piatok 1. mája 2026

Radíme: Môže zaplatený zájazd ešte zdražiť?

Zaplatená záloha ani zaplatený celý zájazd ešte neznamená, že cestovná kancelária nemôže jeho cenu zvýšiť. Avšak zvýšenie ceny už dojednaného zájazdu občiansky zákonník pripúšťa len vo výnimočných prípadoch: musí existovať zákonný dôvod, úprava ceny musí byť vopred dohodnutá v zmluve a organizátor musí zákazníkovi zrozumiteľne vysvetliť, prečo zdražuje a ako novú čiastku vypočítal, upresňuje dTest.

Organizátor zájazdu môže zvýšiť cenu iba vtedy, keď vzrastie cena dopravy v dôsledku drahších pohonných hmôt alebo iných zdrojov energie, zvýšia sa dane či poplatky spojené s cestovnými službami, prípadne sa zmení výmenný kurz týkajúci sa stanovenej ceny zájazdu. Rozhodne nestačí len obyčajný odkaz na „vývoj trhu“ alebo „zvýšené náklady“. V zmluve si cestovná kancelária musí možnosť navýšenia ceny výslovne vyhradiť. Zároveň by v nej mala opísať, podľa akého kľúča zvýšené náklady premietne do výslednej ceny zájazdu. Platí tiež, že podľa daného výpočtu musí cestovná kancelária rovnako zájazd zlacniť, ak dôjde naopak k zníženiu opísaných nákladov. Podmienkou je, že organizátor musí navýšenie ceny zájazdu riadne oznámiť v textovej forme, so zrozumiteľným zdôvodnením a transparentným výpočtom cenového navýšenia.

Zásadné pritom je, o koľko sa zájazd predraží. Pokiaľ cestovná kancelária zvýši cenu v súlade so zákonom a zmluvou o zájazde maximálne o osem percent z celkovej ceny zájazdu, k zdraženiu dôjde aj bez súhlasu spotrebiteľa. Oznámenie ale musí dostať najneskôr dvadsiaty deň pred začatím zájazdu. Ak príde neskôr, spotrebiteľovi nevznikne právo na zaplatenie rozdielu v cene zájazdu. Ak presiahne navrhnuté zdraženie osem percent z celkovej ceny zájazdu, už nejde o zmenu, ktorú musí spotrebiteľ automaticky akceptovať. V takejto situácii môže návrh prijať, alebo od zmluvy odstúpiť bez akejkoľvek sankcie v primeranej lehote stanovenej organizátorom zájazdu. Pokiaľ cestujúci v tejto lehote navrhované zvýšenie ceny neprijme, zmluva o zájazde zaniká.

štvrtok 30. apríla 2026

EU: Zelené dlhopisy

Fond iniciatívy pre globálne zelené dlhopisy (GGBI) je nový verejno-súkromný investičný nástroj na mobilizáciu súkromného kapitálu na projekty udržateľnej infraštruktúry v krajinách s nízkymi a strednými príjmami. Je jedným z troch pilierov Iniciatívy globálnych zelených dlhopisov, vlajkovej lode stratégie Európskej únie s názvom Global Gateway. Zámerom fondu je uvoľniť až 3 miliardy eur v zelených dlhopisoch v partnerských krajinách a pomôcť financovať aktivity, ktoré podporujú ciele v oblasti klímy a životného prostredia.

Fond bude investovať výlučne do dlhopisov vydaných na primárnych trhoch, pričom uprednostní emitentov, ktorí dlhopisy vydávajú prvýkrát, akými sú vlády, miestne samosprávy a podniky. Najmenej 20 % investícií bude zameraných na najmenej rozvinuté krajiny sveta s podporou dlhopisov v miestnej mene aj v eurách. To má posilniť miestne kapitálové trhy a podporiť medzinárodné používanie eura. Ako popredný svetový emitent zelených dlhopisov bude EÚ presadzovať vysoké environmentálne štandardy a vymieňať si osvedčené postupy s partnerskými krajinami. Očakáva sa, že priláka až 2 miliardy eur od európskych a medzinárodných súkromných investorov, pričom využije približne 1 miliardu eur vo forme vlastného kapitálu od verejných investorov. Z tejto sumy bude takmer 800 miliónov eur pochádzať od konzorcia európskych inštitúcií pre financovanie rozvoja na čele s Európskou investičnou bankou, spolu s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj a rozvojovými bankami zo Španielska, Talianska, Holandska, Nemecka a Francúzska. Európska komisia poskytne konzorciu úverovú ochranu prostredníctvom záruky Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj plus (EFSD+). Túto sumu doplnia kapitálové príspevky od vlády Luxemburského veľkovojvodstva, ktoré budú realizované prostredníctvom LuxDev, a neskôr sa očakávajú ďalšie finančné prostriedky zo Zeleného klimatického fondu po dokončení procesu dokumentácie koncom tohto roka. Fond bude spravovať spoločnosť Amundi, najväčší európsky správca aktív.

Iniciatíva Globálnych zelených dlhopisov je hlavnou iniciatívou stratégie Globálna brána s cieľom mobilizovať súkromný kapitál vo výške až 20 miliárd EUR na rozsiahle projekty udržateľnej infraštruktúry a zároveň podporovať silné trhy so zelenými dlhopismi v partnerských krajinách. Má tri doplnkové piliere:
  • Fond GGBI , ktorý mobilizuje súkromný kapitál vo veľkom rozsahu smerom k udržateľným investíciám v rozvojových krajinách prostredníctvom zelených dlhopisov;
  • Komplexný program technickej pomoci, ktorý bude zdieľať odborné znalosti EÚ a podporovať emitentov v partnerských krajinách pri navrhovaní a vydávaní zelených dlhopisov a projektov;
  • Dotačný nástroj na zelené kupóny , ktorý pomôže znížiť náklady na pôžičky pre emitentov, ktorí čelia obzvlášť vysokým úrokovým sadzbám za určitých okolností. Konkrétnejšie, prostredníctvom tohto dotačného nástroja na zelené kupóny bude EÚ dotovať časť kupónov pre emitentov zelených dlhopisov, ktorí čelia veľmi vysokým úrokovým sadzbám. To umožní partnerským krajinám oveľa rýchlejšie rásť na trhu so zelenými dlhopismi a získať peniaze, ktoré potrebujú pre svojich obyvateľov a svoje hospodárstvo.
Konzorcium GGBI vedie Európska investičná banka a tvoria ho Španielska agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (AECID), Talianska rozvojová banka Cassa Depositi e Prestiti (CDP), Európska banka pre obnovu a rozvoj, Holandská banka pre rozvoj podnikania FMO, Nemecká rozvojová banka KfW a francúzska DFI Proparco.

streda 29. apríla 2026

e-Auto: Záujem Slovákov rastie

Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA) zverejnila počet vozidiel s čisto batériovým pohonom na slovenských cestách: k 31. marcu 2026 ich bolo vo všetkých kategóriách 29 108. Analýza štatistík odhalila ďalšie zaujímavosti o skutočnom rozvoji elektromobility na Slovensku: napríklad dynamický rast vozového parku elektrických dodávok (medziročný rast +86 %), čoraz silnejší sekundárny trh postavený najmä na relatívne nových dovezených vozidlách či rastúci podiel čínskych značiek.

V kategórii osobných batériových elektromobilov (M1) Slováci výrazne preferujú individuálny dovoz pred kúpou nových vozidiel priamo na Slovensku. Na slovenských cestách ku koncu marca jazdilo 27 101 osobných batériových elektromobilov (M1). V 1. kvartáli 2026 sa ich zaregistrovalo celkom 2 651, z toho 913, teda o niečo viac ako jedna tretina, predstavovali registrácie nových BEV predaných priamo na Slovensku a 1 738 vozidiel bolo individuálne dovezených. Medziročne celkové registrácie za rovnaké obdobia prvého štvrťroku narástli o vyše 40%. Len v samotnom marci pribudlo na slovenských cestách celkom 981 osobných batériových elektromobilov (M1).

Veľmi silný rast registrácií zaznamenal aj segment batériových elektrických dodávok kategórie N1. V prvom kvartáli 2026 ich na slovenských cestách celkom pribudlo 287 (oproti 113 v 1. štvrťroku 2025). Ide teda o medziročný nárast o 154 %. Celková flotila batériových elektrických dodávok ku koncu marca predstavovala 1 840 vozidiel a čoraz výraznejšie sa presadzuje vo firemnej logistike či kuriérnych službách. Podľa SEVA ide o dôležitý signál pre trh aj verejné politiky. Elektrifikácia úžitkovej dopravy má totiž pozitívny vplyv z pohľadu prevádzkových nákladov firiem, ktoré majú vysoké denné nájazdy. Samozrejme, významne zároveň pomáhajú čistejšiemu ovzdušiu v mestách. Z 913 nových osobných BEV (M1) zaregistrovaných v 1. kvartáli 2026 pripadlo až 82 % na právnické osoby.

Pri individuálne dovezených osobných BEV ostáva jasným lídrom Tesla, ktorá v 1. kvartáli 2026 dosiahla takmer 30 % podiel všetkých individuálne dovezených elektromobilov. Na trhu nových vozidiel však dominovali predovšetkým modely značky Škoda (Elroq a Enyaq). Model Škoda Elroq bol celkovo najregistrovanejším novým osobným BEV v januári, februári aj marci. Takmer polovicu (47 %) tvorili v 1. kvartáli autá vo veku 3 až 5 rokov. Celkovo spolu takmer 81 % individuálne dovezených BEV tvorili autá mladšie ako 5 rokov. Čínske značky sa čoraz viac presadzujú aj na slovenských cestách. Kým ešte v roku 2024 tvorili len približne 2 % zo všetkých registrácií batériových elektromobilov, v prvom kvartáli 2026 už ich podiel dosiahol 9 %. Pri pohľade iba na výsek z týchto celkových čísel – nové registrácie BEV na Slovensku bez individuálneho dovozu – je ich podiel viac ako 19 %. Zaujímavým faktom je, že čínskym elektromobilom rastie trhový podiel napriek zavedeným dodatočným clám na čínske batériové elektromobily.

Podľa údajov E-Mobility Europe a New Automotive na 15-tich sledovaných kľúčových trhoch, ktoré predstavujú viac než 80 % predajov áut v Európe, vzrástli marcové registrácie batériových elektromobilov medziročne o 51 % a ich podiel v tomto mesiaci dosiahol 22 % zo všetkých nových registrácií osobných vozidiel. Pre porovnanie podiel osobných batériových elektromobilov na nových registráciách všetkých osobných vozidiel (M1) dosiahol v marci na Slovensku 4,9 %. Napriek nášmu rastu oproti rovnakému obdobiu minulého roka tak bližšie porovnanie so zvyškom Európy ukazuje, že v registráciách batériových elektromobilov dlhodobo zaostávame nielen za európskym priemerom, ale aj za našimi susedmi - Českom a Poľskom. V marci 2026 dosiahlo Česko podiel registrácií nových BEV na úrovni 6,4 % a Poľsko na úrovni 5,9 %.


utorok 28. apríla 2026

e-Biznis: Peniaze ležia v skladoch

Najväčšou slabinou slovenských a českých e-shopov nie sú objednávky ani marketing, ale skladové hospodárstvo a práca s dátami. Podľa prieskumu Seyfor rieši až 62 percent e-shopov stredne veľké alebo veľké problémy v skladových procesoch. Nasleduje práca s dátami (53 percent) a cenotvorba (46 percent). Medzi konkrétnymi ťažkosťami dominuje viazanie finančných prostriedkov v skladových zásobách, ktoré trápi 39 percent prevádzkovateľov. Výrazne menej často e-shopári uvádzajú problémy so spracovaním objednávok, ktoré rieši iba 28 percent respondentov.

Ako najväčší problém sa ukazuje neefektívna práca so zásobami. Celkovo 39 percent e-shopov uvádza, že zbytočne veľa peňazí viazaných v skladových zásobách pre nich predstavuje veľký alebo aspoň stredne veľký problém. Ďalšie významné oblasti, s ktorými bojujú, súvisia s cenotvorbou a dátami. Pre 35 percent e-shopov je ťažké nastaviť optimálnu cenovú stratégiu a rovnaký podiel uvádza, že im tvorba pokročilých reportov zaberá príliš veľa času. Problémy s nastavovaním zliav a cenových akcií rieši 31 percent e-shopov a 26 percent priznáva, že cenotvorbe venuje neúmerné množstvo času. V oblasti práce s dátami potom 24 percent e-shopov uvádza, že musia informácie dohľadávať na rôznych miestach a rovnaký podiel nemá prehľad o výkone e- shopu v reálnom čase. Najviac sú spomínanými problémami zasiahnuté stredne veľké e-shopy. V oblasti skladových procesov ich ako problematické označuje 72 percent z nich, v oblasti práce s dátami potom 67 percent.

S rastúcou veľkosťou e-shopu síce význam týchto problémov mierne klesá, napriek tomu aj medzi veľkými e-shopmi označuje skladové procesy ako problematické 64 percent a prácu s dátami 56 percent. Veľké alebo stredne veľké ťažkosti spojené so skladovými procesmi nie sú izolované, ale vzájomne prepojené. Okrem viazaných financií v skladových zásobách (39 percent) riešia e-shopy často aj sezónne výkyvy (24 percent), viditeľnosť tovaru, ktorý už nie je dostupný (21 percent), aj s tým súvisiace problémy s inventúrou (21 percent). Významnú úlohu zohráva aj nedostatočný prehľad o zásobách a plánovanie dodávok (19 percent) alebo nevyriešené skladové operácie, ktoré vedú k časovým a finančným stratám (19 percent). Naopak, relatívne najmenej e-shopárov trápia vysoké náklady na skladové operácie, ktoré ako zásadný problém označuje menšia časť respondentov.

Hlavné bariéry rastu e-shopov dnes často nie sú v nedostatku potenciálnych zákazníkov, ale vo vnútri firiem. Kombináciou, ktorá obmedzuje ďalší rozvoj, je nedostatočný prehľad o dátach, zložitá cenotvorba a neefektívna práca so zásobami.

pondelok 27. apríla 2026

Upozorňujeme: SMS útoky

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti (NCKB) NBÚ varuje pred zvýšenou frekvenciou takzvaných SMS Pumping útokov, ktoré sú zamerané aj na slovenské subjekty. SMS Pumping, označovaný aj ako AIT (Artificially Inflated Traffic), je pokročilá forma telekomunikačného podvodu, pri ktorej útočníci umelo vytvárajú vysoký objem neautentickej SMS komunikácie s cieľom neoprávnene sa obohatiť alebo spôsobiť podnikom a organizáciám finančné straty. Tento typ podvodu sa zameriava na zneužitie funkcií SMS overovania používaných v registračných a notifikačných procesoch, ako aj pri generovaní jednorazových hesiel (OTP).

SMS správy sú najčastejšie zasielané na medzinárodné čísla s prémiovou sadzbou pod kontrolou útočníkov. Útočníci profitujú tým, že dostávajú podiel z poplatkov za odoslané správy, často v spolupráci s podvodnými telekomunikačnými operátormi. Finančné prostriedky, stratené v dôsledku takejto škodlivej aktivity, je náročné vymôcť, keďže sú bežne odvádzané do krajín s minimálnou finančnou kontrolou a činnosť je prezentovaná ako legitímna prevádzka zabezpečená „marketingovou aktivitou“. NCKB v kybernetickom priestore SR zaznamenalo viacero útokov tohto typu. Útočníci využili automatizované skripty na zneužitie registračných formulárov rôznych online služieb. Výsledkom sú státisíce odoslaných SMS správ na zahraničné telefónne čísla, čím zasiahnutým organizáciám vznikla priama finančná škoda v desiatkach tisíc eur. Útočník dokázal obísť viaceré bezpečnostné prvky zasiahnutých spoločností, pričom k detekcii útokov došlo až s časovým odstupom, čo malo priamy vplyv na výslednú výšku finančnej škody. 

Vzhľadom na narastajúcu frekvenciu výskytu a potenciálnu závažnosť dopadov týchto útokov NCKB odporúča:
Zavedenie CAPTCHA: Implementujte overovací mechanizmus CAPTCHA na všetkých verejných formulároch, ktoré odosielajú SMS, aby sa overilo, že požiadavka pochádza od reálneho človeka, nie bota.
Obmedzenie počtu požiadaviek (Rate limiting): Nastavte obmedzenia na počet požiadaviek pre jednotlivé IP adresy a identity používateľov, ktoré spúšťajú odosielanie SMS, vrátane tzv. exponenciálneho backoffu (predlžovania času medzi pokusmi o odoslanie SMS cez API) pre opakované pokusy.
Blokovanie čísel so zvýšenou tarifou: Využite služby na blokovanie vysoko rizikových destinácií (napr. regióny s prémiovými sadzbami), detekciu a blokovanie VOIP, virtuálnych alebo prémiových čísel. Pri tomto kroku je ale potrebné uvedomiť si, že môže dôjsť aj k blokovaniu legitímnych požiadaviek využívajúcich prémiové čísla.
Filtrovanie telefónnych čísel: Obmedzte odosielanie SMS len na špecifické krajiny, kde pôsobíte, a používajte zoznamy povolení/obmedzení pre telefónne predvoľby krajín na základe obchodných potrieb. Telefónne čísla možno tiež overiť napr. cez HLR (Home Location Register) lookup a na základe toho blokovať rizikové regióny alebo čísla. Aj tu treba mať na zreteli, že táto služba môže byť pri overovaní veľkého množstva čísel drahá a nie všetci operátori poskytujú spoľahlivé dáta o číslach. Uvedený nástroj overuje pravosť čísla a nie jeho prémiovosť. Z toho dôvodu sa treba pozerať na HLR lookup ako na pomocný nástroj.
Aplikácia pravidiel na sieťových a bezpečnostných prvkoch: Blokujte pokusy o spojenia z IP adries anonymizačných služieb (napr. Tor exit nody, bezplatné VPN služby) a zakladanie účtov prostredníctvom dočasných emailových adries (odporúčame využívať whitelist na povolené služby). Blokovanie anonymizačných služieb taktiež môže viesť k obmedzeniu legitímnych používateľov služby.
Monitorovanie prevádzky a behaviorálna analýza: Používajte analytické nástroje na detekciu anomálií, ako sú náhle špičky v odosielaní SMS do určitých krajín a masové zakladanie účtov. Kombinujte poznatky zo správania používateľov, reputáciu IP, rýchlosť a historické vzorce na detekciu automatizovaných pokusov a anomálií.

Ak už incident nastal:
Mitigácia vektora útoku: Dočasne vypnite alebo obmedzte funkčnosť zneužívaného formulára, alebo aplikácie, aby sa zabránilo ďalšiemu zneužitiu.
Koordinácia s poskytovateľom telekomunikačných alebo SMS služieb: Upozornite svojho poskytovateľa telekomunikačných služieb, ktorý môže sledovať anomálnu aktivitu a aplikovať dodatočné protiopatrenia.
Nahlásenie incidentu: Nahláste incident Národnému centru kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom JISKB alebo mailom na incident@nbu.gov.sk. V prípade potvrdeného zneužitia prostriedkov a vzniku finančnej škody podajte trestné oznámenie orgánom činným v trestnom konaní.