojov (-0,3 %) pozitívne ovplyvnili vývoj medzimesačnej inflácie v celom odbore, zlacneli prvýkrát v tomto roku. Lacnejšie boli minerálne vody s nealko nápojmi a šťavami, ako aj káva, čaj a kakao.

V porovnaní s októbrom 2024 inflácia dosiahla úroveň 3,7 %. Ceny vzrástli od 1,4 % v odbore potraviny a nealko nápoje po 8,9 % v odbore vzdelávanie a reštaurácie s hotelmi. Vyššie ceny zostali v odbore reštaurácie a hotely (+8,9 %), a to za stravovacie aj ubytovacie služby. K zdynamizovaniu rastu cien došlo medziročne v 3 odboroch. V odbore rozličné tovary a služby (+6,7 %) sa zvýšili najmä ceny osobnej starostlivosti, v odbore rekreácia a kultúra (+5,4 %) boli drahšie dovolenkové zájazdy. Z alkoholických nápojov a tabaku (+6,1 %) si spotrebitelia priplatili za destiláty, pivo aj víno. Výrazne pozitívnym vplyvom na vývoj medziročnej inflácie bolo spomalenie dynamiky rastu cien potravín s nealko nápojmi, aktuálne tempo rastu o 1,4 % bolo najnižšie od júna 2024. Pod tento výsledok sa podpísal najmä nulový rast cien samotných potravín. Zelenina zlacnela dynamickejšie, o vyše 10 %, pričom pokles cien pretrval od decembra minulého roku. Nižšie ceny zaznamenalo tiež mäso, prvýkrát v tomto roku aj ovocie. Potešujúcim faktom je, že v októbri medziročne zlacneli prvýkrát aj oleje s tukmi, ďalšou príjemnou zmenou bolo tiež zlacnenie cukru a cukroviniek. Drahšie bolo mlieko so syrmi a vajcami, či chlieb s obilninami. Ceny nealkoholických nápojov zotrvali v raste, ale tempo sa zmiernilo. Ceny odbore bývanie s energiami (+2,5 %) rástli rovnakým tempom ako v septembri, najmä vplyvom vyšších cien skutočného a imputovaného nájomného za bývanie. Dynamika zdražovania sa zmiernila aj v odbore doprava (+3,4 %), prispel k tomu pomalší rast cien pohonných látok a lacnejší nákup motorových vozidiel.

SR: V októbri zbankrotovalo 439 dlžníkov

Z celkového množstva osobných bankrotov na Slovensku bolo takmer 94 % vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov (412) a zvyšok na majetok podnikateľov (27). Formu konkurzu si zvolilo 435 občanov, splátkový kalendár preferovali len 4 dlžníci. Pre nepoctivý zámer nebolo v októbri zrušené ani jedno oddlženie, do Registra diskvalifikácií pribudli z toho istého dôvodu 3 dlžníci. Zároveň nebola žiadna osoba z Registra po uplynutí 5-ročného trestu vymazaná. V októbri zároveň súdy zrušili 538 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 498 zrušených pre nedostatok majetku a 40 po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Viac ako 67 % zastúpenie mali muži, bolo ich 296. Žien podľa októbrových dát CRIF – Slovak Credit Bureau zbankrotovalo 143. Len 3 ženy a 6 mužov mali vysokoškolské vzdelanie. Z analýzy osobných bankrotov tiež vyplýva, že väčšina dlžníkov sa kumuluje v produktívnom veku. Počas októbra ich bolo najviac v kategórii 30 – 39 rokov, spolu za obe pohlavia 143 (32,6 %). Medzi bankrotujúcimi dlžníkmi v októbri sa však ocitli aj seniori vo vysokom veku, päť sedemdesiatnikov, jedna sedemdesiatnička a jeden osemdesiatnik. Ľudia bez domova tvorili 12 % podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov, bolo ich 52. Dvaja z nich mali opäť registrovaný trvalý pobyt na neslávne známej virtuálnej bratislavskej adrese Karpatské námestie 7770/10A. Medzi zbankrotovanými dlžníkmi boli dva manželské páry a 8 ľudí s rodinnými väzbami, medzi nimi starý otec (70+) a jeho vnuk, tridsiatnik. Najviac, až 102 dlžníkov, pochádzalo z Prešovského kraja, nasledoval Košický kraj so 73 a Banskobystrický so 69 dlžníkmi. Z Trnavského kraja pochádzalo 54, Nitrianskeho 46, Trenčianskeho 40 a Žilinského 32 dlžníkov. Najmenej dlžníkov, len 23, bolo z Bratislavského kraja, čo je štyrikrát menej ako v najzasiahnutejšom kraji.

Od 1. októbra 2025 bol spustený nový predinsolvenčný, likvidačný a insolvenčný register (ďalej len „insolvenčný register“, skratka REPLIK). Ako upozorňuje Ing. Jana Marková: „Neobvykle nižší počet evidovaných dlžníkov môže byť následkom postupného nabiehania insolvenčného registra, ktoré je sprevádzané určitými technickými problémami, ako sme to videli aj pri štatistikách firemných bankrotov. Preto nemá zmysel porovnávať októbrové dáta s uplynulým obdobím a vyvodzovať závery, mohlo by to skresľovať reálny stav. Podobnú situáciu sme zažili aj začiatkom tohto roka. Na prelome januára a februára sme tiež zaznamenali výrazne menej osobných bankrotov, za január len 465. Tento stav bol spôsobený podľa Centra právnej pomoci technickými problémami pri exporte dát v štátnych elektronických systémoch.“

Erasmus+ 2026: Vyše 5 miliárd EUR

Európska komisia otvorila výzvu na predkladanie návrhov v rámci programu Erasmus+ 2026 s novými možnosťami financovania v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v celej Európe aj mimo nej. Program s rozpočtom približne 5,2 miliardy EUR na rok 2026 naďalej investuje do rozvoja zručností a občianskej výchovy prostredníctvom projektov cezhraničnej mobility a spolupráce. Výzva na rok 2026 ponúkne skúsenosti so vzdelávacou mobilitou pre približne 1 275 000 účastníkov. Podporí vyše 100 000 organizácií zapojených do projektov Erasmus+, akými sú inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, školy, strediská odborného vzdelávania a prípravy, podniky, mládežnícke a športové organizácie.

Program Erasmus+ v roku 2026 tak podporí viac partnerstiev a mobility v školskom sektore. Iniciatíva pomôže organizáciám testovať a zavádzať inovatívne vyučovacie metódy vedúce k základným zručnostiam, podporí úsilie EÚ v oblasti občianskej angažovanosti, demokratickej účasti a presadzovania spoločných hodnôt. Výzva v rámci programu Erasmus+ 2026 zahŕňa stratégiu únie zručností, ktorej cieľom je posilniť rozvoj zručností pre kvalitné zamestnanie, podporiť celoživotné vzdelávanie a pomôcť budovať odolnosť. Okrem toho program naďalej plní svoje zastrešujúce priority inklúzie, digitálnej a zelenej transformácie a demokratickej účasti. Takisto naďalej podporuje ukrajinských študentov a pedagógov na Ukrajine, ako aj Ukrajincov, ktorí boli vysídlení v EÚ alebo v krajine pridruženej k programu.

O financovanie z programu Erasmus+ môžu požiadať organizácie pôsobiace v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže alebo športu, ako školy, univerzity, odborné strediská, mimovládne organizácie a mládežnícke skupiny. Väčšina žiadostí sa predkladá národným agentúram v každej krajine pridruženej k EÚ alebo programu Erasmus+. Niektoré akcie, ako napríklad veľké partnerstvá spolupráce Jean Monnet, riadi Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru (EACEA).

SR: Zamestnanosť a mzda v septembri 2025

Mzdy na Slovensku v septembri 2025 podľa štatistického úradu medziročne rástli vo všetkých sledovaných odvetviach. Po zohľadnení inflácie sa však platy zvýšili iba v niektorých, najvýraznejšie v gastronómii a stavebníctve. Zamestnanosť klesla najviac vo veľkoobchode. Naopak, pracovné sily pribudli najmä v predaji vrátane servisu vozidiel.

Priemerná nominálna mesačná mzda v septembri 2025 medziročne vzrástla vo všetkých sledovaných odvetviach. Rast platov sa pohyboval od 1,4 % vo vybraných trhových službách do 9,8 % v stavebníctve a rovnako aj v reštauráciách s pohostinstvami. Nárast nad 7 % evidovali v priemysle, maloobchode, v doprave so skladovaním, ako aj v informáciách spolu s komunikáciou. Rast rýchlejší ako inflácia, teda vyšší ako 5 % bol v činnostiach reštaurácií vrátane pohostinstiev a taktiež v stavebníctve. Vo zvyšku odvetví sa pohyboval od 0,6 % vo veľkoobchode do 3,9 % v informáciách spolu s komunikáciou. Reálny pokles platov do 2,8 % evidovali vybrané trhové služby, predaj vrátane opravy vozidiel, ako aj ubytovanie.

Najvýraznejší úbytok zamestnanosti o 3,1 % nastal v septembri 2025 na Slovensku vo veľkoobchode, pokles od 0,1 % do 1,8 % bol aj v maloobchode, vo vybraných trhových službách, v stavebníctve, v doprave vrátane skladovania ako aj v priemysle. Naopak počet zamestnancov vzrástol v predaji spolu s opravou motorových vozidiel o 4,3 %. Zamestnanosť sa zvýšila aj v reštauráciách spolu s pohostinstvami, v informáciách s komunikáciou a taktiež v ubytovaní.

V súhrne za deväť mesiacov roka 2025 nárast nominálnych miezd evidovali všetky sledované odvetvia. Reálne mzdy zohľadňujúce aj inflačné vplyvy rástli v rozpätí od 0,2 % vo veľkoobchode do 4,7 % v reštauráciách spolu s pohostinstvami. Naopak, mzdy oproti vlaňajšku reálne klesli o 1,6 % vo vybraných trhových službách. Počet zamestnaných osôb v súhrne od začiatku roka 2025 (od januára do septembra) medziročne rástol v polovici sledovaných odvetví, najrýchlejšie o 2,1 % v ubytovaní. Naopak, medziročný pokles zamestnanosti pod 2 % zasiahol najmä veľkoobchod ako aj dopravu so skladovaním.