EU: Energetická kríza

Po druhýkrát za menej ako päť rokov platia Európania cenu za závislosť Európy od dovážaných fosílnych palív. Zmeniť to má súbor nástrojov AccelerateEU na okamžitú pomoc európskym domácnostiam aj priemyselným odvetviam, najmä tým najzraniteľnejším a zároveň nasmerovať Európu na stabilnú cestu k energetickej nezávislosti. Od eskalácie konfliktu na Blízkom východe vynaložila Európska únia ďalších 24 miliárd EUR na dovoz energie v dôsledku vyšších cien – bez toho, aby dostala jednu ďalšiu molekulu energie.

Európska komisia navrhuje tieto opatrenia:

• Opatrenia na úrovni členských štátov sa musia vykonávať koordinovane: dopĺňanie podzemných zásobníkov plynu, využívanie flexibility pri pravidlách plnenia alebo akékoľvek výnimočné uvoľňovanie ropných zásob. Vnútroštátne núdzové opatrenia a opatrenia zamerané na zabezpečenie dostupnosti leteckého paliva a motorovej nafty vrátane dostupnosti kapacít na výrobu ropných rafinérií by mali byť úzko koordinované.
• Zriadi sa nové stredisko pre monitorovanie palív s cieľom sledovať výrobu, dovoz, vývoz a stav zásob dopravných palív v EÚ. Umožní to rýchlu identifikáciu potenciálneho nedostatku a v prípade uvoľnenia núdzových zásob bude zdrojom informácií pre cielené opatrenia na zachovanie vyváženej distribúcie paliva. S cieľom zmierniť vplyv vysokých cien palív a možného nedostatku palív na odvetvie leteckej dopravy EÚ komisia takisto objasní existujúcu flexibilitu v rámci EÚ pre leteckú dopravu.
• Ochrana spotrebiteľov vrátane priemyslu pred cenovými špičkami môže zahŕňať cielené systémy podpory príjmu, energetické poukazy a systémy sociálneho lízingu, čím sa znížia spotrebné dane z elektriny pre zraniteľné domácnosti. Komisia prijme aj dočasný rámec štátnej pomoci, ktorý vládam členských štátov poskytne dodatočnú flexibilitu vrátane núdzových opatrení na podporu najviac vystavených hospodárskych odvetví.
• Urýchlenie prechodu na domácu čistú energiu s cieľom nahradiť ropu, plyn a fosílne palivá v doprave. Komisia do leta predloží akčný plán elektrifikácie. Bude zahŕňať ambiciózny cieľ elektrifikácie a opatrenia na odstránenie prekážok elektrifikácie v priemysle, doprave a stavebníctve. Rýchle vykonávanie investičného plánu pre udržateľnú dopravu je kľúčom na urýchlenie zavádzania udržateľných leteckých palív.
• Elektrifikáciu musí sprevádzať vhodná sieť. Prvými krokmi je zabezpečiť úplné vykonávanie súčasných právnych predpisov a rýchle ukončenie rokovaní o balíku o európskych sieťach. Ďalším opatrením je maximalizácia existujúcej infraštruktúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov. Rýchla modernizácia veľkých veterných parkov a elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane veterných parkov na mori a vodných elektrární môže rýchlo priniesť veľmi potrebnú dodatočnú pomoc. Komisia predloží aj legislatívny návrh o sieťových poplatkoch a zdaňovaní, ktorým sa okrem iného zabezpečí, aby sa elektrina zdaňovala menej ako fosílne palivá.
• Na úrovni EÚ sú k dispozícii značné zdroje, ako sú zdroje v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti: 219 miliárd EUR a fondov politiky súdržnosti. V súčasnej kríze je prvoradá rýchlosť a vplyv. Komisia bude pomáhať členským štátom pri maximálnom využívaní dostupných finančných prostriedkov EÚ. Samotné verejné finančné prostriedky však nepokryjú investičné potreby (660 miliárd EUR ročne do roku 2030) na energetickú transformáciu. S cieľom mobilizovať súkromné investície preto komisia v marci 2026 prijala investičnú stratégiu pre čistú energiu. Zorganizuje samit o investíciách do čistej energie, na ktorom sa zúčastní odvetvie finančných služieb vrátane hlavných inštitucionálnych investorov, vedúcich predstaviteľov priemyslu, realizátorov projektov a verejných finančníkov s cieľom urýchliť súkromné financovanie.

EES: Ochrana hraníc EU

Od spustenia systému Entry/Exit system (EES) bolo zaznamenaných vyše 45 miliónov prekročení hraníc, pri ktorých bol odopretý vstup viac než 24 000 osobám, napríklad z dôvodu nepreukázania účelu pobytu alebo použitia neplatných či sfalšovaných dokladov. Systém zároveň pomohol identifikovať vyše 600 osôb predstavujúcich bezpečnostné riziko pre Európu a ich údaje boli zaznamenané v systéme. Vďaka tomu môžu orgány členských štátov pri opakovanom pokuse o vstup okamžite identifikovať predchádzajúce odopretie vstupu.

Využívanie biometrických údajov umožňuje efektívnejšie odhaľovanie podvodov s identitou. Pri každom prekročení hranice sú porovnávané s údajmi uloženými v systéme. Členské štáty už zaznamenali viaceré prípady, keď boli odhalené osoby vystupujúce pod rôznymi identitami. Príkladom bol odhalený cestujúci, ktorý používal dve rôzne identity s odlišnými dokladmi, pričom sa následne preukázalo, že mu už bol vstup do schengenského priestoru trikrát zamietnutý. Systém EES poskytuje tiež spoľahlivé údaje o pohybe štátnych príslušníkov tretích krajín, čím umožňuje efektívne identifikovať osoby, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu. Významne tak prispieva k boju proti nelegálnemu prisťahovalectvu, migračných tokov a k posilneniu vnútornej bezpečnosti členských štátov. Zavedenie systému prinesie aj postupné zefektívnenie hraničných kontrol a zlepšenie skúseností cestujúcich prostredníctvom automatizácie procesov. V počiatočnej fáze plnej prevádzky môžu ale ojedinele nastať dočasné zdržania na hraničných priechodoch, a to vrátane letísk.

V nadväznosti na zavedenie systému EES a povinnosti dopravcov vyplývajúce z článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, okrem kontroly cestovných dokladov a víz je potrebné:

• povinne sa registrovať v Agentúre Európskej únie pre prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov (eu-LISA),
• používanie rozhrania dopravcu na overenie, či štátni príslušníci tretích krajín podliehajúci vízovej povinnosti neprekročili počet povolených vstupov v rámci víza ešte pred nástupom do dopravného prostriedku,
• pokračovanie v overovaní pečiatok v cestovných dokladoch do 6. októbra 2026.

Registrácia v agentúre eu-LISA je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi Európskej únie, najmä podľa článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda a článku 13 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/2226. Používanie rozhrania pre dopravcov je od 10. apríla 2026 povinné. Podrobné informácie, vrátane registračného formulára, sú dostupné na webovej stránke agentúry.

Digitalizácia: Realita na školách

Podľa výsledkov inšpekcií v 78 základných školách na Slovensku školy už majú stabilné internetové pripojenie, dostatok digitálnej techniky (interaktívne tabule, zobrazovaciu techniku, notebooky či tablety) a disponujú tiež výučbovými aj audiovizuálnymi programami. Materiálno technické zabezpečenie škôl na Slovensku dosiahlo veľmi dobrú úroveň (89,5 %), patrí medzi najlepšie hodnotené zo všetkých sledovaných oblastí. Potenciál digitálnych technológií zostáva však vo veľkej miere nevyužitý.

Vedúci pedagogickí zamestnanci vo väčšine základných škôl (96,2 %) systematicky podporovali odborný rast svojich zamestnancov. V uplynulých dvoch rokoch sa učitelia zúčastnili rôznych vzdelávaní, z nich 40 % tvorili vzdelávacie programy zamerané na rozvoj digitálnych kompetencií s dôrazom na tvorbu digitálneho vzdelávacieho obsahu. V praxi sa ale prejavila nízka miera transferu poznatkov do vyučovania, keďže na viac ako dvoch tretinách hodín digitálne technológie neboli efektívne využité. Slúžili najmä na sprostredkovanie informácií a ako podporný, názorný prostriedok. Učitelia ich používali predovšetkým pri prezentovaní učiva, premietaní krátkych videí a animácií alebo pri zobrazovaní pracovných listov pre žiakov. Technológie zatiaľ zásadne nezmenili spôsob vyučovania – skôr ho iba vizuálne obohatili a zatraktívnili. V procese edukácie absentovali bádateľské aktivity zamerané na samostatné vyhľadávanie a spracovanie informácií, kritické hodnotenie digitálnych zdrojov, tvorbu digitálneho obsahu a prepájanie poznatkov medzi predmetmi prostredníctvom IKT. Najvypuklejšia situácia je v predmete informatika, ktorá sa na 1. stupni (primárne vzdelávanie) vyučovala neodborne v takmer dvoch tretinách škôl (odbornosť len 35 %). Na 2. stupni (nižšie stredné vzdelávanie) dosiahla odbornosť vyučovania informatiky iba 53,4 %. Nedostatok odborných pedagogických zamestnancov tak priamo limituje schopnosť škôl viesť žiakov k samostatnej tvorbe digitálneho obsahu či algoritmickému mysleniu.

Zistenia Štátnej školskej inšpekcie poukazujú na výrazný nesúlad (diskrepanciu) medzi adekvátnym vybavením škôl digitálnou technikou a jej skutočným pedagogickým efektom. Aby digitálna transformácia školstva neostala len pri „nákupoch techniky“, je nevyhnutné:
1. Zamerať vzdelávanie učiteľov na didaktiku, nielen na techniku: Profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov smerovať najmä na zmysluplné využívanie digitálnych technológií vo vyučovacom procese – u žiakov na rozvíjanie kritického myslenia, schopnosti vyhodnocovať informácie a tvoriť digitálny obsah – a nie iba na prezentáciu preberaného učiva.
2. Systematicky sledovať pedagogický prínos využívania IKT na vyučovaní: Hodnotenie práce škôl by sa nemalo sústrediť len na vybavenosť digitálnou technikou, ale aj na to, s akým pedagogickým efektom sú technológie využívané priamo na vyučovacích hodinách.
3. Posilniť odbornosť vyučovania informatiky ako základ digitálnej gramotnosti: Zvýšenie odbornosti vo vyučovaní informatiky najmä v primárnom vzdelávaní je kľúčovým predpokladom rozvoja digitálnych kompetencií žiakov a ich schopnosti aktívne a tvorivo pracovať s technológiami.

SR: Nabíjanie elektromobilov

Podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu bolo ku koncu 1. štvrťroka 2026 na Slovensku evidovaných 3 136 verejných nabíjacích bodov v 1 219 lokalitách. Z celkového počtu tvorilo 1 756 AC bodov, 686 DC bodov s výkonom od 25 do 150 kW, 546 bodov v kategórii 150 až 350 kW a 148 bodov s výkonom 350+ kW. Celkový výkon verejnej infraštruktúry dosiahol 206,6 MW. Modernizácia siete pokračuje aj v technologicky vyspelejších parametroch – vyše 60% DC lokalít napríklad podporuje aj nabíjanie pre 800 V architektúru, čo bude čoraz dôležitejšie s príchodom nových modelov elektromobilov a umožní nabiť batériu vozidla z 10 na 80 % v priebehu 12-20 minút. Takmer 85 % verejných lokalít funguje v režime 24/7 a približne 84 % umožňuje jednorazové ad hoc nabíjanie bez potreby registrácie.

Najvýraznejší posun nastal v segmente ultrarýchleho nabíjania. Počet verejných bodov s výkonom 350+ kW stúpol z 28 (na konci roka 2024) na 148 ku koncu marca 2026. Ide teda o viac než 5-násobný nárast za približne 15 mesiacov. V niektorých častiach Slovenska už dominuje výkonné nabíjanie vhodné aj na medzimestské využitie – v okrese Zlaté Moravce tvorí 23 z 31 bodov rýchle a ultrarýchle DC nabíjanie (74,2 %) a v okrese Zvolen je to 47 z 83 bodov, teda viac než polovica siete, čo naznačuje, že napríklad tieto regióny sú pripravené na komfortné nabíjanie aj počas dlhších ciest.

Z pohľadu pomeru medzi počtom osobných batériových elektromobilov na cestách a počtom verejných nabíjacích bodov vychádza najlepšie Prešovský kraj. Na 2 270 osobných batériových elektromobilov tam pripadá 388 verejných nabíjacích bodov, teda len 5,85 elektromobilu na 1 bod. Pre porovnanie, celoslovenský priemer je 8,64 elektromobilu na 1 verejný bod. Na opačnom konci spektra sa nachádza Bratislavský kraj, kde vysoký počet elektromobilov vytvára najväčší tlak na infraštruktúru – na 9 660 osobných BEV tu pripadá 803 verejných nabíjacích bodov, teda približne 12 elektromobilov na 1 bod, čo je výrazne nad celoslovenským priemerom.

Okres Martin patrí medzi najzaujímavejšie príklady dobre pripravenej infraštruktúry mimo najväčších mestských centier. Je tu registrovaných 365 osobných batériových elektromobilov a vodiči tam majú k dispozícii 94 verejných nabíjacích bodov na 41 lokalitách. To znamená, že na 1 nabíjací bod pripadá len 3,9 elektromobilu. Ešte priaznivejší pomer vykazuje Dolný Kubín, kde na 52 verejných bodov pripadá 162 elektromobilov, teda 3,1 vozidla na 1 bod. V Poprade je to 3,4 a vo Zvolene 3,9 elektromobilu na 1 bod. Dáta tak ukazujú, že kvalitná verejná nabíjacia sieť nevzniká len tam, kde je dnes najväčší počet elektromobilov, ale aj v tranzitných, turistických a regionálnych centrách, ktoré sa na ďalší rast trhu pripravujú v predstihu.

EU: Rozpočet 2028 - 2034

Budúci rozpočet Európskej únie na roky 2028 – 2034 (viacročný finančný rámec – VFR) by mal byť na úrovni 1,27 % HND EÚ, pričom splácanie pôžičiek pre fond obnovy NextGenerationEU (0,11 % HND) by mala byť mimo rozpočtových stropov. To predstavuje 10 % nárast oproti návrhu Európskej komisie z júla 2025, poslanci Európskeho parlamentu preto navrhujú rovnomerne rozdeliť toto zvýšené financovanie medzi tri rozpočtové okruhy financujúce priority EÚ a zabezpečiť, aby bol rozpočet chránený pred inflačnými šokmi.

Europoslanci vítajú návrh komisie zdvojnásobiť financovanie s cieľom posilniť konkurencieschopnosť EÚ, jej obranné kapacity, inovácie, digitálnu a zelenú transformáciu, infraštruktúru, zdravotníctvo, vzdelávanie a kultúru. Vyzývajú na väčšiu podporu kľúčových programov, akými sú Európsky fond pre konkurencieschopnosť (ECF), program Horizont Európa, Nástroj na prepájanie Európy, Erasmus+, AgoraEU a mechanizmus civilnej ochrany, spolu s vyčleneným financovaním akcií EU4Health, ako aj akcií súvisiacich s programom LIFE v rámci ECF. Opätovne potvrdzujú silný záväzok zaviesť nové tzv. „vlastné zdroje“ na splatenie dlhu NextGenerationEU a financovanie rozpočtu EÚ. Opatrenia by mali generovať približne 60 miliárd eur ročne. Naliehavo žiadajú členské štáty, aby rýchlo dosiahli dohodu o nových zdrojoch príjmov a zdôrazňujú, že ak budú niektoré návrhy zo zoznamu vyradené, mali by sa namiesto nich zaviesť alternatívne. Medzi možné alternatívy patrí daň z digitálnych služieb, daň z on-line hazardných hier, predĺženie Mechanizmu úpravy uhlíkových emisií na hraniciach (CBAM) alebo daň z kapitálových výnosov z kryptoaktív.

Navrhované doplatky (v aktuálnych cenách, zoznam nie je vyčerpávajúci):

• VFR celkovo: +197,30 mld.
• Spoločná poľnohospodárska politika (SPP): +139,31 mld.
• Štrukturálne fondy a Kohézny fond: +78,87 mld.
• Európsky sociálny fond (ESF): +124,19 mld.
• Azylová a migračná politika, správa hraníc a bezpečnosť: +3,82 mld.
• Európsky fond pre konkurencieschopnosť (ECF): +30,05 mld.
• Horizont Európa: +25 mld.
• Nástroj na prepájanie Európy (NPE): +9,86 mld.
• Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany a zdravotnej pripravenosti (UCPM+): +1,74 mld.
• Erasmus+: +6,56 mld.
• AgoraEU :+2,14 mld.
• Program Globálna Európa: +24,06 mld.