SR: Daň z motorových vozidiel

Finančná správa už zasiela predvyplnené daňové priznania k dani z motorových vozidiel (DzMV) za zdaňovacie obdobie 2025. Predvyplnené formuláre dostanú daňovníci, ktoré majú aktívnu elektronickú schránku na portáli finančnej správy a zároveň podali daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2024. Daňové priznanie sú povinné podať všetky daňové subjekty, ktoré používajú vozidlo evidované v Slovenskej republike na podnikanie. Subjekty, ktoré majú povinnú elektronickú komunikáciu s finančnou správou (napríklad platitelia DPH, právnické osoby zapísané v obchodnom registri alebo fyzické osoby – podnikatelia), podávajú daňové priznanie výlučne elektronicky. Ostatné subjekty môžu daňové priznanie doručiť aj osobne alebo poštou na príslušný daňový úrad.

Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2025 je potrebné podať a daň zaplatiť najneskôr v pondelok 2. februára 2026. Daňovníci podávajú daňové priznanie na novom vzore tlačiva (formulár DMVv25). Automaticky vygenerované priznania nájdu daňovníci v osobnej internetovej zóne na portáli finančnej správy v časti História komunikácie – Prijaté dokumenty. Predvyplnené priznanie obsahuje najmä:

identifikačné údaje daňovníka,

zdaňovacie obdobie,

druh daňového priznania,

výpočet dane vrátane aktuálnej sadzby.

Ak sa oproti predchádzajúcemu roku nezmenili rozhodujúce skutočnosti, daňovník údaje len skontroluje a daňové priznanie podá. Avšak aj pri predvyplnenom daňovom priznaní je daňovník povinný skontrolovať správnosť údajov a doplniť informácie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia 2025, ktoré neboli uvedené v priznaní za predchádzajúci rok a preto nemohli byť automaticky predvyplnené.

Pomôckou je Informácia k predvyplnenému DP k DzMV, ktorá je dostupná prostredníctvom odkazu priloženého k vygenerovanému priznaniu. V novom vzore daňového priznania k dani z motorových vozidiel (DMVv25) dochádza v III. oddiele k zmene číslovania riadkov a pribúdajú nové údaje:

Riadok 04 – Kód druhu karosérie

Riadok 05 – Typ pruženia hnacej nápravy

Tieto údaje sa vypĺňajú pri vozidlách kategórie M3 a N3 s kódom druhu karosérie BA, BB, BC a BD, pri ktorých ročná sadzba dane závisí nielen od počtu náprav a hmotnosti, ale aj od typu pruženia hnacej nápravy (Príloha č. 1c a č. 1d).

Vozidlá kategórie N3 s iným kódom druhu karosérie sa v III. oddiele aktuálneho vzoru daňového priznania neuvádzajú a zapisujú sa v VII. oddiele – Poznámky.

Ročné sadzby dane pre jednotlivé kategórie vozidiel sa určujú podľa nových príloh č. 1 až 1e, platných od 1. januára 2025. Ročná sadzba dane sa za zdaňovacie obdobie 2025 upravuje rovnako pre všetky kategórie podľa veku vozidla, teda dátumu jeho prvej evidencie. Výnimkou sú vozidlá kategórie O, pri ktorých sa úprava podľa veku neuplatňuje.

EU: Posilnenie recyklácie plastov

Európska komisia predstavila prvý súbor pilotných opatrení na urýchlenie prechodu Európy na obehové hospodárstvo s osobitným zameraním na odvetvie plastov. Rozumné využívanie obmedzených prírodných zdrojov je nevyhnutné na zvýšenie hospodárskej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a zníženie emisií uhlíka. V roku 2024 pochádzalo iba 12,2 % materiálov používaných v EÚ z recyklovaných materiálov, čo predstavuje mierny nárast z 11,2 % v roku 2015. Na dosiahnutie cieľov stanovených v právnych predpisoch EÚ, ako aj v Kompase pre konkurencieschopnosť, Dohode o čistom priemysle a akčnom pláne REsourceEU musí Európa odstrániť prekážky obehového hospodárstva.

S cieľom urýchliť prechod na obehovosť sa uplatňuje dvojfázový prístup. V prvom kroku, keďže tlak na určité odvetvia je akútny, balík pilotných opatrení zahŕňa súbor konkrétnych krátkodobých opatrení na podporu obehovosti, najmä v odvetví plastov, a zároveň všeobecnejšie podporuje investície a inovácie. V tomto roku zároveň Európska komisia navrhne akt o obehovom hospodárstve s ďalšími horizontálnymi opatreniami, ktorými sa zlepší fungovanie jednotného trhu s druhotnými surovinami. Podľa dôkazov Spoločného výskumného centra Európskej komisie obehové riešenia môžu do roku 2050 znížiť emisie odvetvia súvisiace s klímou o 45 %, dekarbonizovať využívanie energie a zlepšiť obchodnú bilanciu odvetvia o 18 miliárd EUR ročne. Odvetvie recyklácie plastov čelí rastúcim tlakom: roztrieštené trhy s recyklovanými materiálmi, vysoké náklady na energiu, nestále ceny primárnych plastov a nekalá hospodárska súťaž z tretích krajín. Tieto výzvy si už vyberajú mýto, pričom recyklátorom z EÚ sa znižuje využívanie kapacít a dochádza k finančným stratám, čo ohrozuje ciele EÚ v oblasti obehovosti a konkurencieschopnosť priemyslu.

Chýbajúce harmonizované a predvídateľné pravidlá voľného pohybu recyklovaných plastov platné v celej EÚ viedli k fragmentácii trhu. Predložené opatrenia prispejú k integrovanejšiemu trhu s plastmi. V rámci balíka komisia predkladá vykonávací akt na vytvorenie celoeurópskych kritérií stavu konca odpadu pre plasty podľa rámcovej smernice o odpade. Stanovenie celoeurópskych noriem, pokiaľ ide o to, kedy sa recyklované materiály opäť považujú za materiály na opätovné použitie, je kľúčovým krokom k vytvoreniu jednotného trhu s recyklovanými plastmi, zjednodušeniu administratívnych postupov pre recyklátorov, najmä malé a stredné podniky, a zabezpečeniu stabilných dodávok vysokokvalitných recyklovaných materiálov v celej Európe. Pred konečným prijatím sa návrh aktu dnes uverejňuje na účely spätnej väzby od verejnosti do 26. januára 2026. Komisia takisto predkladá na hlasovanie členským štátom vykonávací akt týkajúci sa recyklovaného obsahu jednorazových plastových nápojových fliaš z PET podľa smernice o jednorazových plastoch.  Plánuje tiež obnoviť a posilniť Alianciu pre plasty v obehovom hospodárstve a posilniť ju ako štruktúrovanú a inkluzívnu platformu pre spoluprácu v celom hodnotovom reťazci plastov. S cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi plastmi vyrobenými v EÚ a dovážanými plastmi komisia vytvára samostatné colné kódy pre pôvodné a recyklované plasty. Takisto oznamuje úsilie o monitorovanie trhov EÚ a svetových trhov s primárnymi a recyklovanými plastmi, ktoré bude podkladom pre potenciálne obchodné opatrenia na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi plastmi vyrobenými v EÚ a dovezenými plastmi. Komisia tieto opatrenia zhodnotí v roku 2026.

Komisia zintenzívni podporu obehových projektov, pričom využije spoluprácu s národnými bankami a Európskou investičnou bankou. Bude podporovať transregionálne centrá obehovosti zriadením pilotného nástroja na koordináciu konkurencieschopnosti (CCT). Centrá budú podporovať inteligentnú špecializáciu a cezhraničnú spoluprácu s cieľom rozšíriť recykláciu a obehové postupy. Začala sa tiež verejná konzultáci a výzva na predloženie dôkazov s cieľom vyhodnotiť smernicu o jednorazových plastoch. Ide o prvý krok pri skúmaní toho, do akej miery smernica znížila vplyv určitých plastových výrobkov na morské prostredie a ľudské zdravie a zároveň podporila obehové, inovatívne a udržateľné hospodárstvo. Konzultácie a výzva na predkladanie podkladov sú otvorené pre všetky zainteresované strany do 17. marca 2026.

Novinka: Linka 116117

Od 1. januára 2026 funguje na Slovensku bezplatná poradenská linka 116117. Volajúcim poskytuje konzultácie a rady o zvládaní menej závažných ochorení a stavov, ktoré nevyžadujú zásah záchrannej zdravotnej služby. Linku 116117 zabezpečuje Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR (OS ZZS SR) nonstop 24 hodín denne, 7 dní v týždni a obsluhujú ju kvalifikovaní zdravotnícki pracovníci. Už prvé dni potvrdili jej opodstatnenosť a vysoký záujem verejnosti.

Podľa dát OS ZZS SR len za prvé 4 dni a noci od spustenia linky pomoci riešili operátori viac než 700 udalostí, pričom najviac volaní bolo v rámci Bratislavského kraja. Najčastejšími dôvodmi volaní na poradenskú linku 116117 boli horúčky, vysoký krvný tlak, bolesti brucha a ťažkosti s trávením. O konzultáciu telefonicky žiadali aj rodičia malých detí s rôznymi respiračnými ochoreniami.

Zavedením linky 116117 sa Slovensko pripojilo k vyspelým európskym krajinám ako Fínsko, Nemecko, Veľká Británia či Taliansko, kde sa táto služba osvedčila ako efektívny nástroj odbornej pomoci pri stavoch, ktoré nevyžadujú poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Na linku 116117 sa môže obrátiť občan, ktorý sa chce poradiť, opýtať či konzultovať neurgentný zdravotný problém. Operátori linky pomoci poradia, ako postupovať napríklad pri drobných úrazoch, horúčke či zhoršených chronických stavoch. Avšak dopravné nehody, závažné úrazy, masívne krvácanie, poruchy vedomia, bolesti na hrudi, lapanie po dychu, či dusenie na linku 116117 nepatria. Pre závažné stavy je pre pacientov k dispozícii linka tiesňového volania 155, ktorá ich môže riešiť vyslaním ambulancie záchrannej zdravotnej služby.

Nevhodný darček: Žiaden problém

Nevhodná veľkosť lyžiarok, neobľúbená farba svetra, dva rovnaké darčeky pod stromčekom – týchto situácií sa týka celý rad otázok, s ktorými sa na dTest spotrebitelia po Vianociach obracajú. Ako nevhodné darčeky vyriešiť? Pokiaľ bol darček objednaný cez e-shop alebo iným diaľkovým spôsobom (napríklad cez telefón), či mimo prevádzky (spravidla stánkový alebo podomový predaj), má kupujúci zo zákona právo na odstúpenie od zmluvy bez udania dôvodu do 14 dní od prevzatia tovaru. Ani pri nákupoch na diaľku nemusí spotrebiteľ s odstúpením od zmluvy vždy uspieť. Zákon tieto prípady výslovne vymenúva. Ak si spotrebiteľ nie je istý, ako v konkrétnom prípade postupovať, môže sa obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu. 

Na odstúpenie postačí predávajúcemu jasne písomne oznámiť zhruba toto: „Odstupujem od zmluvy v lehote 14 dní od prevzatia tovaru, ku ktorému došlo dňa XX a žiadam o vrátenie kúpnej ceny, vrátane dopravného, na účet číslo YY; číslo dokladu ZZ.“ Je však potrebné myslieť na to, že právo na vrátenie tovaru alebo jeho reklamáciu má predovšetkým samotný kupujúci, preto ak spotrebiteľ s darčekom nie je spokojný, mal by sa obrátiť najprv na darcu a požiadať ho o súčinnosť. Darca môže vrátenie vybaviť kompletne za obdarovaného, prípadne aspoň informovať predajcu o odstúpení od zmluvy a obdarovaného poveriť zaslaním tovaru späť. V mnohých prípadoch môže spotrebiteľ vrátenie vybaviť aj v kamennom obchode predávajúceho. Niektorí predajcovia umožňujú na svojom webe odstúpiť od zmluvy tlačidlom, poprípade by mal spotrebiteľ na webe nájsť aspoň vhodný formulár. Na vrátenie tovaru má potom ďalších 14 dní od odstúpenia. Rovnakú lehotu má aj predávajúci na vrátenie peňazí. Obchodník musí vrátiť kúpnu cenu a aj základné poštovné za dodanie tovaru. Právo na odstúpenie sa vzťahuje aj na rozbalený či vyskúšaný tovar. Pokiaľ bol tovar použitý viac, ako bolo nutné na vyskúšanie alebo zoznámenie sa s jeho vlastnosťami a zároveň sa týmto zaobchádzaním znížila jeho hodnota, môže podnikateľ požadovať zodpovedajúcu náhradu. Odstúpenie od zmluvy ale nie je možné uplatniť napríklad pri tovare, ktorý bol vyrobený podľa špecifikácií spotrebiteľa alebo pri tovare vyrobenom na mieru (gravírované šperky, či potlač trička), pri tovare uzavretom v ochrannom obale, ktorý nie je vhodné vrátiť z dôvodu ochrany zdravia alebo z hygienických dôvodov (niektoré druhy kozmetiky, erotické pomôcky), alebo pri tovare ako zvukové, obrazové, audiovizuálne záznamy alebo softvéry v ochrannom obale, ktoré boli po dodaní porušené (DVD, Blu-Ray, LP platne).

Pri darčekoch kúpených v kamenných prevádzkach zákon všeobecné právo na vrátenie bez dôvodu nepozná. Vrátenie alebo výmena tovaru je tu čisto otázkou obchodnej politiky predajcu – ten môže ponúknuť výmenu za iný tovar, darčekový poukaz alebo vrátenie peňazí, ale tiež nemusí ponúknuť nič. Ak však pred Vianocami láka predávajúci na možnosť bezstarostného vrátenia tovaru po vianočných sviatkoch, napríklad prostredníctvom bannerov v predajni, poprípade túto možnosť uvádza na účtenke priloženej k nákupu, je ponukou viazaný. Obchodníci taktiež často predlžujú lehotu na výmenu darčekov až do januára, niekedy aj o niekoľko týždňov. V týchto prípadoch by si spotrebiteľ mal dať pozor na špecifické podmienky, ktoré si obchodníci môžu stanoviť v podstate ľubovoľne. Typickým pravidlom je možnosť obyčajnej výmeny tovaru, nie vrátenie peňazí, prípadne vrátenie čiastky vo forme poukazu uplatniteľného na ďalší nákup.

Vianočný darček, ktorý sa netrafil, tak nemusí znamenať zbytočnú stratu peňazí. Stačí poznať svoje práva a strážiť si lehoty. Na čo nezabudnúť:

• Zistiť, kde bol darček kúpený a akým spôsobom (e-shop alebo kamenný obchod).
• Požiadať darcu o doklad, prípadne súčinnosť s vrátením alebo výmenou.
• Pri nákupe na diaľku včas odstúpiť od zmluvy ideálne písomne, mailom alebo pomocou formulára. Uschovať si dôkaz o odoslaní.
• Tovar odosielaný poštou, bezpečne zabaliť.
• Starostlivo si uložiť komunikáciu s obchodníkom.

Financie: Očakávame zhoršenie

Až 53 percent ľudí na Slovensku očakáva v tomto roku zhoršenie svojej finančnej situácie, ďalších 35 percent si myslí, že budú na tom rovnako ako vlani, no a 11 percent čaká jej zlepšenie. Ako ďalej vyplýva z reprezentatívneho prieskum pre spoločnosť Home Credit ((od 4. do 7. novembra 2025 na vzorke 1000 respondentov realizovala agentúra Ipsos) 8 z 10 opýtaných počíta v roku 2026 s vyššími životnými nákladmi. Najviac z nich, a to približne tretina, ráta so zvýšením mesačných výdavkov domácnosti v sume 50 až 100 eur. Ďalších vyše 30 percent to vidí na nárast o 100 až 200 eur. Zvýšenie nákladov podľa vyjadrení ľudí najviac ovplyvní nárast cien potravín a energií. Väčšie investície plánuje počas roka vyše 60 percent Slovákov, v najvyššej miere má ísť o nákup vybavenia do domácnosti, najmä nábytku či drahších elektrospotrebičov.

Väčšia časť Slovákov počíta s tým, že v tomto roku sa po finančnej stránke budú mať horšie ako vlani, pričom 16 percent ráta s výrazným zhoršením finančnej situácie a ďalších 37 percent si myslí, že budú na tom o niečo horšie. Na druhej strane 9 percent ľudí očakáva mierne lepšiu finančnú situáciu a 2 zo 100 opýtaných to vidia na jej výrazné zlepšenie. Najväčší optimisti smerom k začínajúcemu roku sú ľudia vo veku 27 až 35 rokov, ktorí vo zvýšenej miere očakávajú o niečo lepšiu situáciu. Približne rovnaké finančné očakávania majú medziročne častejšie respondenti vo veku 18 – 26 rokov. S o niečo horšou situáciou zase častejšie počítajú domácnosti s čistým mesačným príjmom od 800 do 1 200 eur a ľudia zo Žilinského kraja. Výrazne horšiu situáciu potom vo vyššej miere očakávajú domácnosti s najnižšími mesačnými príjmami, taktiež ľudia s učňovským vzdelaním a vo veku 45 až 53 rokov.

S finančnou situáciou, samozrejme, súvisia životné náklady. Najviac opýtaných (32 %) odhaduje, že mesačné výdavky ich domácnosti v roku 2026 porastú o 50 až 100 eur, ďalších 31 percent počíta s navýšením 100 až 200 eur a so sumou do 50 naviac oproti predošlému roku ráta 16 percent ľudí. Zvýšenie mesačných nákladov o 200 až 300 eur predpokladá 13 percent, o 300 až 500 eur 6 percent respondentov a traja zo sto Slovákov to vidia až na vyše 500 eur. Ešte vo vyššej miere ako vlani bude na výdavky domácností najviac vplývať rast cien potravín, čo deklarovalo až 85 percent opýtaných, pričom pred rokom to bolo 81 percent. Potom je to zvýšenie cien energií, ktoré spomenulo 74 percent a na treťom mieste, s deklarovanými 71 percentami, je rast cien vo všeobecnosti. V prípade ďalších faktorov nasledujú vyššie dane, drahšie cestovanie či zdravotná starostlivosť. Zvýšenie cien potravín najviac spomínali respondenti s čistým osobným mesačným príjmom od 600 do 1 000 eur a z Nitrianskeho kraja. Zvýšenia cien energií sa zase najčastejšie obávajú ľudia vo veku 54 - 65 rokov, z Trnavského kraja či ľudia z dvojčlenných domácností. Vyššie dane častejšie riešia respondenti s vysokoškolským vzdelaním, vo veku 36 - 44 rokov, s čistým mesačným príjmom domácnosti nad 2-tisíc eur a obyvatelia Bratislavy.

Popri bežných mesačných výdavkoch sa väčšina domácností nezaobíde ani bez väčších investícií počas roka. Medziročné porovnanie ukazuje, drahšie nákupy či väčšie investície neplánuje len o 1 percento viac ľudí ako v minulom roku, teda 39 percent v roku 2026. Najčastejšie pôjde podľa vyjadrení opýtaných o kúpu vybavenia do domácnosti ako nábytok, práčka, chladnička či televízor (20 %). Nasleduje rekonštrukcia domu alebo bytu (14 %), kde však badať pokles oproti vlaňajšku o 3 percentá. Menej ľudí spomína aj kúpu auta (8 %), zatiaľ čo vlani ich bolo 12 percent. No na druhej strane, drahšiu dovolenku si chce dopriať 13 percent opýtaných, čo je zase viac ako pred rokom.