Bezpečnosť: Najväčšie obavy

V prieskume Data Privacy in 2025: A survey to explore consumer views on cyber protection (2 480 domácich používateľov z celého sveta vo veku 18 - 64 rokov) až 64 % respondentov označilo únik údajov za hlavnú obavu týkajúcu sa ochrany súkromia. Väčšina domácich používateľov považuje osobné fotografie a videá za najdôležitejšie, dokumenty a kontakty, ktoré môžu obsahovať citlivé informácie, sú až na druhom mieste. Zisťovalo sa, aké časté sú prípady porušenia ochrany údajov, ako sa používajú bezpečnostné nástroje, napríklad dvojfaktorová autentifikácia, a aké sú významné nedostatky v postupoch, napríklad v zabezpečení mobilných zariadení a pravidelnom zálohovaní.

Kľúčové poznatky

• Obavy z úniku údajov: 25 % respondentov sa stretlo s krádežou alebo stratou údajov a ďalších 12 % si nie je istých, či došlo k ich úniku, čo poukazuje na skrytú povahu mnohých kybernetických útokov.
• Dôkladné zálohovanie: dve tretiny (66 %) pravidelne zálohujú svoje údaje, zatiaľ čo 9 % ich nezálohuje vôbec. Prekvapujúce je, že 4 % nevedia, čo zálohovanie znamená.
• Osobné fotografie a videá sú najdôležitejšie: Zatiaľ čo dokumenty a e-maily obsahujúce citlivé obchodné a osobné informácie bývajú najcennejšie, 74 % domácich používateľov považuje za najdôležitejšie osobné fotografie a videá, 54 % dokumenty a kontakty a 33 % textové správy.
• Slabá ochrana heslom: Zatiaľ čo viac ako dve tretiny (68 %) používajú silné a jedinečné heslá, menej ako polovica (46 %) používa dvojfaktorovú autentifikáciu (2FA), ktorá je kľúčovou ochranou proti incidentom.
• Oneskorené zavádzanie mobilného zabezpečenia: 43 % respondentov uviedlo, že používa mobilné bezpečnostné aplikácie, zatiaľ čo 35 % tieto nástroje nepozná, a to napriek tomu, že smartfóny sa stali základom moderného digitálneho života.
• Postoje vs. činy: hoci viac ako 60 % respondentov hodnotí bezpečnosť údajov ako "veľmi dôležitú", len 40 % často aktualizuje svoje heslá a takmer 70 % naďalej používa verejné Wi-Fi na vykonávanie citlivých činností.
• Frustrácia používateľov: Takmer 30 % respondentov považuje bezpečnostné nástroje za príliš zložité na používanie a 25 % respondentov uvádza vysoké náklady ako prekážku pri ich používaní.
• Generačné rozdiely: Mladší používatelia (do 35 rokov) uvádzajú podstatne viac prípadov narušenia bezpečnosti ako staršie demografické skupiny (55 - 64 rokov), čo môže odrážať rizikovejšie digitálne návyky mladšej generácie.
• Vzdelávanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti na vzostupe: Povzbudivé je, že vzdelávanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti založené na videách získava na popularite, pričom 44 % respondentov sa obracia na on-line videá, aby sa dozvedeli o osvedčených postupoch v oblasti bezpečnosti.

Výsledky prieskumu odhalili výrazný kontrast medzi rastúcim povedomím o kybernetických hrozbách a nedostatkom proaktívnych bezpečnostných opatrení medzi domácimi používateľmi na celom svete. Spoločnosť Acronis preto odporúča prijať základné postupy, ako je pravidelné zálohovanie dát, dvojfaktorová autentifikácia (2FA) a používanie mobilných bezpečnostných aplikácií.

Trend: Nákupy na splátky

Priemerná hodnota nákupov spotrebného tovaru z roka na rok rastie. Slováci dali vlani priemerne za jeden nákup na splátky či už v kamennom alebo internetovom obchode 674 eur, päť rokov predtým to bolo o 56 eur menej. Ani počas tohto roku zatiaľ nebadať pokles. Vo všeobecnosti o dosť častejšie nakupujú muži, v roku 2024 pripadalo na nich až 58 percent nákupov, na ženy zvyšných 42 percent. Nakupujúci sa orientujú najmä na moderné technológie, pričom jasne dominujú smartfóny, pred notebookmi, televízormi, inteligentnými hodinkami a prvú päťku uzatvárajú domáce spotrebiče.

Podľa dát Home Credit bola v roku 2019 priemerná hodnota jedného nákupu spotrebného tovaru na Slovensku 618 eur, v roku 2022 to bolo 641 eur, v roku 2023 - 655 eur a vlani dosiahla 674 eur. Trend mierneho rastu pretrváva, čo potvrdzujú aj údaje z prvých mesiacov roka 2025 – január zaznamenal priemer 688 eur, február 683 eur a marec 642 eur. Analýza dát ukazuje aj sezónne výkyvy v nakupovaní on-line či v klasických obchodoch, pričom najvyššia aktivita nakupujúcich je zaznamenaná v októbri, novembri a decembri. Najväčší podiel z počtu financovaných nákupov za rok 2024 zaznamenali v krajoch Nitra a Košice, s 15,0 % resp. 14,7 % podielom, pričom najnižšia aktivita v prípade nákupov na splátky bola v Bratislave s 11,1 % podielom. Ďalšie regióny, ako Trnava, Prešov, Žilina, Trenčín a Banská Bystrica vykazujú hodnoty v rozmedzí 11,5 % až 12,1 %. V regióne hlavného mesta je síce najmenej nákupov, na druhej strane je tu najvyššia priemerná hodnota jedného nákupu na splátky, a to 772 eur. V Nitrianskom kraji, ktorý je prvý v počte nákupov, je priemerná výška jedného nákupu 654 eur.

Slováci najčastejšie nakupujú na splátky moderné a technologicky vyspelé produkty, čo odráža aktuálne trendy a požiadavky. Rebríček TOP 10 najviac nakupovaného tovaru na splátky: 1. smartfóny, 2. notebooky, 3. televízory, 4. inteligentné hodinky, 5. domáce spotrebiče, 6. počítače, 7. nábytok, 8. herné konzoly, 9. tablety, 10. PC komponenty a príslušenstvo. Pritom smartfóny, kde každý rok prichádzajú na trh nové verzie obľúbených značiek, sú s výrazným náskokom najviac kupovaným tovarom, a to predovšetkým modely Samsung Galaxy a iPhone.

EU: Podpora obehových a účinných výrobkov

Európska komisia prijala pracovný plán na roky 2025 – 2030 týkajúci sa nariadenia o ekodizajne udržateľných výrobkov a nariadenia o energetickom označovaní. Uvádza zoznam výrobkov, ktoré by sa mali uprednostniť pri zavádzaní požiadaviek na ekodizajn a označovanie energetickými štítkami počas nasledujúcich piatich rokov. Prioritnými výrobkami sú oceľ a hliník, textil (so zameraním na odevy), nábytok, pneumatiky a matrace na základe ich potenciálu dosiahnuť výsledky v oblasti obehového hospodárstva. Komisia zavedie tiež horizontálne opatrenia týkajúce sa požiadaviek na opraviteľnosť výrobkov, akými sú spotrebná elektronika a malé domáce spotrebiče. Bude zahŕňať zavedenie skóre opraviteľnosti pre výrobky s najväčším potenciálom a požiadavky na recyklovateľnosť elektrických a elektronických zariadení.

Budúce požiadavky na ekodizajn a energetické označovanie vybraných výrobkov sa budú vzťahovať na dva prvky:

• výkonnosť výrobku, ako je minimálna trvanlivosť, minimálna energetická efektívnosť a efektívnosť využívania zdrojov, dostupnosť náhradných dielov alebo minimálny recyklovaný obsah;
• a/alebo informácie o výrobku vrátane kľúčových prvkov výrobku, ako je uhlíková a environmentálna stopa výrobkov. Informácie o výrobku sa budú sprístupňovať najmä prostredníctvom digitálneho pasu výrobku alebo v prípade výrobkov s energetickými štítkami prostredníctvom Európskeho registra výrobkov s energetickým označením (EPREL).

Pri vypracúvaní požiadaviek na ekodizajn bude komisia venovať pozornosť potrebám MSP, najmä mikropodnikov a malých podnikov so strednou trhovou kapitalizáciou, a zabezpečí, aby im bola k dispozícii prispôsobená podpora. Požiadavky na ekodizajn a energetické označovanie sa stanovia prostredníctvom delegovaných aktov pre jednotlivé výrobky alebo pre skupiny podobných výrobkov. Bude vychádzať z prípravných štúdií a posúdení vplyvu. Zapojí zainteresované strany a zainteresované strany do celého procesu, a to aj do nedávno zriadeného fóra pre ekodizajn. Pokiaľ ide o niektoré energeticky významné výrobky, prebiehajúca práca v rámci smernice o ekodizajne by mala pokračovať a príslušné požiadavky sa prijmú najneskôr do 31. decembra 2026.

SR: Inflácia v marci najvyššia za posledných 15 mesiacov

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v marci t. r. podľa štatistického úradu medzimesačne vzrástli o 0,3 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu 0,3 % a čistá inflácia hodnotu 0,5 %. Inflácia na medziročnej úrovni dosiahla 4 %, najviac od decembra 2023. Jadrová inflácia dosiahla hodnotu 3 % a čistá inflácia hodnotu 2,7 %.

Spotrebiteľské ceny v marci vzrástli medzimesačne od 0,2 % za bývanie s energiami do 1,7 % za odevy a obuv. Lacnejšia bola doprava o 1,5 % a potraviny s nealko nápojmi o 0,1 %. Najväčší vplyv na medzimesačnú infláciu mali vyššie ceny v odbore reštaurácie a hotely: stravovanie o 1,5 % (služby v jedálňach o 2,3 %, v reštauráciách a kaviarňach o 1,1 %), ubytovacie o 1,2 %. Výraznejšie sa zvýšili tiež ceny za odevy a obuv o 1,7 %. V odbore bývanie a energie sa ceny zvýšili o 0,2 %, rástli najmä ceny imputovaného nájomného, údržby a opráv obydlia, zberu smetí a pevných palív. Mierne klesli ceny tepelnej energie. Spotrebitelia pocítili aj rast cien za služby osobnej starostlivosti (kadernícke a skrášľovacie služby o 0,9 %) a osobných doplnkov o 1,1 %. Naopak, tlmiaci účinok na rast inflácie mali nižšie ceny v doprave o 1,5 %, lacnejšie boli pohonné látky o 3,8 % či dopravné služby a nákup motorových vozidiel. Potraviny a nealko nápoje po 2 mesiacoch rastu klesli o 0,1 %. V porovnaní s februárom boli nižšie najmä ceny olejov a tukov o 4,1 %, ovocia o 1,3 %, zeleniny o 0,9 % a mäsa o 0,3 %. Naopak vzrástli ceny mlieka, syrov a vajec o 0,9 %, ako aj chleba a obilnín o 0,7 %. Ceny zvyšovali stále drahšie nealko nápoje o 1,4 %.

Medziročne ceny rástli od 1,1 % v doprave do 10,6 % za vzdelávanie. Potraviny s nealko nápoje boli drahšie o 3,2 % (nealkoholické nápoje o 15 %, dvojciferný rast evidovali tak minerálne vody a šťavy, ako aj káva, čaj a kakao). Výrazne drahšie boli oleje a tuky nad 13 %,  vyššie ceny o 4 až 7 % malo tiež mlieko, syry s vajcami, tiež ovocie, ako aj cukor a cukrovinky. Naopak lacnejšie do 2,6 % bolo mäso a zelenina. K rastu inflácie naďalej prispieval rast cien v reštauráciách a hoteloch o 8,7 %, zdražovanie rozličných tovarov a služieb v priemere o takmer 7 %, ovplyvnené drahšími kaderníckymi a skrášľovacími službami, ale aj finančnými službami, či poistením. Infláciu zvyšovali aj stále rastúce ceny alkoholických nápojov a tabaku o 5,9 %, zdraželo najmä víno, ale aj destiláty, pivo a tabak. V odbore bývanie s energiami vzrástli ceny o 2,4 %. Dvojciferný medziročný rast zaznamenali ceny dodávky vody a zberu smetí. Mierne poklesli ceny tepelnej energie.

Radostné veľkonočné sviatky

Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Jeho pôvod siaha až do židovského sviatku Pesach, ktorý pripomína vyslobodenie Izraelitov z egyptského otroctva. Dátum Veľkej noci sa každý rok mení – určuje sa podľa prvého splnu po jarnej rovnodennosti. Preto sa sviatok môže sláviť v marci alebo apríli.

V kresťanskej tradícii sa Veľká noc začala sláviť už v 2. storočí, pričom prvé zmienky o nej pochádzajú z homílie Melitona Sardského. Symbolika sviatku sa spája s prechodom z otroctva do slobody, čo sa v kresťanstve interpretuje ako prechod z hriechu do života v Božej milosti. Okrem náboženského významu sa Veľká noc spája aj s pohanskými oslavami jari, čo vysvetľuje mnohé ľudové tradície, akými sú zdobenie kraslíc, šibanie korbáčom či oblievanie vodou.

Na Slovensku sú veľkonočné tradície hlboko zakorenené v kultúre a spájajú sa s kresťanskými aj pohanskými zvykmi. Medzi najznámejšie patrí šibačka a oblievačka, ktoré sa konajú na Veľkonočný pondelok. Muži šibú ženy korbáčmi z vŕbového prútia, čo má symbolizovať zdravie a mladosť, a oblievajú ich vodou, aby boli po celý rok svieže. Ďalšou tradíciou je vynášanie Moreny, ktoré sa koná pred Veľkou nocou. Morena, symbol zimy a smrti, je v podobe slamennej figuríny vynesená k potoku a utopená, čím sa privoláva jar. Zdobenie kraslíc je tiež neodmysliteľnou súčasťou sviatkov – vajíčka sa farbia a zdobia rôznymi technikami, pričom sú symbolom života a plodnosti.

Veľká noc je tiež spojená s tradičnými jedlami ako j veľkonočný syrek, paska či pečené jahňa. Počas Zeleného štvrtka sa tradične jedli zelené jedlá, špenát či žihľava, ktoré mali zabezpečiť zdravie.

Nech veľkonočné zvony sladko zvonia a naplnia celý svet radosťou a pokorou,

nech rozozvučia hory, údolia a nech šíria ich krásny spev čo najďalej.

Nech vám zaželajú aj v mene našich stránok tie najkrajšie veľkonočné sviatky.