Inflácia: V decembri pod 4 %

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v decembri 2025 podľa štatistického úradu medzimesačne klesli o 0,3 %. Tempo medziročnej inflácie sa mierne zrýchlilo na 3,8 %. Jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahli zhodne hodnotu 3 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,4 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu -0,3 %. Spolu za dvanásť mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4 %.

Spotrebiteľské ceny sa v decembri medzimesačne znížili v rozmedzí od 2,4 % za dopravu do 0,1 % za odevy a obuv. Zároveň ceny vzrástli do 0,3 %, a to za rekreáciu s kultúrou, v reštauráciách s hotelmi, zdravotníctve a za nábytok s bytovým vybavením. V porovnaní s novembrom zostali nezmenené ceny za bývanie s energiami, pošty so spojmi a vzdelávanie. Najvýznamnejší vplyv na medzimesačné zníženie inflácie mal pokles cien v odbore doprava (-2,4 %). Najdynamickejšie zníženie cien v minulom roku ovplyvnili najmä lacnejšie pohonné látky aj letecká doprava. Druhý najvýraznejší tlmiaci vplyv na vývoj medzimesačnej inflácie mal pokles cien potravín s nealkoholickými nápojmi o 0,6 %. Ceny potravín počas posledného mesiaca v roku klesli o 0,6 %, najviac klesli ceny ovocia o 3,3 %, cukru a cukroviniek o 2 % a olejov s tukmi o 2,6 %. Naopak, mierne vzrástli ceny chleba s obilninami, ako aj mlieka, syrov a vajec. Z nealko nápojov klesli ceny minerálok a štiav. K medzimesačnému poklesu inflácie prispelo aj zlacnenie všetkých druhov alkoholických nápojov (-2,4 %). Po prvýkrát v minulom roku zaznamenali pokles cien aj rozličné tovary a služby (-0,2 %). Prispela k tomu lacnejšia osobná starostlivosť (-0,4 %), a to ostatné pomôcky a výrobky pre osobnú starostlivosť ako šampóny, plienky, toaletný papier, farba na vlasy alebo papierové vreckovky. Medzimesačné zdražovanie sa najviac dotklo domácich spotrebičov, nábytku aj kobercov v odbore nábytok a bytové vybavenie (+0,3 %). V miernom raste pokračovali aj ceny stravovania v odbore reštaurácie a hotely. Drahšia bola aj audiovizuálna a fotografická technika, zdravotnícke výrobky a potreby, ako aj jazykové kurzy. Pozitívne možno vnímať aj medzimesačne nezmenené ceny v odbore bývanie s energiami, ktorý má najväčšie zastúpenie vo výdavkoch domácností na Slovensku.

Medziročne boli ceny vyššie vo v rozpätí od 1,7 % v odbore doprava po 8,9 % v odbore reštaurácie a hotely. Inlácia bola celkovo ovplyvnená dlhodobým zdražovaním hlavne stravovacích služieb v odbore reštaurácie a hotely (+8,9 %). Vyššie ceny boli aj za vzdelávanie (+8,8 %) vplyvom drahších jazykových kurzov a tiež za rozličné tovary a služby (+6,3 %), ovplyvnené najmä dvojciferným zdražovaním dopravného poistenia aj šperkov či hodiniek. Nadpriemerné tempo zvyšovania cien pretrvalo počas celého roka aj v odbore alkoholické nápoje a tabak, aktuálne v decembri o 5,6 %. Spotrebitelia v záverečnom mesiaci roka za potraviny s nealko nápojmi medziročne platili viac o 2,8 %. December nepotvrdil novembrový trend medziročného zlacňovania potravín, spotrebitelia za ne platili o 1,1 % viac. Vyššie ceny dosiahli najmä mlieko so syrmi a vajcami (+4,4 %), a tiež chlieb s obilninami (+2,5 %). Zdraželo aj mäso či ovocie. Nižšie ceny ako pred rokom zaznamenala zelenina (počas celého roka 2025), oleje s tukmi aj cukor s cukrovinkami. Menej priaznivý medziročný vývoj cien evidovali nealko nápoje – ich celoročný dvojciferný rast pretrval až do konca minulého roka, aktuálne v decembri až o 22,8 %, kedy dosiahol svoje historické maximum. Rast cien do 3 % si podržal aj odbor bývanie s energiami (+2,8 %). Spotrebitelia platili viac najmä za skutočné nájomné za bývanie, a tiež za vodné, stočné aj dovoz smetí. Najpomalšie medziročne vzrástli ceny v odbore doprava (+1,7 %). Výrazné zdražovanie dopravných služieb utlmili lacnejšie pohonné látky.

EU: Investície do výskumu a vývoja

V roku 2024 poprední priemyselní investori Európskej únie do výskumu a vývoja v odvetviach elektrickej energie a energie z obnoviteľných zdrojov zvýšili svoje investície do výskumu a vývoja o 19,8 % a kapitálové výdavky o 17,8 %. Ide o pozitívny krok smerom k dosiahnutiu cieľov Dohody o čistom priemysle. V sektore zdravotníctva zvýšili vedúce firmy investície do výskumu a vývoja o 13 %, čo je výrazne vyššia miera rastu ako v iných častiach sveta. Okrem toho európske letecké a obranné firmy investujú o 4,8 % viac do zvýšenia obrannej pripravenosti Európy.

Kľúčové zistenia

• Strategické silné stránky EÚ: Spoločnosti z EÚ prudko zvýšili výskum a vývoj v oblasti energetiky (19,8 %), čo výrazne prevyšuje rast v USA (6 %), Japonsku (-14,2 %) a Číne (3,8 %). Pokiaľ ide o zdravie, rast EÚ (13 %) výrazne predbehol USA (7,1 %), Japonsko (9,1 %) a Čínu (0,1 %). Nárast o 4,8 % zaznamenali aj letectvo a obrana.
• Inovačné centrá: Väčšina investícií do výskumu a vývoja zo strany 800 najväčších spoločností EÚ sa uskutočňuje v krajinách klasifikovaných ako „silní inovátori“ (Belgicko, Estónsko, Francúzsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko). Poukazuje sa tým na potenciál podporných ekosystémov, pokiaľ ide o rast spoločností intenzívne využívajúcich výskum a vývoj.
• Globálna dynamika sa spomaľuje: Najvýznamnejších 2 000 spoločností na svete investovalo v roku 2024 do výskumu a vývoja 1 442,6 miliardy EUR (+ 6,3 %). Rast bol najsilnejší v USA (+7,8 %) a vo zvyšku sveta (+8,1 %), za ktorým nasledovalo Japonsko (+7,1 %). EÚ (+2,9 %) a Čína (+3,9 %) zaznamenali miernejší nárast.
• Sektorové zameranie: Štyri sektory - softvér IKT, hardvér IKT, zdravotníctvo a automobilový priemysel predstavujú viac ako 80 % celkových investícií. americké firmy majú vedúce postavenie v oblasti IKT a zdravia; Firmy z EÚ sú aj naďalej svetovými lídrami v automobilovom priemysle.

Hodnotiaca tabuľka investícií do priemyselného výskumu a vývoja v EÚ sa uverejňuje každoročne od roku 2004. Vydanie v roku 2025 poskytuje ekonomické informácie z najnovších finančných účtov (finančný rok 2024) najväčších svetových 2 000 investorov do výskumu a vývoja a 800 najväčších spoločností v EÚ. Tieto spoločnosti spolu predstavujú viac ako 90 % celosvetového výskumu a vývoja financovaného podnikmi.

Bankroty: V roku 2025 až 313 subjektov

V roku 2025 skončilo na Slovensku v konkurze celkovo 313 podnikateľských subjektov. Ide o tretí najvyšší počet za ostatných desať rokov od roku 2016 (vrátane). V medziročnom porovnaní ide o 7,7 % pokles, v roku 2024 totiž zbankrotovalo až 339 firiem a živnostníkov, čo bolo najviac za poslednú dekádu. Druhým najhorším rokom bol 2023, kedy vlna bankrotov zmietla 332 firiem. Podľa analýz CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF) za ostatných 20 rokov zbankrotovalo celkovo 5 820 subjektov.

Trh reaguje na konsolidačné balíky, reštrikcie, zvýšené dane či odvody. Na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu má vplyv aj nestabilná geopolitická situácia, vojna na Ukrajine, zmena energetickej politiky EÚ a mnohé ďalšie faktory. V decembri 2025 sa v bankrote ocitlo 34 právnických subjektov, z toho 30 eseročiek, 3 akciové spoločnosti a 1 nezisková organizácia. Ako ukazujú analytické dáta CRIF, v medzimesačnom porovnaní skrachovalo o 36 % viac subjektov. V medzikvartálnom porovnaní ide o 12 % pokles, vo štvrtom kvartáli minulého roka skrachovalo celkovo 88 subjektov. Z geografického pohľadu bolo v decembri vyhlásených výrazne najviac konkurzov v Bratislavskom kraji (12), nasledoval Košický kraj (6) a Žilinský kraj (4). V Trnavskom, Trenčianskom a Prešovskom kraji to bolo zhodne po 3 konkurzy, v Banskobystrickom 2 a Nitrianskom kraji 1 konkurz. Najviac bol zasiahnutý maloobchod a veľkoobchod (8), priemyselná výroba (5), administratívne služby (5) a činnosti v oblasti nehnuteľností (4).

Firmy v konkurze a reštrukturalizácii súhrnne dlžia štátu takmer 5,4 milióna eur. Spomedzi firiem v decembrových konkurzoch mala najväčší počet evidovaných zamestnancov, v rozmedzí 10 – 19, známa sprostredkovateľská a maklérska firma z Bratislavského kraja CONCORDE spol. s r.o. Finančnej správe dlží takmer 943-tisíc eur, čo je druhá najvyššia suma spomedzi decembrových dlžníkov. Najväčšiu daňovú sekeru, viac ako 1,2 milióna eur, spomedzi decembrových dlžníkov vygenerovala eseročka Excite z Turčianskych Teplíc s českým pozadím. Dlží aj Sociálnej poisťovni, viac ako 60-tisíc eur, a tiež VŠZP takmer 7-tisíc eur. Treťou čiernou ovcou je prešovský veľkoobchod s drevom a stavebným materiálom MAJEX, s.r.o., ktorý na daniach dlží takmer 700-tisíc eur.

Podľa dát z registra CRIBIS bolo v decembri zastavených 17 konkurzných konaní pre nedostatok majetku a 27 konkurzov bolo z rovnakého dôvodu úplne zrušených. Začalo sa 28 konkurzných konaní. Súdy zároveň povolili v uplynulom roku súhrnne 24 reštrukturalizácií, čo je podľa analýz CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF) najvyšší počet za ostatné tri roky. V medziročnom porovnaní ide o 26 % vzostup, v roku 2024 bolo povolených len 19 reštrukturalizácií. V decembri 2025 boli reštrukturalizácie povolené 6 spoločnostiam. Medziročne aj medzimesačne ide o 200 % nárast, medzikvartálne nedošlo k zmene, v 3Q i 4Q 2025 bolo zhodne po 8 reštrukturalizácií. Až štyri reštrukturalizácie boli povolené v jednom, a to Nitrianskom kraji a dve v Žilinskom kraji. Dve firmy podnikajú v priemyselnej výrobe. Z hľadiska právnych foriem ide o 1 akciovú spoločnosť a 5 eseročiek. Najvyšší počet zamestnancov a najväčší obrat má spomedzi firiem v reštrukturalizácii známy výrobca svietidiel zo Senického okresu OMS, a.s. V decembrovej štatistike svieti na prvej priečke vo výške záväzkov voči Sociálnej poisťovni, dlží až 427-tisíc eur. Záväzky voči VšZP presiahli 61-tisíc eur.

SR: Daň z motorových vozidiel

Finančná správa už zasiela predvyplnené daňové priznania k dani z motorových vozidiel (DzMV) za zdaňovacie obdobie 2025. Predvyplnené formuláre dostanú daňovníci, ktoré majú aktívnu elektronickú schránku na portáli finančnej správy a zároveň podali daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2024. Daňové priznanie sú povinné podať všetky daňové subjekty, ktoré používajú vozidlo evidované v Slovenskej republike na podnikanie. Subjekty, ktoré majú povinnú elektronickú komunikáciu s finančnou správou (napríklad platitelia DPH, právnické osoby zapísané v obchodnom registri alebo fyzické osoby – podnikatelia), podávajú daňové priznanie výlučne elektronicky. Ostatné subjekty môžu daňové priznanie doručiť aj osobne alebo poštou na príslušný daňový úrad.

Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2025 je potrebné podať a daň zaplatiť najneskôr v pondelok 2. februára 2026. Daňovníci podávajú daňové priznanie na novom vzore tlačiva (formulár DMVv25). Automaticky vygenerované priznania nájdu daňovníci v osobnej internetovej zóne na portáli finančnej správy v časti História komunikácie – Prijaté dokumenty. Predvyplnené priznanie obsahuje najmä:

identifikačné údaje daňovníka,

zdaňovacie obdobie,

druh daňového priznania,

výpočet dane vrátane aktuálnej sadzby.

Ak sa oproti predchádzajúcemu roku nezmenili rozhodujúce skutočnosti, daňovník údaje len skontroluje a daňové priznanie podá. Avšak aj pri predvyplnenom daňovom priznaní je daňovník povinný skontrolovať správnosť údajov a doplniť informácie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia 2025, ktoré neboli uvedené v priznaní za predchádzajúci rok a preto nemohli byť automaticky predvyplnené.

Pomôckou je Informácia k predvyplnenému DP k DzMV, ktorá je dostupná prostredníctvom odkazu priloženého k vygenerovanému priznaniu. V novom vzore daňového priznania k dani z motorových vozidiel (DMVv25) dochádza v III. oddiele k zmene číslovania riadkov a pribúdajú nové údaje:

Riadok 04 – Kód druhu karosérie

Riadok 05 – Typ pruženia hnacej nápravy

Tieto údaje sa vypĺňajú pri vozidlách kategórie M3 a N3 s kódom druhu karosérie BA, BB, BC a BD, pri ktorých ročná sadzba dane závisí nielen od počtu náprav a hmotnosti, ale aj od typu pruženia hnacej nápravy (Príloha č. 1c a č. 1d).

Vozidlá kategórie N3 s iným kódom druhu karosérie sa v III. oddiele aktuálneho vzoru daňového priznania neuvádzajú a zapisujú sa v VII. oddiele – Poznámky.

Ročné sadzby dane pre jednotlivé kategórie vozidiel sa určujú podľa nových príloh č. 1 až 1e, platných od 1. januára 2025. Ročná sadzba dane sa za zdaňovacie obdobie 2025 upravuje rovnako pre všetky kategórie podľa veku vozidla, teda dátumu jeho prvej evidencie. Výnimkou sú vozidlá kategórie O, pri ktorých sa úprava podľa veku neuplatňuje.

EU: Posilnenie recyklácie plastov

Európska komisia predstavila prvý súbor pilotných opatrení na urýchlenie prechodu Európy na obehové hospodárstvo s osobitným zameraním na odvetvie plastov. Rozumné využívanie obmedzených prírodných zdrojov je nevyhnutné na zvýšenie hospodárskej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a zníženie emisií uhlíka. V roku 2024 pochádzalo iba 12,2 % materiálov používaných v EÚ z recyklovaných materiálov, čo predstavuje mierny nárast z 11,2 % v roku 2015. Na dosiahnutie cieľov stanovených v právnych predpisoch EÚ, ako aj v Kompase pre konkurencieschopnosť, Dohode o čistom priemysle a akčnom pláne REsourceEU musí Európa odstrániť prekážky obehového hospodárstva.

S cieľom urýchliť prechod na obehovosť sa uplatňuje dvojfázový prístup. V prvom kroku, keďže tlak na určité odvetvia je akútny, balík pilotných opatrení zahŕňa súbor konkrétnych krátkodobých opatrení na podporu obehovosti, najmä v odvetví plastov, a zároveň všeobecnejšie podporuje investície a inovácie. V tomto roku zároveň Európska komisia navrhne akt o obehovom hospodárstve s ďalšími horizontálnymi opatreniami, ktorými sa zlepší fungovanie jednotného trhu s druhotnými surovinami. Podľa dôkazov Spoločného výskumného centra Európskej komisie obehové riešenia môžu do roku 2050 znížiť emisie odvetvia súvisiace s klímou o 45 %, dekarbonizovať využívanie energie a zlepšiť obchodnú bilanciu odvetvia o 18 miliárd EUR ročne. Odvetvie recyklácie plastov čelí rastúcim tlakom: roztrieštené trhy s recyklovanými materiálmi, vysoké náklady na energiu, nestále ceny primárnych plastov a nekalá hospodárska súťaž z tretích krajín. Tieto výzvy si už vyberajú mýto, pričom recyklátorom z EÚ sa znižuje využívanie kapacít a dochádza k finančným stratám, čo ohrozuje ciele EÚ v oblasti obehovosti a konkurencieschopnosť priemyslu.

Chýbajúce harmonizované a predvídateľné pravidlá voľného pohybu recyklovaných plastov platné v celej EÚ viedli k fragmentácii trhu. Predložené opatrenia prispejú k integrovanejšiemu trhu s plastmi. V rámci balíka komisia predkladá vykonávací akt na vytvorenie celoeurópskych kritérií stavu konca odpadu pre plasty podľa rámcovej smernice o odpade. Stanovenie celoeurópskych noriem, pokiaľ ide o to, kedy sa recyklované materiály opäť považujú za materiály na opätovné použitie, je kľúčovým krokom k vytvoreniu jednotného trhu s recyklovanými plastmi, zjednodušeniu administratívnych postupov pre recyklátorov, najmä malé a stredné podniky, a zabezpečeniu stabilných dodávok vysokokvalitných recyklovaných materiálov v celej Európe. Pred konečným prijatím sa návrh aktu dnes uverejňuje na účely spätnej väzby od verejnosti do 26. januára 2026. Komisia takisto predkladá na hlasovanie členským štátom vykonávací akt týkajúci sa recyklovaného obsahu jednorazových plastových nápojových fliaš z PET podľa smernice o jednorazových plastoch.  Plánuje tiež obnoviť a posilniť Alianciu pre plasty v obehovom hospodárstve a posilniť ju ako štruktúrovanú a inkluzívnu platformu pre spoluprácu v celom hodnotovom reťazci plastov. S cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi plastmi vyrobenými v EÚ a dovážanými plastmi komisia vytvára samostatné colné kódy pre pôvodné a recyklované plasty. Takisto oznamuje úsilie o monitorovanie trhov EÚ a svetových trhov s primárnymi a recyklovanými plastmi, ktoré bude podkladom pre potenciálne obchodné opatrenia na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi plastmi vyrobenými v EÚ a dovezenými plastmi. Komisia tieto opatrenia zhodnotí v roku 2026.

Komisia zintenzívni podporu obehových projektov, pričom využije spoluprácu s národnými bankami a Európskou investičnou bankou. Bude podporovať transregionálne centrá obehovosti zriadením pilotného nástroja na koordináciu konkurencieschopnosti (CCT). Centrá budú podporovať inteligentnú špecializáciu a cezhraničnú spoluprácu s cieľom rozšíriť recykláciu a obehové postupy. Začala sa tiež verejná konzultáci a výzva na predloženie dôkazov s cieľom vyhodnotiť smernicu o jednorazových plastoch. Ide o prvý krok pri skúmaní toho, do akej miery smernica znížila vplyv určitých plastových výrobkov na morské prostredie a ľudské zdravie a zároveň podporila obehové, inovatívne a udržateľné hospodárstvo. Konzultácie a výzva na predkladanie podkladov sú otvorené pre všetky zainteresované strany do 17. marca 2026.