e-Biznis: Peniaze ležia v skladoch

Najväčšou slabinou slovenských a českých e-shopov nie sú objednávky ani marketing, ale skladové hospodárstvo a práca s dátami. Podľa prieskumu Seyfor rieši až 62 percent e-shopov stredne veľké alebo veľké problémy v skladových procesoch. Nasleduje práca s dátami (53 percent) a cenotvorba (46 percent). Medzi konkrétnymi ťažkosťami dominuje viazanie finančných prostriedkov v skladových zásobách, ktoré trápi 39 percent prevádzkovateľov. Výrazne menej často e-shopári uvádzajú problémy so spracovaním objednávok, ktoré rieši iba 28 percent respondentov.

Ako najväčší problém sa ukazuje neefektívna práca so zásobami. Celkovo 39 percent e-shopov uvádza, že zbytočne veľa peňazí viazaných v skladových zásobách pre nich predstavuje veľký alebo aspoň stredne veľký problém. Ďalšie významné oblasti, s ktorými bojujú, súvisia s cenotvorbou a dátami. Pre 35 percent e-shopov je ťažké nastaviť optimálnu cenovú stratégiu a rovnaký podiel uvádza, že im tvorba pokročilých reportov zaberá príliš veľa času. Problémy s nastavovaním zliav a cenových akcií rieši 31 percent e-shopov a 26 percent priznáva, že cenotvorbe venuje neúmerné množstvo času. V oblasti práce s dátami potom 24 percent e-shopov uvádza, že musia informácie dohľadávať na rôznych miestach a rovnaký podiel nemá prehľad o výkone e- shopu v reálnom čase. Najviac sú spomínanými problémami zasiahnuté stredne veľké e-shopy. V oblasti skladových procesov ich ako problematické označuje 72 percent z nich, v oblasti práce s dátami potom 67 percent.

S rastúcou veľkosťou e-shopu síce význam týchto problémov mierne klesá, napriek tomu aj medzi veľkými e-shopmi označuje skladové procesy ako problematické 64 percent a prácu s dátami 56 percent. Veľké alebo stredne veľké ťažkosti spojené so skladovými procesmi nie sú izolované, ale vzájomne prepojené. Okrem viazaných financií v skladových zásobách (39 percent) riešia e-shopy často aj sezónne výkyvy (24 percent), viditeľnosť tovaru, ktorý už nie je dostupný (21 percent), aj s tým súvisiace problémy s inventúrou (21 percent). Významnú úlohu zohráva aj nedostatočný prehľad o zásobách a plánovanie dodávok (19 percent) alebo nevyriešené skladové operácie, ktoré vedú k časovým a finančným stratám (19 percent). Naopak, relatívne najmenej e-shopárov trápia vysoké náklady na skladové operácie, ktoré ako zásadný problém označuje menšia časť respondentov.

Hlavné bariéry rastu e-shopov dnes často nie sú v nedostatku potenciálnych zákazníkov, ale vo vnútri firiem. Kombináciou, ktorá obmedzuje ďalší rozvoj, je nedostatočný prehľad o dátach, zložitá cenotvorba a neefektívna práca so zásobami.

Upozorňujeme: SMS útoky

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti (NCKB) NBÚ varuje pred zvýšenou frekvenciou takzvaných SMS Pumping útokov, ktoré sú zamerané aj na slovenské subjekty. SMS Pumping, označovaný aj ako AIT (Artificially Inflated Traffic), je pokročilá forma telekomunikačného podvodu, pri ktorej útočníci umelo vytvárajú vysoký objem neautentickej SMS komunikácie s cieľom neoprávnene sa obohatiť alebo spôsobiť podnikom a organizáciám finančné straty. Tento typ podvodu sa zameriava na zneužitie funkcií SMS overovania používaných v registračných a notifikačných procesoch, ako aj pri generovaní jednorazových hesiel (OTP).

SMS správy sú najčastejšie zasielané na medzinárodné čísla s prémiovou sadzbou pod kontrolou útočníkov. Útočníci profitujú tým, že dostávajú podiel z poplatkov za odoslané správy, často v spolupráci s podvodnými telekomunikačnými operátormi. Finančné prostriedky, stratené v dôsledku takejto škodlivej aktivity, je náročné vymôcť, keďže sú bežne odvádzané do krajín s minimálnou finančnou kontrolou a činnosť je prezentovaná ako legitímna prevádzka zabezpečená „marketingovou aktivitou“. NCKB v kybernetickom priestore SR zaznamenalo viacero útokov tohto typu. Útočníci využili automatizované skripty na zneužitie registračných formulárov rôznych online služieb. Výsledkom sú státisíce odoslaných SMS správ na zahraničné telefónne čísla, čím zasiahnutým organizáciám vznikla priama finančná škoda v desiatkach tisíc eur. Útočník dokázal obísť viaceré bezpečnostné prvky zasiahnutých spoločností, pričom k detekcii útokov došlo až s časovým odstupom, čo malo priamy vplyv na výslednú výšku finančnej škody. 

Vzhľadom na narastajúcu frekvenciu výskytu a potenciálnu závažnosť dopadov týchto útokov NCKB odporúča:

Zavedenie CAPTCHA: Implementujte overovací mechanizmus CAPTCHA na všetkých verejných formulároch, ktoré odosielajú SMS, aby sa overilo, že požiadavka pochádza od reálneho človeka, nie bota.

Obmedzenie počtu požiadaviek (Rate limiting): Nastavte obmedzenia na počet požiadaviek pre jednotlivé IP adresy a identity používateľov, ktoré spúšťajú odosielanie SMS, vrátane tzv. exponenciálneho backoffu (predlžovania času medzi pokusmi o odoslanie SMS cez API) pre opakované pokusy.

Blokovanie čísel so zvýšenou tarifou: Využite služby na blokovanie vysoko rizikových destinácií (napr. regióny s prémiovými sadzbami), detekciu a blokovanie VOIP, virtuálnych alebo prémiových čísel. Pri tomto kroku je ale potrebné uvedomiť si, že môže dôjsť aj k blokovaniu legitímnych požiadaviek využívajúcich prémiové čísla.

Filtrovanie telefónnych čísel: Obmedzte odosielanie SMS len na špecifické krajiny, kde pôsobíte, a používajte zoznamy povolení/obmedzení pre telefónne predvoľby krajín na základe obchodných potrieb. Telefónne čísla možno tiež overiť napr. cez HLR (Home Location Register) lookup a na základe toho blokovať rizikové regióny alebo čísla. Aj tu treba mať na zreteli, že táto služba môže byť pri overovaní veľkého množstva čísel drahá a nie všetci operátori poskytujú spoľahlivé dáta o číslach. Uvedený nástroj overuje pravosť čísla a nie jeho prémiovosť. Z toho dôvodu sa treba pozerať na HLR lookup ako na pomocný nástroj.

Aplikácia pravidiel na sieťových a bezpečnostných prvkoch: Blokujte pokusy o spojenia z IP adries anonymizačných služieb (napr. Tor exit nody, bezplatné VPN služby) a zakladanie účtov prostredníctvom dočasných emailových adries (odporúčame využívať whitelist na povolené služby). Blokovanie anonymizačných služieb taktiež môže viesť k obmedzeniu legitímnych používateľov služby.

Monitorovanie prevádzky a behaviorálna analýza: Používajte analytické nástroje na detekciu anomálií, ako sú náhle špičky v odosielaní SMS do určitých krajín a masové zakladanie účtov. Kombinujte poznatky zo správania používateľov, reputáciu IP, rýchlosť a historické vzorce na detekciu automatizovaných pokusov a anomálií.

Ak už incident nastal:

Mitigácia vektora útoku: Dočasne vypnite alebo obmedzte funkčnosť zneužívaného formulára, alebo aplikácie, aby sa zabránilo ďalšiemu zneužitiu.

Koordinácia s poskytovateľom telekomunikačných alebo SMS služieb: Upozornite svojho poskytovateľa telekomunikačných služieb, ktorý môže sledovať anomálnu aktivitu a aplikovať dodatočné protiopatrenia.

Nahlásenie incidentu: Nahláste incident Národnému centru kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom JISKB alebo mailom na incident@nbu.gov.sk. V prípade potvrdeného zneužitia prostriedkov a vzniku finančnej škody podajte trestné oznámenie orgánom činným v trestnom konaní.

EU: Energetická kríza

Po druhýkrát za menej ako päť rokov platia Európania cenu za závislosť Európy od dovážaných fosílnych palív. Zmeniť to má súbor nástrojov AccelerateEU na okamžitú pomoc európskym domácnostiam aj priemyselným odvetviam, najmä tým najzraniteľnejším a zároveň nasmerovať Európu na stabilnú cestu k energetickej nezávislosti. Od eskalácie konfliktu na Blízkom východe vynaložila Európska únia ďalších 24 miliárd EUR na dovoz energie v dôsledku vyšších cien – bez toho, aby dostala jednu ďalšiu molekulu energie.

Európska komisia navrhuje tieto opatrenia:

• Opatrenia na úrovni členských štátov sa musia vykonávať koordinovane: dopĺňanie podzemných zásobníkov plynu, využívanie flexibility pri pravidlách plnenia alebo akékoľvek výnimočné uvoľňovanie ropných zásob. Vnútroštátne núdzové opatrenia a opatrenia zamerané na zabezpečenie dostupnosti leteckého paliva a motorovej nafty vrátane dostupnosti kapacít na výrobu ropných rafinérií by mali byť úzko koordinované.
• Zriadi sa nové stredisko pre monitorovanie palív s cieľom sledovať výrobu, dovoz, vývoz a stav zásob dopravných palív v EÚ. Umožní to rýchlu identifikáciu potenciálneho nedostatku a v prípade uvoľnenia núdzových zásob bude zdrojom informácií pre cielené opatrenia na zachovanie vyváženej distribúcie paliva. S cieľom zmierniť vplyv vysokých cien palív a možného nedostatku palív na odvetvie leteckej dopravy EÚ komisia takisto objasní existujúcu flexibilitu v rámci EÚ pre leteckú dopravu.
• Ochrana spotrebiteľov vrátane priemyslu pred cenovými špičkami môže zahŕňať cielené systémy podpory príjmu, energetické poukazy a systémy sociálneho lízingu, čím sa znížia spotrebné dane z elektriny pre zraniteľné domácnosti. Komisia prijme aj dočasný rámec štátnej pomoci, ktorý vládam členských štátov poskytne dodatočnú flexibilitu vrátane núdzových opatrení na podporu najviac vystavených hospodárskych odvetví.
• Urýchlenie prechodu na domácu čistú energiu s cieľom nahradiť ropu, plyn a fosílne palivá v doprave. Komisia do leta predloží akčný plán elektrifikácie. Bude zahŕňať ambiciózny cieľ elektrifikácie a opatrenia na odstránenie prekážok elektrifikácie v priemysle, doprave a stavebníctve. Rýchle vykonávanie investičného plánu pre udržateľnú dopravu je kľúčom na urýchlenie zavádzania udržateľných leteckých palív.
• Elektrifikáciu musí sprevádzať vhodná sieť. Prvými krokmi je zabezpečiť úplné vykonávanie súčasných právnych predpisov a rýchle ukončenie rokovaní o balíku o európskych sieťach. Ďalším opatrením je maximalizácia existujúcej infraštruktúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov. Rýchla modernizácia veľkých veterných parkov a elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane veterných parkov na mori a vodných elektrární môže rýchlo priniesť veľmi potrebnú dodatočnú pomoc. Komisia predloží aj legislatívny návrh o sieťových poplatkoch a zdaňovaní, ktorým sa okrem iného zabezpečí, aby sa elektrina zdaňovala menej ako fosílne palivá.
• Na úrovni EÚ sú k dispozícii značné zdroje, ako sú zdroje v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti: 219 miliárd EUR a fondov politiky súdržnosti. V súčasnej kríze je prvoradá rýchlosť a vplyv. Komisia bude pomáhať členským štátom pri maximálnom využívaní dostupných finančných prostriedkov EÚ. Samotné verejné finančné prostriedky však nepokryjú investičné potreby (660 miliárd EUR ročne do roku 2030) na energetickú transformáciu. S cieľom mobilizovať súkromné investície preto komisia v marci 2026 prijala investičnú stratégiu pre čistú energiu. Zorganizuje samit o investíciách do čistej energie, na ktorom sa zúčastní odvetvie finančných služieb vrátane hlavných inštitucionálnych investorov, vedúcich predstaviteľov priemyslu, realizátorov projektov a verejných finančníkov s cieľom urýchliť súkromné financovanie.

EES: Ochrana hraníc EU

Od spustenia systému Entry/Exit system (EES) bolo zaznamenaných vyše 45 miliónov prekročení hraníc, pri ktorých bol odopretý vstup viac než 24 000 osobám, napríklad z dôvodu nepreukázania účelu pobytu alebo použitia neplatných či sfalšovaných dokladov. Systém zároveň pomohol identifikovať vyše 600 osôb predstavujúcich bezpečnostné riziko pre Európu a ich údaje boli zaznamenané v systéme. Vďaka tomu môžu orgány členských štátov pri opakovanom pokuse o vstup okamžite identifikovať predchádzajúce odopretie vstupu.

Využívanie biometrických údajov umožňuje efektívnejšie odhaľovanie podvodov s identitou. Pri každom prekročení hranice sú porovnávané s údajmi uloženými v systéme. Členské štáty už zaznamenali viaceré prípady, keď boli odhalené osoby vystupujúce pod rôznymi identitami. Príkladom bol odhalený cestujúci, ktorý používal dve rôzne identity s odlišnými dokladmi, pričom sa následne preukázalo, že mu už bol vstup do schengenského priestoru trikrát zamietnutý. Systém EES poskytuje tiež spoľahlivé údaje o pohybe štátnych príslušníkov tretích krajín, čím umožňuje efektívne identifikovať osoby, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu. Významne tak prispieva k boju proti nelegálnemu prisťahovalectvu, migračných tokov a k posilneniu vnútornej bezpečnosti členských štátov. Zavedenie systému prinesie aj postupné zefektívnenie hraničných kontrol a zlepšenie skúseností cestujúcich prostredníctvom automatizácie procesov. V počiatočnej fáze plnej prevádzky môžu ale ojedinele nastať dočasné zdržania na hraničných priechodoch, a to vrátane letísk.

V nadväznosti na zavedenie systému EES a povinnosti dopravcov vyplývajúce z článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, okrem kontroly cestovných dokladov a víz je potrebné:

• povinne sa registrovať v Agentúre Európskej únie pre prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov (eu-LISA),
• používanie rozhrania dopravcu na overenie, či štátni príslušníci tretích krajín podliehajúci vízovej povinnosti neprekročili počet povolených vstupov v rámci víza ešte pred nástupom do dopravného prostriedku,
• pokračovanie v overovaní pečiatok v cestovných dokladoch do 6. októbra 2026.

Registrácia v agentúre eu-LISA je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi Európskej únie, najmä podľa článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda a článku 13 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/2226. Používanie rozhrania pre dopravcov je od 10. apríla 2026 povinné. Podrobné informácie, vrátane registračného formulára, sú dostupné na webovej stránke agentúry.

Digitalizácia: Realita na školách

Podľa výsledkov inšpekcií v 78 základných školách na Slovensku školy už majú stabilné internetové pripojenie, dostatok digitálnej techniky (interaktívne tabule, zobrazovaciu techniku, notebooky či tablety) a disponujú tiež výučbovými aj audiovizuálnymi programami. Materiálno technické zabezpečenie škôl na Slovensku dosiahlo veľmi dobrú úroveň (89,5 %), patrí medzi najlepšie hodnotené zo všetkých sledovaných oblastí. Potenciál digitálnych technológií zostáva však vo veľkej miere nevyužitý.

Vedúci pedagogickí zamestnanci vo väčšine základných škôl (96,2 %) systematicky podporovali odborný rast svojich zamestnancov. V uplynulých dvoch rokoch sa učitelia zúčastnili rôznych vzdelávaní, z nich 40 % tvorili vzdelávacie programy zamerané na rozvoj digitálnych kompetencií s dôrazom na tvorbu digitálneho vzdelávacieho obsahu. V praxi sa ale prejavila nízka miera transferu poznatkov do vyučovania, keďže na viac ako dvoch tretinách hodín digitálne technológie neboli efektívne využité. Slúžili najmä na sprostredkovanie informácií a ako podporný, názorný prostriedok. Učitelia ich používali predovšetkým pri prezentovaní učiva, premietaní krátkych videí a animácií alebo pri zobrazovaní pracovných listov pre žiakov. Technológie zatiaľ zásadne nezmenili spôsob vyučovania – skôr ho iba vizuálne obohatili a zatraktívnili. V procese edukácie absentovali bádateľské aktivity zamerané na samostatné vyhľadávanie a spracovanie informácií, kritické hodnotenie digitálnych zdrojov, tvorbu digitálneho obsahu a prepájanie poznatkov medzi predmetmi prostredníctvom IKT. Najvypuklejšia situácia je v predmete informatika, ktorá sa na 1. stupni (primárne vzdelávanie) vyučovala neodborne v takmer dvoch tretinách škôl (odbornosť len 35 %). Na 2. stupni (nižšie stredné vzdelávanie) dosiahla odbornosť vyučovania informatiky iba 53,4 %. Nedostatok odborných pedagogických zamestnancov tak priamo limituje schopnosť škôl viesť žiakov k samostatnej tvorbe digitálneho obsahu či algoritmickému mysleniu.

Zistenia Štátnej školskej inšpekcie poukazujú na výrazný nesúlad (diskrepanciu) medzi adekvátnym vybavením škôl digitálnou technikou a jej skutočným pedagogickým efektom. Aby digitálna transformácia školstva neostala len pri „nákupoch techniky“, je nevyhnutné:
1. Zamerať vzdelávanie učiteľov na didaktiku, nielen na techniku: Profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov smerovať najmä na zmysluplné využívanie digitálnych technológií vo vyučovacom procese – u žiakov na rozvíjanie kritického myslenia, schopnosti vyhodnocovať informácie a tvoriť digitálny obsah – a nie iba na prezentáciu preberaného učiva.
2. Systematicky sledovať pedagogický prínos využívania IKT na vyučovaní: Hodnotenie práce škôl by sa nemalo sústrediť len na vybavenosť digitálnou technikou, ale aj na to, s akým pedagogickým efektom sú technológie využívané priamo na vyučovacích hodinách.
3. Posilniť odbornosť vyučovania informatiky ako základ digitálnej gramotnosti: Zvýšenie odbornosti vo vyučovaní informatiky najmä v primárnom vzdelávaní je kľúčovým predpokladom rozvoja digitálnych kompetencií žiakov a ich schopnosti aktívne a tvorivo pracovať s technológiami.