EU: Digitálne cestovné doklady

Poslanci Európskeho parlamentu podporili používanie digitálnych cestovných dokladov. Podľa Európskej komisie bolo v roku 2023 zaznamenaných 593 miliónov prechodov na vonkajších hraniciach schengenského priestoru. Rastúci počet cestujúcich v kombinácii s potrebou manuálnych kontrol podľa príslušných databáz na hraniciach viedol k dlhým čakacím dobám. Vytvorenie digitálnych cestovných preukazov má zrýchliť hraničné kontroly a spraviť ich efektívnejšími pre cestujúcich aj pohraničné úrady, čo umožní vykonať určité kontroly (napríklad platnosť cestovných dokladov a právo vstúpiť) vopred. Zároveň sa sleduje tiež bezpečnosť hraníc.

Cestujúci by si mohli vytvoriť digitálne prihlasovacie údaje na základe svojho identifikačného dokladu (biometrický pas odkiaľkoľvek na svete alebo preukaz totožnosti EÚ) a predkladať ich pohraničným úradom. Z tohto systému by mohli profitovať občania EÚ aj tretích krajín. Pri elektronickom odosielaní údajov na predbežné schválenie by cestujúci stále boli povinní predložiť fyzický doklad totožnosti na hraniciach. Návrh zavádza digitálnu cestovnú aplikáciu EÚ, v ktorej sa budú doklady ukladať. Používanie digitálnych cestovných preukazov by bolo dobrovoľné pre občanov, ktorí by si tiež mohli bezplatne vyžiadať digitálne preukazy pri žiadosti o nový doklad totožnosti. Hraničné úrady by boli povinné akceptovať digitálne prihlasovacie údaje po zavedení systému. Poslanci Európskeho parlamentu navrhujú zmeny návrhu Európskej komisie na zabezpečenie ochrany osobných údajov vrátane toho, že systém môžu používať len osoby nad 16 rokov. Požadujú tiež, aby hraničné úrady okamžite vymazali údaje o cestovateľoch z národných databáz po úspešnom prekročení hranice (alebo 24 hodín po plánovanom čase prekročenia hraníc v prípade zamietnutia vstupu). Cestujúci, ktorí sa rozhodnú nepoužívať digitálnu cestovnú aplikáciu, nesmú byť diskriminovaní a mali by môcť zrušiť svoj súhlas so spracovaním údajov bez negatívnych následkov. MEP tiež chcú zabezpečiť, aby aplikácia štandardne chránila súkromie.

Nové cestovné oprávnenia by mali byť integrované s hraničnými informačnými systémami EÚ. Cestujúci, ktorí sú povinní predložiť údaje do systému vstupu a výstupu (EES) (teda občania tretích krajín cestujúcich do schengenského priestoru na krátku návštevu), by mali proces urýchliť tým, že predložia údaje na predbežné schválenie. To isté by sa vzťahovalo aj na Európsky systém cestovných informácií a autorizácie (ETIAS), ktorý bude obsahovať údaje o cestujúcich s vízovým oslobodením, keď bude spustený v poslednom štvrťroku 2026. Poslanci Európskeho parlamentu chcú, aby systém začal 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti nariadenia, namiesto pôvodného termínu do roku 2030.

SR: Kybernetické hrozby

Podľa prieskumu SCIO pre Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti (október 2025, 1000 respondentov) sa väčšina Slovákov správa v on-line prostredí rizikovejšie než v roku 2024. Pretrvávajú výrazné medzery v oblasti praktických bezpečnostných návykov, poznania hrozieb aj ochrany detí. Až 66 % respondentov používa rovnaké heslo na viacerých účtoch a klesá úroveň rodičovskej kontroly. Väčšina opýtaných využíva iba základné formy ochrany a o hrozbách digitálneho prostredia má len povrchné informácie.

Digitálne zariadenia sú v slovenských domácnostiach zastúpené vo vysokej miere. Podľa prieskumu smartfón vlastní 85,7 % respondentov, notebooky používa 71,8 % a tablet vlastní 45,9 %. Používanie smart televízorov uviedlo 60,3 % opýtaných. Znepokojujúcim výsledkom je nízky podiel používania rodičovskej kontroly. Menej ako tretina opýtaných žijúcich v domácnosti s deťmi potvrdila používanie rodičovskej kontroly. Ochrana detí rodičmi v on-line prostredí dokonca zaznamenala medziročný pokles. Zatiaľčo v roku 2024 uviedlo 30,7 % rodičov, že používajú nástroje rodičovskej kontroly, v roku 2025 tento podiel klesol na 29 %. Naďalej pritom platí, že čím vyššie sú digitálne zručnosti rodičov, tým viac uplatňujú kontrolu detí v digitálnom priestore. Pri otázke zdieľania zariadení s členmi rodiny pritom až 16,8 % opýtaných uviedlo, že zdieľa svoj pracovný notebook s partnerom či deťmi. Až 40% ľudí si informácie zo sociálnych sietí neoveruje, alebo overuje len niekedy. Takmer polovica respondentov si rovnako neoveruje, alebo len niekedy overuje informácie prijaté od známych cez elektronickú komunikáciu, či zdieľané cez sociálne siete. Používanie umelej inteligencie síce rastie, avšak väčšina používateľov ju využíva nevedome: 47,6 % respondentov uviedlo, že nepoužívajú AI. Respondenti často nerozlišujú medzi technológiou s prvkami umelej inteligencie a bežnými aplikáciami.

Digitálne zručnosti populácie zostávajú prevažne na základnej úrovni a len malá časť respondentov ovláda pokročilé metódy ochrany dát. Iba malá časť opýtaných (menej ako 10 %) disponuje pokročilými znalosťami ako šifrovanie, bezpečný prenos informácií alebo programovanie. Digitálna zručnosť úzko koreluje s vekom: mladší respondenti sú v práci s technológiami prirodzene zručnejší a častejšie aplikujú bezpečnostné postupy. Staršie skupiny obyvateľstva ostávajú zraniteľnejšie a menej adaptabilné. Takmer polovica respondentov nespúšťa aktualizácie softvéru na svojich zariadeniach a 66 % respondentov používa rovnaké heslá pre každý účet. Viac ako polovica opýtaných naďalej neprijíma ani ďalšie základné opatrenia, napríklad dvojfaktorovú autentifikáciu (60 %) a vyše 65 % respondentov neprijíma žiadne opatrenia na zálohovanie svojich dát. Viac ako polovica respondentov (57 %) nepozná pojem ransomvér. Znalosť pojmu phishing klesla medziročne z 22 % na 21 %. Napriek niekoľkým rozsiahlym ransomvérovým útokom na slovenské organizácie v priebehu roka 2025 si verejnosť stále neuvedomuje riziká kybernetických hrozieb a dôležitosť bezpečného správania v on-line svete.

Pôžičky: Od rodiny či známych

Až štvrtina ľudí na Slovensku sa s požiadavkou o pôžičku obracia na príbuzných či známych. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (od 4. do 7. novembra 2025, 1000 respondentov, agentúra Ipsos), takmer polovica z nich si takto požičala do tisíc eur, každý desiaty 5 až 10-tisíc. Dve tretiny dlžníkov vrátili presne takú istú čiastku, ako si požičali, ďalšia štvrtina k tomu pridala nejakú službu alebo darček a piati zo sto aj nejaké úroky naviac. Ako hlavnú výhodu rodinných a kamarátskych pôžičiek opýtaní najčastejšie uviedli nulový alebo nízky úrok. Za najväčší problém zase označili zlý pocit či riziko zhoršenia vzťahov.

Väčšina dospelej populácie Slovenka má už vlastnú skúsenosť s nejakou pôžičkou. Sumu prevyšujúcu 500 eur si počas svojho života požičalo od banky, nebankovej spoločnosti alebo nejakej finančnej inštitúcie 53 percent opýtaných, ďalších 24 percent sa s tým obrátilo na príbuzných či známych a 4 percentá ľudí si požičali od firmy alebo zamestnávateľa. Pôžičky od rodiny, priateľov či známych sa vo väčšej miere týkajú respondentov s mesačným príjmom do 1 500 eur, obyvateľov menších slovenských obcí a taktiež ľudí z Trenčianskeho a Banskobystrického kraja. Keď už sa idú Slováci zadlžiť mimo banky alebo nebankovej spoločnosti, z okruhu najbližších „vyhráva“ bez prekvapení mama a otec, a to v presných 50 percentách prípadov. Traja z desiatich sa zase obrátili na súrodencov a 14 percent si požičalo viac ako 500 eur od kamarátov. V rebríčku nasledujúcich veriteľov potom prišli na rad partneri, ďalší príbuzní, susedia a kolegovia. Väčšinou pritom ale nešlo o nejaké závratné sumy, najviac bolo takých, a to takmer polovica, ktorí si požičali menej ako tisícku. Ďalšia približne tretina si u rodiny či známych „urobila sekeru“ od 1 000 do 5 000 eur, no a štyria zo sto sa zadlžili sumou prevyšujúcou 20 000 eur.

Hlavnou výhodou pôžičiek od rodiny a známych je podľa vyjadrení ľudí nulový alebo nízky úrok a taktiež faktory, ako sú dôvera a pomoc v rodine, čo zhodne uviedla až polovica respondentov. Ako ďalšie pozitívum potom rezonovala možnosť splácania podľa aktuálnej situácie, no aj absencia akéhokoľvek papierovania či ručenia majetkom, všetky tieto faktory spomenula približne tretina opýtaných. Na druhej strane, medzi negatívami dominovali zlé či trápne pocity, a to až u 54 percent ľudí, len o niečo menej bolo takých, čo sa obávali zhoršenia vzťahov a pätine chýbali zase akékoľvek záruky či pravidlá. Aj tieto dáta potvrdzujú, že zadlžiť sa u príbuzných či známych je pre mnohých ľudí chúlostivé a majú pred tým značný rešpekt. Dobre fungujúce medziľudské vzťahy, to je pre väčšinu jednou z priorít aj pri riešení finančných otázok. Pre väčšinu ľudí je nepredstaviteľné, aby si za požičané peniaze blízkemu, príbuznému či dobrému kamarátovi brali nejaký úrok. Podľa prieskumu piati zo sto Slovákov nakoniec vracali vyššiu sumu, ako si požičali. Presné dve tretiny splatili identickú čiastku a ďalšia štvrtina k nej pridala aj drobný darček alebo protislužbu. Na druhej strane, päť percent respondentov uviedlo, že v skutočnosti vrátili menej peňazí, ako si požičali.

SR: Inflácia v novembri na úrovni 3,7 %

Krátkodobo v novembri podľa štatistického úradu na Slovensku vzrástli najmä ceny bývania s energiami, dopravy a služieb v zdravotníctve. S prichádzajúcimi predvianočnými ponukami obchodníkov naopak tradične zlacneli potraviny, nealko nápoje či domáce spotrebiče. Spotrebiteľské ceny sa tak v novembri medzimesačne zvýšili o 0,3 %. Referenčná medziročná inflácia dosiahla 3,7 %, jadrová inflácia 2,9 % a čistá inflácia 3,6 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla 0,2 % a čistá inflácia 0,3 %. Spolu za jedenásť mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v novembri t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % za rozličné tovary a služby do 1,7 % za dopravu. Súčasne klesli pri potravinách s nealko nápojmi, ďalej pri alkoholických nápojoch s tabakom a tiež pri nábytku s bytovým vybavením. Nezmenené v porovnaní s októbrom zostali ceny pôšt a spojov a tiež vzdelávania. Najväčší vplyv na medzimesačnú úroveň inflácie malo zvýšenie cien v odbore bývanie a energie (+0,5 %), ceny vzrástli najmä za skutočné nájomné za bývanie (+2,5 %) či dodávku vody (+7,6 %). Naopak, ceny imputovaného nájomného medzimesačne klesli (-0,1 %). Dynamickejší rast nastal pri cenách v odbore doprava (+1,7 %), čo ovplyvnila drahšia letecká doprava aj vzostup cien pohonných látok. Podobne aj počas novembra pokračoval krátkodobý nárast cien v odbore reštaurácie a hotely (+0,4 %). Spotrebitelia si priplatili najmä za stravovanie v reštauráciách a kaviarňach. Vyššie ceny ako v októbri platili spotrebitelia aj v zdravotníctve, a to o 0,9 % čo predstavovalo najvýraznejší medzimesačný rast od apríla 2024. Zvýšenie cien sa prejavilo najmä pri ambulantných službách, a to najmä v službách zubných lekárov. Ceny potravín klesli v priemere o 0,1 %. Najvýznamnejší bol pokles cien olejov a tukov o 4,2 %, klesli aj ceny cukru a cukroviniek, mäsa, rôznych pochutín, či rýb (od -0,1 % do -0,6 %). Naopak v porovnaní s októbrom sa mierne zvýšili ceny zeleniny, chleba s obilninami ako aj mlieka, syrov a vajec. Pozitívne ovplyvnili vývoj medzimesačnej inflácie aj nižšie ceny alkoholických nápojov (-0,5 %).

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v novembri úroveň 3,7 %. Ceny v porovnaní s novembrom 2024 boli vyššie v rozpätí od 0,9 % v odbore potraviny a nealko nápoje po 9 % v odbore reštaurácie a hotely. Celkovo bola inflácia ovplyvnená podobne ako už niekoľko mesiacov medziročne vyššími cenami najmä v odbore reštaurácie a hotely (v novembri +9,0 %) v odbore rozličné tovary a služby (+7,1 %), a tiež v odbore rekreácia a kultúra (+5,4 %). Rast podporil aj odbor doprava (+4,4 %) s druhou najvyššou mesačnou hodnotou rastu v tomto roku. Za vyššie ceny ako pred rokom sa predávali najmä pohonné látky aj letenky. Na súhrnnú hodnotu medziročnej inflácie mali vplyv tiež zdynamizovanie rastu cien v odboroch - bývanie s energiami o 2,9 %, a zdravotníctvo a to o 3,1 %.  Pozitívne prekvapil november pri vývoji cien potravín. Ich ceny boli aktuálne medziročne mierne nižšie až o 0,7 %. Najvýraznejšie cenové poklesy v priemere zaznamenala zelenina (-9,4 %) ako aj oleje s tukmi (-4,5 %). Mierne lacnejšie v porovnaní s novembrom minulého roka bolo aj mäso, ovocie či cukor s cukrovinkami. Naopak k miernemu zvýšeniu cien od 0,6 do takmer 3 % došlo za rok pri mlieku a syroch s vajcami, alebo pri chlebe s obilninami, ako aj pri potravinárskych pochutinách či rybách. Nealkoholické nápoje však evidovali naďalej ceny vyššie ako pred rokom a to až o 20 %, čo radilo celý odbor zastupujúci potraviny spolu s nealko-nápojmi do štruktúr výdavkov s medziročným rastom cien. Miera cenového nárastu odboru však bola už len 0,9 %, čo predstavovalo najnižšiu hodnotu za 16 mesiacov.

Reklamácie: Prepravné služby

Balíčky si nechávame posielať nielen domov a do práce, ale aj do neustále pribúdajúcich boxov. Hoci stále väčšie množstvo zásielok obsahuje tovar zakúpený cez e-shopy, balíček môže tiež odoslať každý záujemca o prepravné služby. Spotrebiteľ ako odosielateľ sa môže potýkať rovnako s problémami: stratené balíčky, neochotu prepravcu na vybavenie reklamácie alebo zmenu miesta doručenia. Aké sú práva odosielateľov a ako sa v takýchto prípadoch môžu domáhať nápravy zhrnul dTest.

Spotrebiteľ, ktorý s prepravcom uzatvoril zmluvu, je povinný zaplatiť za poskytnutie služby a prepravca následne zodpovedá za riadne poskytnutie služby. Pokiaľ sa vyskytnú problémy, je za ne voči odosielateľovi zodpovedná prepravná spoločnosť. Skôr ako spotrebiteľ uzavrie zmluvu o preprave, mal by si overiť, či prepravovaná vec nie je podľa obchodných podmienok vylúčená z prepravy. Ide zvyčajne o veci príliš rozmerné, krehké, nebezpečné alebo nezákonné. Do tejto kategórie môžu spadať aj zásielky obsahujúce farby, lepidlá či tekutiny, ktoré by mohli počas prepravy poškodiť iné balíky. Tiež je potrebné zvážiť výšku hodnoty prepravovaného predmetu. Odporúča sa hodnotu zásielky uviesť prepravcovi pred odoslaním. Samozrejme by mal spotrebiteľ dbať na to, aby zásielku vhodne zabalil. Za prípadné škody vzniknuté nevhodným obalom zásielky totiž prepravca nemusí zodpovedať.

Pokiaľ dôjde k problému s dodaním zásielky, je potrebné uplatniť si reklamáciu. V obchodných podmienkach či reklamačnom poriadku prepravcu by spotrebiteľ mal skontrolovať, kto je osoba oprávnená na podanie reklamácie. Spravidla spočíva podanie reklamácie na odosielateľovi až do okamihu doručenia zásielky. Typicky môže ísť o prípady, kedy je zásielka doručená s oneskorením, alebo nebola doručená vôbec. V momente doručenia zásielky naopak podáva reklamáciu príjemca, najmä ak zistí, že došlo k jej poškodeniu, úbytku alebo zámene. Hoci to nie je vždy možné, v ideálnom prípade by mal príjemca obal zásielky skontrolovať ihneď pri prevzatí. Ak je obal zjavne poškodený, je vhodným riešením na to upozorniť už pri dodaní, prípadne balík neprebrať. Reklamáciu je potrebné uplatniť čo najskôr. Niektoré procesné aspekty reklamácie však môžu byť odlišné naprieč prepravnými spoločnosťami. Preto je potrebné vždy skontrolovať obchodné podmienky. Reklamácia následne musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej uplatnenia.

Zmena miesta dodania zo strany prepravcu je možná, pokiaľ je to dohodnuté aspoň v obchodných podmienkach. Ak zásielka nebola doručená na najbližšie možné miesto, ide o vadu poskytovania služby, ktorú možno taktiež riešiť reklamáciou. V prípade, že v súvislosti s vybavovaním reklamácie vzniknú problémy, najmä pokiaľ nie je reklamácia vybavená včas, môže sa spotrebiteľ obrátiť na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, prípadne sa pokúsiť o mimosúdne riešenie sporu.