EES: Ochrana hraníc EU

Od spustenia systému Entry/Exit system (EES) bolo zaznamenaných vyše 45 miliónov prekročení hraníc, pri ktorých bol odopretý vstup viac než 24 000 osobám, napríklad z dôvodu nepreukázania účelu pobytu alebo použitia neplatných či sfalšovaných dokladov. Systém zároveň pomohol identifikovať vyše 600 osôb predstavujúcich bezpečnostné riziko pre Európu a ich údaje boli zaznamenané v systéme. Vďaka tomu môžu orgány členských štátov pri opakovanom pokuse o vstup okamžite identifikovať predchádzajúce odopretie vstupu.

Využívanie biometrických údajov umožňuje efektívnejšie odhaľovanie podvodov s identitou. Pri každom prekročení hranice sú porovnávané s údajmi uloženými v systéme. Členské štáty už zaznamenali viaceré prípady, keď boli odhalené osoby vystupujúce pod rôznymi identitami. Príkladom bol odhalený cestujúci, ktorý používal dve rôzne identity s odlišnými dokladmi, pričom sa následne preukázalo, že mu už bol vstup do schengenského priestoru trikrát zamietnutý. Systém EES poskytuje tiež spoľahlivé údaje o pohybe štátnych príslušníkov tretích krajín, čím umožňuje efektívne identifikovať osoby, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu. Významne tak prispieva k boju proti nelegálnemu prisťahovalectvu, migračných tokov a k posilneniu vnútornej bezpečnosti členských štátov. Zavedenie systému prinesie aj postupné zefektívnenie hraničných kontrol a zlepšenie skúseností cestujúcich prostredníctvom automatizácie procesov. V počiatočnej fáze plnej prevádzky môžu ale ojedinele nastať dočasné zdržania na hraničných priechodoch, a to vrátane letísk.

V nadväznosti na zavedenie systému EES a povinnosti dopravcov vyplývajúce z článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, okrem kontroly cestovných dokladov a víz je potrebné:

• povinne sa registrovať v Agentúre Európskej únie pre prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov (eu-LISA),
• používanie rozhrania dopravcu na overenie, či štátni príslušníci tretích krajín podliehajúci vízovej povinnosti neprekročili počet povolených vstupov v rámci víza ešte pred nástupom do dopravného prostriedku,
• pokračovanie v overovaní pečiatok v cestovných dokladoch do 6. októbra 2026.

Registrácia v agentúre eu-LISA je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi Európskej únie, najmä podľa článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda a článku 13 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/2226. Používanie rozhrania pre dopravcov je od 10. apríla 2026 povinné. Podrobné informácie, vrátane registračného formulára, sú dostupné na webovej stránke agentúry.

Digitalizácia: Realita na školách

Podľa výsledkov inšpekcií v 78 základných školách na Slovensku školy už majú stabilné internetové pripojenie, dostatok digitálnej techniky (interaktívne tabule, zobrazovaciu techniku, notebooky či tablety) a disponujú tiež výučbovými aj audiovizuálnymi programami. Materiálno technické zabezpečenie škôl na Slovensku dosiahlo veľmi dobrú úroveň (89,5 %), patrí medzi najlepšie hodnotené zo všetkých sledovaných oblastí. Potenciál digitálnych technológií zostáva však vo veľkej miere nevyužitý.

Vedúci pedagogickí zamestnanci vo väčšine základných škôl (96,2 %) systematicky podporovali odborný rast svojich zamestnancov. V uplynulých dvoch rokoch sa učitelia zúčastnili rôznych vzdelávaní, z nich 40 % tvorili vzdelávacie programy zamerané na rozvoj digitálnych kompetencií s dôrazom na tvorbu digitálneho vzdelávacieho obsahu. V praxi sa ale prejavila nízka miera transferu poznatkov do vyučovania, keďže na viac ako dvoch tretinách hodín digitálne technológie neboli efektívne využité. Slúžili najmä na sprostredkovanie informácií a ako podporný, názorný prostriedok. Učitelia ich používali predovšetkým pri prezentovaní učiva, premietaní krátkych videí a animácií alebo pri zobrazovaní pracovných listov pre žiakov. Technológie zatiaľ zásadne nezmenili spôsob vyučovania – skôr ho iba vizuálne obohatili a zatraktívnili. V procese edukácie absentovali bádateľské aktivity zamerané na samostatné vyhľadávanie a spracovanie informácií, kritické hodnotenie digitálnych zdrojov, tvorbu digitálneho obsahu a prepájanie poznatkov medzi predmetmi prostredníctvom IKT. Najvypuklejšia situácia je v predmete informatika, ktorá sa na 1. stupni (primárne vzdelávanie) vyučovala neodborne v takmer dvoch tretinách škôl (odbornosť len 35 %). Na 2. stupni (nižšie stredné vzdelávanie) dosiahla odbornosť vyučovania informatiky iba 53,4 %. Nedostatok odborných pedagogických zamestnancov tak priamo limituje schopnosť škôl viesť žiakov k samostatnej tvorbe digitálneho obsahu či algoritmickému mysleniu.

Zistenia Štátnej školskej inšpekcie poukazujú na výrazný nesúlad (diskrepanciu) medzi adekvátnym vybavením škôl digitálnou technikou a jej skutočným pedagogickým efektom. Aby digitálna transformácia školstva neostala len pri „nákupoch techniky“, je nevyhnutné:
1. Zamerať vzdelávanie učiteľov na didaktiku, nielen na techniku: Profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov smerovať najmä na zmysluplné využívanie digitálnych technológií vo vyučovacom procese – u žiakov na rozvíjanie kritického myslenia, schopnosti vyhodnocovať informácie a tvoriť digitálny obsah – a nie iba na prezentáciu preberaného učiva.
2. Systematicky sledovať pedagogický prínos využívania IKT na vyučovaní: Hodnotenie práce škôl by sa nemalo sústrediť len na vybavenosť digitálnou technikou, ale aj na to, s akým pedagogickým efektom sú technológie využívané priamo na vyučovacích hodinách.
3. Posilniť odbornosť vyučovania informatiky ako základ digitálnej gramotnosti: Zvýšenie odbornosti vo vyučovaní informatiky najmä v primárnom vzdelávaní je kľúčovým predpokladom rozvoja digitálnych kompetencií žiakov a ich schopnosti aktívne a tvorivo pracovať s technológiami.

SR: Nabíjanie elektromobilov

Podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu bolo ku koncu 1. štvrťroka 2026 na Slovensku evidovaných 3 136 verejných nabíjacích bodov v 1 219 lokalitách. Z celkového počtu tvorilo 1 756 AC bodov, 686 DC bodov s výkonom od 25 do 150 kW, 546 bodov v kategórii 150 až 350 kW a 148 bodov s výkonom 350+ kW. Celkový výkon verejnej infraštruktúry dosiahol 206,6 MW. Modernizácia siete pokračuje aj v technologicky vyspelejších parametroch – vyše 60% DC lokalít napríklad podporuje aj nabíjanie pre 800 V architektúru, čo bude čoraz dôležitejšie s príchodom nových modelov elektromobilov a umožní nabiť batériu vozidla z 10 na 80 % v priebehu 12-20 minút. Takmer 85 % verejných lokalít funguje v režime 24/7 a približne 84 % umožňuje jednorazové ad hoc nabíjanie bez potreby registrácie.

Najvýraznejší posun nastal v segmente ultrarýchleho nabíjania. Počet verejných bodov s výkonom 350+ kW stúpol z 28 (na konci roka 2024) na 148 ku koncu marca 2026. Ide teda o viac než 5-násobný nárast za približne 15 mesiacov. V niektorých častiach Slovenska už dominuje výkonné nabíjanie vhodné aj na medzimestské využitie – v okrese Zlaté Moravce tvorí 23 z 31 bodov rýchle a ultrarýchle DC nabíjanie (74,2 %) a v okrese Zvolen je to 47 z 83 bodov, teda viac než polovica siete, čo naznačuje, že napríklad tieto regióny sú pripravené na komfortné nabíjanie aj počas dlhších ciest.

Z pohľadu pomeru medzi počtom osobných batériových elektromobilov na cestách a počtom verejných nabíjacích bodov vychádza najlepšie Prešovský kraj. Na 2 270 osobných batériových elektromobilov tam pripadá 388 verejných nabíjacích bodov, teda len 5,85 elektromobilu na 1 bod. Pre porovnanie, celoslovenský priemer je 8,64 elektromobilu na 1 verejný bod. Na opačnom konci spektra sa nachádza Bratislavský kraj, kde vysoký počet elektromobilov vytvára najväčší tlak na infraštruktúru – na 9 660 osobných BEV tu pripadá 803 verejných nabíjacích bodov, teda približne 12 elektromobilov na 1 bod, čo je výrazne nad celoslovenským priemerom.

Okres Martin patrí medzi najzaujímavejšie príklady dobre pripravenej infraštruktúry mimo najväčších mestských centier. Je tu registrovaných 365 osobných batériových elektromobilov a vodiči tam majú k dispozícii 94 verejných nabíjacích bodov na 41 lokalitách. To znamená, že na 1 nabíjací bod pripadá len 3,9 elektromobilu. Ešte priaznivejší pomer vykazuje Dolný Kubín, kde na 52 verejných bodov pripadá 162 elektromobilov, teda 3,1 vozidla na 1 bod. V Poprade je to 3,4 a vo Zvolene 3,9 elektromobilu na 1 bod. Dáta tak ukazujú, že kvalitná verejná nabíjacia sieť nevzniká len tam, kde je dnes najväčší počet elektromobilov, ale aj v tranzitných, turistických a regionálnych centrách, ktoré sa na ďalší rast trhu pripravujú v predstihu.

EU: Rozpočet 2028 - 2034

Budúci rozpočet Európskej únie na roky 2028 – 2034 (viacročný finančný rámec – VFR) by mal byť na úrovni 1,27 % HND EÚ, pričom splácanie pôžičiek pre fond obnovy NextGenerationEU (0,11 % HND) by mala byť mimo rozpočtových stropov. To predstavuje 10 % nárast oproti návrhu Európskej komisie z júla 2025, poslanci Európskeho parlamentu preto navrhujú rovnomerne rozdeliť toto zvýšené financovanie medzi tri rozpočtové okruhy financujúce priority EÚ a zabezpečiť, aby bol rozpočet chránený pred inflačnými šokmi.

Europoslanci vítajú návrh komisie zdvojnásobiť financovanie s cieľom posilniť konkurencieschopnosť EÚ, jej obranné kapacity, inovácie, digitálnu a zelenú transformáciu, infraštruktúru, zdravotníctvo, vzdelávanie a kultúru. Vyzývajú na väčšiu podporu kľúčových programov, akými sú Európsky fond pre konkurencieschopnosť (ECF), program Horizont Európa, Nástroj na prepájanie Európy, Erasmus+, AgoraEU a mechanizmus civilnej ochrany, spolu s vyčleneným financovaním akcií EU4Health, ako aj akcií súvisiacich s programom LIFE v rámci ECF. Opätovne potvrdzujú silný záväzok zaviesť nové tzv. „vlastné zdroje“ na splatenie dlhu NextGenerationEU a financovanie rozpočtu EÚ. Opatrenia by mali generovať približne 60 miliárd eur ročne. Naliehavo žiadajú členské štáty, aby rýchlo dosiahli dohodu o nových zdrojoch príjmov a zdôrazňujú, že ak budú niektoré návrhy zo zoznamu vyradené, mali by sa namiesto nich zaviesť alternatívne. Medzi možné alternatívy patrí daň z digitálnych služieb, daň z on-line hazardných hier, predĺženie Mechanizmu úpravy uhlíkových emisií na hraniciach (CBAM) alebo daň z kapitálových výnosov z kryptoaktív.

Navrhované doplatky (v aktuálnych cenách, zoznam nie je vyčerpávajúci):

• VFR celkovo: +197,30 mld.
• Spoločná poľnohospodárska politika (SPP): +139,31 mld.
• Štrukturálne fondy a Kohézny fond: +78,87 mld.
• Európsky sociálny fond (ESF): +124,19 mld.
• Azylová a migračná politika, správa hraníc a bezpečnosť: +3,82 mld.
• Európsky fond pre konkurencieschopnosť (ECF): +30,05 mld.
• Horizont Európa: +25 mld.
• Nástroj na prepájanie Európy (NPE): +9,86 mld.
• Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany a zdravotnej pripravenosti (UCPM+): +1,74 mld.
• Erasmus+: +6,56 mld.
• AgoraEU :+2,14 mld.
• Program Globálna Európa: +24,06 mld.

SR: Inflácia v marci 3,5 %

Podľa štatistického úradu tempo rastu inflácie na Slovensku v marci pozitívne ovplyvnili lacnejšie potraviny, nealko aj alko nápoje a tiež rekreácia, drahšie však bolo bývanie a doprava. V medziročnom porovnaní miernejšie rástli ceny potravín s nealko nápojmi, tiež tovarov a služieb rekreácie, športu a kultúry, ako aj reštauračných a ubytovacích služieb. Negatívne infláciu ovplyvnil rast cien pohonných látok. Pri marcovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,5 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 1,9 % a čistá inflácia hodnotu 2,6 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,1 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu 0,3 %. Spolu za tri mesiace roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,7 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v marci t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % pri tovaroch a službách osobnej starostlivosti ako aj informácií s komunikáciami do 1,7 % v doprave. Pokles cien zaznamenali potraviny a nealko nápoje o 1,4 % a tiež rekreácia s kultúrou o 0,5 %. Nezmenené zostali ceny vzdelávacích služieb. Výsledok najviac ovplyvnil pokles cien potravín s nealko nápojmi, druhý najvýznamnejší podiel v štruktúre výdavkov slovenských domácností (21 %). Ceny potravín medzimesačne klesli o 1,5 %, najvýraznejší vplyv malo zníženie cien mlieka a mliečnych výrobkov s vajcami o 2,4 %, lacnejšie oleje s tukmi o 5,1 %, obilniny vrátane chleba o 1,1 % aj cukor s cukrovinkami o 2,3 %. Vzrástli len ceny ovocia s orechmi. Naďalej v marci zlacňovali aj nealkoholické nápoje (-1,2 %). Druhý najvýznamnejší vplyv mal rast cien v odbore bývanie s energiami o 0,5 %: vzrástli najmä ceny imputovaného nájomného, dodávka vody, či poplatky spojené s údržbou bytových domov. Významný bol aj vplyv rastu cien v odbore doprava o 1,7 %, najmä v dôsledku drahších pohonných látok o 4,5 %. Nepriaznivý dopad na medzimesačnú infláciu mal tiež rast cien v odbore alkoholické nápoje s tabakom (+1 %), v ktorom rast cien tabakových výrobkov o 4,1 % po februárovom zvýšení spotrebnej dane čiastočne kompenzovalo predveľkonočné zlacnenie alkoholických nápojov o 1,5 %.

Rast cien v medziročnom porovnaní v marci bol na úrovni 3,5 %. Ceny boli vyššie od 0,9 % v odbore informácie s komunikáciou až po 6,4 % v odbore poisťovacie a finančné služby. Významný vplyv na rast medziročnej inflácie mala v marci podielovo najväčšia položka v štruktúre výdavkov slovenských domácností, a to bývanie s energiami (+6,3 %), medziročné nárasty sa dotýkali najmä energie na vykurovanie (+27,7 %). Vyššie ceny ako pred rokom evidovalo tiež imputované nájomné, dodávka vody aj ďalšie služby spojené s obydlím. Rast cien potravín a nealko nápojov výrazne spomalil na 1,3 %, vyššie boli najmä ceny obilnín vrátane chleba o 3,1 % a ceny mlieka a syrov s vajcami o 0,6 %. Zdražela tiež zelenina či ovocie s orechmi. Naopak, lacnejšie bolo mäso (-1,2 %), oleje s tukmi aj cukor s cukrovinkami. Významné bolo tiež medziročné spomalenie rastu cien nealko nápojov na jednocifernú hodnotu +7,9 %. K lepšiemu výsledku medziročnej inflácie prispelo zníženie dynamiky rastu cien aj v odbore rekreácia, šport a kultúra (+4,9 %), ako aj v odbore reštauračné a ubytovacie služby (+5,8 %). Doprava však v marci opäť zaznamenala významnejší rast cien, a to o 2,1 %. Podpísalo sa pod to najmä zdraženie pohonných látok. V dôsledku drahšieho vína a tabaku došlo k rastu cien aj v odbore alkoholické nápoje s tabakom (+3 %) a v odbore zdravotníctvo (+4,8 %) najmä vplyvom vyšších cien liekov a služieb zubárov.