SR: Inflácia v januári vzrástla na 4 %

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku sa v januári t. r. podľa štatistického úradu medzimesačne zvýšili o 1,8 %, čo bol najvyšší medzimesačný nárast za posledné 3 roky a tretí najvyšší skok v medzimesačnej bilancii za 15 rokov. Od januára 2026 ceny ovplyvnilo zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) potravín s vysokým obsahom cukru a soli a tiež úprava regulovaných cien energií. Medzimesačne ceny vzrástli od 0,1 % za bytové zariadenie s údržbou domácnosti do 4,4 % za bývanie s energiami. Naopak ceny medzimesačne klesli v odbore odevy a obuv o 0,6 % a doprave o 0,2 %. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla 4,0 %, naposledy bola vyššia v septembri 2025 (4,3 %), jadrová inflácia 2,9 % a čistá inflácia 3,1 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla 0,7 % a čistá inflácia 0,6 %.

Najväčší vplyv na medzimesačný vývoj inflácie malo zvýšenie cien za bývanie a energie (+4,4 %). Rast cien energií dosiahol v januári vplyvom úpravy regulovaných cien energií vyše 10 %. Dvojciferne vzrástli ceny tepla (trieda energia na vykurovanie a chladenie) o 28,2 %, ceny plynu sa zvýšili o 6,6 % a elektrina o 4,8 %. O viac ako 2 % zdraželo aj vodné a stočné. Dynamicky vzrástli ceny potravín s nealko nápojmi (+2,5 %). Ceny potravín v prvom mesiaci roka medzimesačne stúpli v priemere o 2,4 %, najviac vzrástli ceny ovocia s orechmi o 9,4 %, zeleniny o 7,1 % a cukru s cukrovinkami o 4 %. Do 2 % stúpli ceny obilnín vrátane chleba, rýb aj hotových potravín. Spotrebitelia zaplatili menej ako pred mesiacom za mäso a oleje s tukmi. V cenách nealkoholických nápojov sa odrazila vyššia sadzba DPH za pridaný cukor. Najviac medzimesačne zdraželi osviežujúce nápoje o takmer 10 % a tiež čaj s čajovými produktmi. V januári sa tiež zvýšili ceny alkoholických nápojov (+4 %), najviac zdraželo víno (+6,5 %). Vplyv na celkovú medzimesačnú infláciu mal nárast cien napríklad aj za rekreačné služby (+1,1 %) či stravovacie služby (+0,8 %). Tlmiaci účinok na infláciu mali lacnejšie pohonné hmoty a letecká doprava ako aj novoročné výpredaje, ktoré priniesli mierne zníženie cien odevov a obuvi.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v januári t. r. úroveň 4 %. Ceny v porovnaní s januárom 2025 boli vyššie v rozpätí od 0,5 % v odbore informácie a komunikácia po 7,1 % za reštauračné a ubytovacie služby. Nižšie ceny oproti januáru 2025 zaznamenala iba doprava (-1,8 %). Najvýraznejší vplyv na rast medziročnej inflácie mali bývanie s energiami (+6,1 %) a potraviny s nealko nápojmi (+3,9 %). Ceny tepelnej energie boli medziročne vyššie o viac ako štvrtinu, o 6,7 % vzrástla cena plynu a o 4,9 % cena elektriny. Zdraželo tiež imputované a skutočné nájomné za bývanie či údržba obydlia. Vyššie ako pred rokom (do 13 %) boli ceny služieb spojených s bývaním ako vodné a stočné. Nepriaznivý dopad na celkovú infláciu mali aj ceny potravín (+3 %). Najdynamickejšie zvýšenie cien nad 4 % bolo pri obilninách a ich výrobkoch, mlieku s vajcami a ovocí s orechmi. Zdraženie do 3 % evidovalo mäso, zelenina so zemiakmi, cukor s cukrovinkami aj hotové potraviny a ryby. Mierne medziročne nižšie ceny mali oleje s tukmi (-0,4 %). Ceny nealkoholických nápojov boli medziročne vyššie o 13,7 %, a to najmä vplyvom vyšších cien kávy (+25,8 %). O viac ako 10 % boli vyššie aj ceny osviežujúcich nápojov, a tiež ostatných nealko nápojov vrátane energetických nápojov a sirupových koncentrátov. Rast cien v odbore reštauračné a ubytovacie služby dosiahol 7,1 %, čo bolo menej ako v predošlých mesiacoch. Celkovú hodnotu medziročnej inflácie ovplyvnili tiež o 5,9 % vyššie ceny v odbore rekreácia, šport a kultúra. Najvyšší medziročný rast evidovali rekreačné služby a tovary, a tiež organizované dovolenkové zájazdy. Tlmiaci účinok na infláciu mali medziročne nižšie ceny v doprave, hlavne vplyvom lacnejších pohonných látok o viac ako 8 % a leteckej dopravy.

AI: Vplyv na biznis čoraz väčší

Počas jediného roka sa počet zamestnancov, ktorí majú prístup k umelej inteligencii, zvýšil o 50 %. V súčasnosti má prístup k nástrojom AI zhruba šesť z desiatich zamestnancov a takmer 60 % ich využíva v rámci svojej každodennej práce. Vyplýva to z publikácie State of AI in the Enterprise od Deloitte (prieskum v 24 krajinách, vyše 3 200 lídrov z oblasti biznisu a IT naprieč šiestimi odvetviami). Aj firmy na Slovensku a v Česku očakávajú, že AI prispeje k rastu ich produktivity. Avšak len menšina z nich zatiaľ systematicky preorganizovala pracovné roly alebo procesy s ohľadom na AI.

Až štvrtina lídrov uvádza, že AI má na ich organizáciu transformačný vplyv, čo predstavuje dvojnásobok v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Zároveň 84 % firiem zvyšuje investície do AI a 78 % lídrov deklaruje rastúcu dôveru v túto technológiu. Takmer tri štvrtiny organizácií dúfajú, že v budúcnosti zvýšia svoje príjmy vďaka iniciatívam v oblasti AI. Očakáva sa aj vplyv na samotných zamestnancov. Tretina (36 %) opýtaných spoločností predpokladá, že aspoň 10 % ich pracovných pozícií bude plne automatizovaných do jedného roka. Väčšina spoločností (82 %) tento stav očakáva do troch rokov. Najviac sa to môže dotknúť juniorských pozícií alebo pracovných rolí, ktoré sú orientované na úlohy, kde automatizácia nahrádza rutinné a časovo náročné činnosti. Posilňovať sa bude aj rola AI agentov. V horizonte dvoch rokov by sa táto technológia mala stať všadeprítomnou a aspoň v obmedzenej miere ju budú využívať takmer tri zo štyroch firiem. Podobný trend sa očakáva aj pri fyzickej AI v podobe robotov alebo autonómnych zariadení. Do dvoch rokov by podiel firiem využívajúcich fyzickú AI v akejkoľvek forme mal dosiahnuť 80 %.

Riziká spojené s AI, ktoré spoločnosti vnímajú ako najzávažnejšie, sa týkajú oblasti správy a riadenia. Najväčšie obavy vyvoláva ochrana a bezpečnosť údajov (73 %), nasledujú právne riziká, oblasť duševného vlastníctva a súlad s predpismi (50 %), schopnosti v oblasti riadenia a dohľadu (46 %) a kvalita, konzistentnosť a vysvetliteľnosť modelov (46 %). Zatiaľčo globálne využíva AI na hĺbkovú transformáciu svojho biznisu 34 % firiem, u nás sa AI využíva najmä na zvyšovanie efektivity. V slovenských a českých firmách slúžia AI nástroje predovšetkým na zvyšovanie efektivity a produktivity. V porovnaní so svetom sme opatrnejší aj pri presúvaní AI projektov do stavu plošného využitia. Globálne má viac než 40 % firiem projekty už vo fáze produkcie, na Slovensku a v Česku výrazne viac organizácií zotrváva v pilotnom režime a obmedzenom rozsahu. Zároveň u nás silnejšie riešime otázky týkajúce sa regulácie, práce s dátami a riadenia rizík, čo je do značnej miery dané európskym regulačným prostredím.

SR: V januári bankrotovali najmä tridsiatnici

V januári na Slovensku zbankrotovalo 415 dlžníkov, medzimesačne ide o takmer 50 % pokles a v medziročnom porovnaní o 10,7 % pokles. Z celkového množstva osobných bankrotov bolo takmer 93 % vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov (385) a zvyšok na majetok podnikateľov (30). Formu konkurzu si zvolilo 408 občanov, splátkový kalendár preferovalo 7 dlžníkov. V januári zároveň súdy zrušili 639 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach, z nich bolo 596 zrušených pre nedostatok majetku a 43 po splnení konečného rozvrhu výťažku. Zároveň boli pre nepoctivý zámer v januári zrušené 2 oddlženia, do Registra diskvalifikácií pribudli z toho istého dôvodu 2 dlžníci. Ďalšie 2 osoby boli z Registra po uplynutí 5-ročného trestu vymazané.

Nadpolovičné zastúpenie (59 %) mali opäť muži, bolo ich 245. Žien podľa januárových štatistických dát CRIF – Slovak Credit Bureau zbankrotovalo 170 (41%). Len 6 žien a 5 mužov mali vysokoškolské vzdelanie. Väčšina dlžníkov sa kumuluje v produktívnom veku. Najviac ich bolo vo vekovej kategórii 30 – 39 rokov, spolu za obe pohlavia 115 (27,7 %). Januárovou zaujímavosťou je vysoký podiel päťdesiatnikov - v pomere k celkovému počtu dlžníkov – až 25,3 %, presne 105. Osobné bankroty sa nevyhýbajú ani verejne známym osobnostiam. V januárovej štatistike tak figuruje meno známej športovej moderátorky súkromnej televízie Lenky Čvirikovej Hriadelovej, ktorá má trvalý pobyt registrovaný na známej bratislavskej virtuálnej adrese Karpatské námestie 7770/10A, spolu s ďalšími 6 dlžníkmi.

V porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi bolo až 10 dlžníkov s trvalým pobytom na miestnych úradoch mestských častí Bratislavy, čo je neobvykle vysoké číslo. Ľudia bez domova tvorili až 15,9 % podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov, bolo ich 65. Medzi nimi sa nachádzal aj sedemdesiatnik z Bernolákova. Výrazne najviac, až 112 dlžníkov, pochádzalo z Bratislavského kraja, nasledoval Nitriansky kraj s 56 a Prešovský kraj s 55 dlžníkmi. Najmenej dlžníkov, len 28, pochádzalo z Košického kraja, čo je štyrikrát menej ako v najzasiahnutejšom Bratislavskom kraji. Bankrot postihol 4 manželské páry a dvoch ľudí s rodinnou väzbou, čo je výrazne menej ako v predchádzajúcich mesiacoch. Jeden pár bol vo vyššom seniorskom veku, manžel sedemdesiatnik a manželka šesťdesiatnička. Bankroty postihujú všetky vekové kategórie naprieč celým Slovenskom. V januári zasiahli 10 ľudí vo vekovej kategórii 70+ a dokonca aj dve osemdesiatničky, jednu z Topoľčian a druhú zo Senice.

SR: Novoročné konkurzy a reštrukturalizácia

V januári skončilo na Slovensku v konkurze 28 podnikateľských subjektov. Medzimesačne ide o takmer 18 % pokles, ale v medziročnom porovnaní s januárom 2025 ide o viac ako 27 % nárast. Podľa analýz CRIF – Slovak Credit Bureau firmy dlžia štátu vysoké čiastky, ich záväzky súhrnne presiahli sumu 5,86 milióna eur. Sociálnej poisťovni dlžia viac ako milión eur, VšZP takmer 160-tisíc eur. Najvyššie dlžné sumy evidujú ako obvykle daniari, spolu vo výške viac ako 4,6 milióna eur.

Januárovým daňovým rekordérom je eseročka ao 24 s.r.o. s pôvodným názvom Agro Ostrov, ktorá dlží na daniach najvyššiu sumu, vyše 3,7 milióna eur. K firmám s najväčším obratom patrila TIMOB Tel s.r.o. Prekvapením bol bankrot trenčianskej fabriky LES Slovakia s.r.o., ďalším šokom krach trnavskej TOMA TRADING s.r.o. či ružomberskej I - LEGAL ART, s.r.o. Celkovo zbankrotovalo 28 eseročiek. Päť subjektov si evidovalo 1 zamestnanca, dve firmy 2 zamestnancov, jedna v rozmedzí 3 až 4. Tri firmy si uvádzali interval 5 až 9. Krach postihol aj šesť väčších firiem od 10 do 99 zamestnancov. U 11 subjektov bol počet pracovníkov nezistený. Z geografického hľadiska dominoval Bratislavský kraj a Prešovský kraj, zhodne so 6 vyhlásenými konkurzmi. Nasledoval Žilinský kraj so 4 konkurzmi, Trnavský a Banskobystrický s 3 konkurzmi. Ostatné tri kraje mali zhodne po dva konkurzy. Najviac zbankrotovaných firiem podnikalo v stavebníctve (6), doprave a skladovaní (5) a v priemyselnej výrobe (4).

Podľa dát z registra CRIBIS január priniesol aj 4 zastavenia konkurzných konaní pre nedostatok majetku a až 33 zrušení vyhlásených konkurzov z rovnakého dôvodu, čo je medziročne takmer 136 % nárast. Konkurzné konanie začalo v 15 firmách. Počet povolených reštrukturalizácií sa medziročne znížil z 2 na 1, t. j. o 50 %, medzimesačne zo 6 v decembri 2025 na 1 v januári 2026, t. j. o 83,3 %. Tá bola povolená firme so sídlom v Turci, známej martinskej tlačiarni NEOGRAFIA a.s. Sociálnej poisťovni dlží viac ako pol milióna eur, čo je najvyššia suma spomedzi januárových úpadcov.

Kryptoaktíva: Novinky pri investovaní

Od tohto roku platia viaceré zmeny, ktoré sa týkajú zdaňovania investícií do kryptoaktív a pribudli tiež nové oznamovacie povinnosti. Účinnosť nadobudla novela zákona o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní, ktorou sa do slovenskej legislatívy prebrala eurosmernica DAC 8. Poskytovatelia služieb kryptoaktív sú tak povinní viesť evidenciu údajov o svojich používateľoch aj o uskutočnených transakciách a prevodoch. Prvé oznámenie týchto údajov finančnej správe je povinné do 31. mája 2027 za oznamovacie obdobie roku 2026.

„Oznamovacej povinnosti podľa zákona podliehajú transakcie, ktorými sú výmenné a prevody kryptoaktív. Zákon týmto spôsobom sleduje zachytenie všetkých ekonomicky relevantných situácií, pri ktorých dochádza k presunu hodnoty prostredníctvom kryptoaktív a ktoré sú realizované za účasti oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív," vysvetľuje daňová poradkyňa Vladimíra Mačuhová, členka Slovenskej komory daňových poradcov. Výmennou transakciou sa rozumie nielen výmena kryptoaktív za peňažné prostriedky vyjadrené vo fiat mene, akou je euro alebo iná oficiálna mena, ale aj výmena medzi jednotlivými formami kryptoaktív, ktoré podliehajú oznamovaniu. Druhou kategóriou oznamovaných transakcií sú prevody kryptoaktív. Prevodom sa rozumie presun kryptoaktív na účet iného používateľa kryptoaktív, presun kryptoaktív na účet vedený iným poskytovateľom služieb kryptoaktív, ako aj presun kryptoaktív na tzv. samohosťovanú adresu (self-hosted wallet). Zákon tak myslí aj na situácie, pri ktorých dochádza k presunu kryptoaktív mimo jednej konkrétnej platformy, čo má význam najmä z hľadiska sledovania pohybu hodnoty medzi rôznymi prostrediami. "Osobitnú podkategóriu prevodov predstavujú transakcie maloobchodných platieb. Ide o prípady, keď sa kryptoaktívum používa ako prostriedok úhrady za tovary alebo služby. Takáto transakcia sa považuje za oznamovanú vtedy, ak je uskutočnená za protihodnotu vo forme tovarov alebo služieb a hodnota tejto protihodnoty presiahne hranicu 50 000 amerických dolárov, prepočítanú na eurá alebo inú menu," doplnila Mačuhová. Poskytovatelia služieb kryptoaktív budú musieť oznamovať identifikačné údaje používateľa, údaje o jeho daňovej rezidencii a základné informácie o realizovaných transakciách.

Z hľadiska sadzieb pre fyzické osoby (nepodnikateľov) sa od roku 2026 sa pri kryptoaktívach zavádza štvorstupňová progresia dane:

- do 43 975 €: 19 %

- 43 975 € – 60 388 €: 25 %

- 60 388 € – 74 997 €: 30 %

- nad 74 997 €: 35 %

Príjmy z predaja kryptoaktív podliehajú aj zdravotným odvodom vo výške 16 % , čo predstavuje zvýšenie o jedno percento oproti roku 2025. Zdravotná poisťovňa vykonáva ročné zúčtovanie na základe podaného daňového priznania. Príjmy z kryptoaktív sa pripočítavajú k ostatným príjmom (napríklad zo závislej činnosti), čo môže viesť k uplatneniu vyššej sadzby dane. V praxi tak môže byť efektívne daňovo-odvodové zaťaženie príjmov z kryptoaktív výrazne vyššie, než by vyplývalo len zo samotnej sadzby dane aplikovanej na zisk z krypta.