Investície: Najčastejšie do rekonštrukcie

Väčšina Slovákov a Sloveniek (52 %) počas tohto roku neplánuje žiadnu väčšiu finančnú investíciu. Na druhej strane tí, čo majú v pláne míňať vyššie sumy peňazí, najčastejšie uvádzajú rekonštrukciu nehnuteľnosti. Je ich 16 %, len o niečo menej ako tých, čo sa chystajú kupovať drahšie spotrebiče či nábytok. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (1022 respondentov, od 30. 3. do 2. 4. 2026, agentúra Ipsos) si mieni 7 zo 100 opýtaných zaobstarať nehnuteľnosť, rovnaký počet má v úmysle kúpu auta. Hlavným zdrojom majú byť ich úspory, štvrtina si chce pomôcť aj pôžičkou.

Vyše 80 % slovenských domácností hlási tento roky vyššie mesačné výdavky než pred rokom, pričom každá tretia ich má výrazne vyššie. Aj tento fakt sa do istej miery odráža na plánovaní väčších výdavkov. Zatiaľčo v Bratislavskom kraji nemá v pláne väčšiu investíciu 46 % ľudí, v Trnavskom kraji je to už 53 % a v Prešovskom kraji dokonca 58 %. Bez investičných plánov sú taktiež vo väčšej miere respondenti vo veku nad 54 rokov, rozvedení a tiež ľudia s učňovským vzdelaním. Necelá polovica Slovákov a Sloveniek ale ešte počíta s tohtoročnou vyššou investíciu. Na prvom mieste je to rekonštrukcia nehnuteľnosti, ktorú plánuje 16 %. Ďalších 14 % sa chystá na kúpu vybavenia do domácnosti, akým sú hodnotnejšie spotrebiče alebo nábytok. Rovných 9 % plánuje minúť vyššiu sumu za elektroniku, napríklad za notebook či mobil a rovnaký počet ľudí si dopraje oddych počas drahšej dovolenky. V plánoch 7 % ľudí zo Slovenka figuruje investícia do kúpy bytu, domu, chaty či pozemku a v rovnakej miere je to aj kúpa jazdeného alebo nového auta.

V prípade najčastejšie spomínanej rekonštrukcie nehnuteľnosti badáme značné rozdiely v rámci rôznych častí republiky, ale aj z pohľadu mesačných príjmov a veku ľudí. V hlavnom meste a okolí plánuje investíciu do zveľadenia svojho bytu či domu 12 % opýtaných, teda menej ako na východe Slovenka, kde je to v Prešovskom kraji 17 % v Košickom kraji ešte o percent viac. Veľkú rolu tu hrajú aj finančné možnosti odvíjajúce sa od mesačných zárobkov. Ľudia s príjmom 1 200 až 1 500 eur chcú rekonštruovať svoju nehnuteľnosť v 12 %, u zarábajúcich 3 000 až 4 000 eur je to viac ako dvojnásobok, až 25 %. A z akých zdrojov chcú platiť tohtoročné vyššie investície? Presná polovica hovorí o využití svojich úspor. Nasledujú bežné mesačné výplaty (22 %), potom kombinácia úspor, mzdy a úveru (16 %) a napokon je to samotná pôžička, ktorú si hodlá vziať 10 % opýtaných.

SR: V apríli zbankrotovalo 574 obyvateľov

V apríli na Slovensku zbankrotovalo 574 dlžníkov, medzimesačne ide o 3,5 % pokles (v marci t.r. 595 dlžníkov) a aj v medziročnom porovnaní ide o 34,7 % pokles (pred rokom až 879 bankrotujúcich). Formu konkurzu si zvolilo 563 občanov, splátkový kalendár preferovalo 11 dlžníkov. Z celkového množstva osobných bankrotov bolo 90,2 % vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov (518) a zvyšok na majetok podnikateľov (56). Trend vyššieho zastúpenia mužov sa ani tentoraz nezmenil, bolo ich 372 a tvorili 65 % z celku. Žien podľa aprílových štatistík CRIF – Slovak Credit Bureau zbankrotovalo 202.

Mierne stúpli vysokoškolsky vzdelaní ľudia, v apríli ich zbankrotovalo zatiaľ najviac v rámci toho roka – 4 ženy a 15 mužov. Celkovo za prvé štyri mesiace tohto roka zbankrotovalo 64 vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Väčšina dlžníkov sa kumuluje v produktívnom veku. Najviac ich bolo vo vekovej kategórii 30 – 39 rokov, spolu za obe pohlavia 190 (33 %), nasledovali štyridsiatnici – 144 (25 %). Zbankrotovala aj jedna osemdesiatnička. Smutnú štatistiku v kategórií 80+ vedú zatiaľ v roku 2026 ženy, zbankrotovali už 3 osemdesiatničky, muži sa zatiaľ v takomto pokročilom veku nevyskytli. Vysoké zastúpenie mali ľudia bez domova, bolo ich 95 a tvorili 16,9 % podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov. Z toho piati mali evidovaný pobyt na známej bratislavskej virtuálnej adrese Karpatské námestie 7770/10A. Medzi ľuďmi bez domova bol spoločne aj otec so synom z Hlohovca. Medzi zbankrotovanými dlžníkmi bolo aj 9 manželských párov a 6 ľudí s rodinnými väzbami. Najviac dlžníkov pochádzalo z Bratislavského kraja, bolo ich 99. Nasledoval Prešovský kraj s 94 a Nitriansky kraj s 89 dlžníkmi. Trnavský a Banskobystrický kraj mali zhodne po 75 dlžníkov. Z Košického kraja pochádzalo 56 občanov, Žilinského 44 a najmenej dlžníkov, len 42, bolo z Trenčianskeho kraja.

V apríli zároveň súdy zrušili 571 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 518 zrušených pre nedostatok majetku a 53 po splnení konečného rozvrhu výťažku. Zároveň bolo pre nepoctivý zámer v apríli zrušených 5 oddlžení. Z rovnakého dôvodu pribudli 2 osoby do Registra diskvalifikácií a 1 osoba bola z Registra vyradená po uplynutí trestu.

EU: Jedna cesta, jeden lístok

Nedávny prieskum Eurobarometra odhalil silný dopyt verejnosti po bezproblémových cestovných riešeniach a spoľahlivých on-line rezervačných systémoch. Európska komisia navrhla nové pravidlá zjednodušujúce plánovanie a rezerváciu regionálnych, diaľkových a cezhraničných ciest, najmä v prípade ciest železničnou dopravou, do ktorých sú zapojení viacerí prevádzkovatelia, a zabezpečujúce lepšiu ochranu cestujúcich v železničnej doprave počas celej cesty. Komisia predloží navrhované nariadenia Rade Európskej únie a Európskemu parlamentu na posúdenie v rámci riadneho legislatívneho postupu.

V súčasnosti je pre cestujúcich v Európskej únii ťažšie porovnať všetky dostupné možnosti cestovania a určiť najudržateľnejšie možnosti, najmä v prípade cezhraničného cestovania po železnici. Rezervácia ciest s viacerými vlakmi, ktoré zahŕňajú cestovné lístky od rôznych spoločností, môže byť zložitá, a to najmä z dôvodu fragmentovaných rezervačných systémov a veľmi silnej prítomnosti určitých železničných spoločností na trhu. S cieľom uľahčiť cestovanie a podporiť ciele EÚ v oblasti klímy navrhuje Európska komisia opatrenia umožňujúce rezerváciu jedného cestovného lístka pre viacerých prevádzkovateľov železničnej dopravy, čím sa trh železničnej dopravy stane transparentnejším a prístupnejším. Cestujúci budú môcť nájsť, porovnať a zakúpiť služby spojené od rôznych prevádzkovateľov železničnej dopravy do jedného cestovného lístka, ktorý si môžu kúpiť v rámci jednej transakcie na platforme predaja cestovných lístkov podľa vlastného výberu. Môže ísť o nezávislú platformu alebo službu predaja cestovných lístkov prevádzkovateľa železničnej dopravy. V prípade zmeškaných spojení počas ciest železnicou s viacerými prevádzkovateľmi budú cestujúci s jedným cestovným lístkom požívať novú plnú ochranu práv cestujúcich vrátane pomoci, presmerovania, náhrady a náhrady. 

Komisia takisto zavádza nové povinnosti pre predajné platformy a prevádzkovateľov cestovných lístkov s cieľom zabezpečiť spravodlivý prístup k predaju cestovných lístkov a neutrálnu prezentáciu cestovných možností. Platformy budú musieť zobrazovať ponuky neutrálnym spôsobom vrátane triedenia podľa emisií skleníkových plynov, ak je to možné. Pravidlami sa zabezpečí, aby všetci prevádzkovatelia dopravy mohli uzatvárať spravodlivé, primerané a nediskriminačné obchodné dohody s platformami predaja cestovných lístkov a naopak. V záujme vytvorenia plynulých rezervačných systémov a systémov predaja cestovných lístkov musia členské štáty takisto urýchliť vykonávanie pravidiel smernice o inteligentných dopravných systémoch týkajúcich sa výmeny údajov o multimodálnej doprave na vnútroštátnych prístupových bodoch. Návrhy takisto podporujú akčný plán EÚ na podporu diaľkovej a cezhraničnej železničnej dopravy a plán na prepojenie Európy prostredníctvom vysokorýchlostnej železničnej dopravy.

SR: Inflácia v apríli zrýchlila

Tempo rastu medzimesačnej inflácie na Slovensku sa v apríli tohto roku podľa štatistického úradu ovplyvnili výrazne drahšie pohonné látky aj zvýšenie cien bývania. Rast utlmili lacnejšie potraviny. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla druhú najvyššiu hodnotu tohto roku. Nahor ju ťahali naďalej vyššie ceny energií na bývanie a tiež najprudšie zdraženie pohonných hmôt za takmer 3,5 roka. Pozitívom bolo opäť spomalenie rastu cien potravín. Pri aprílovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,9 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 2,4 % a čistá inflácia hodnotu 3,3 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu 0,5 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu 0,8 %. Spolu za štyri mesiace roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,8 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v apríli t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % pri odevoch s obuvou a tiež vzdelávacích službách až do 4,6 % v doprave. Zdraželi najmä pohonné látky, a to až o 11,9 % vplyvom vyšších cien ropy. Naopak ceny potravín medzimesačne klesli o 0,3 %. Najvýraznejší pozitívny vplyv malo zníženie cien mäsa (-1,7 %) a mlieka s mliečnymi výrobkami a vajcami (-1,4 %). Zlacnelo tiež ovocie s orechmi či cukor s cukrovinkami. Zvýšili sa ale ceny zeleniny (+2,0 %) aj olejov s tukmi (+4,2 %). Po dvojmesačnom poklese cien nealkoholické nápoje v apríli opäť zdraželi o 1,2 %, cenový vývoj ovplyvnili najmä ceny osviežujúcich nápojov, kávy a čaju. Nezmenené zostali ceny bytového zariadenia s údržbou domácnosti, ako aj poisťovacích a finančných služieb. Hoci ceny v odbore bývanie s energiami vzrástli v apríli miernejšie (+0,2 %), ich dosah na vývoj medzimesačnej inflácie bol významný. Vzrástli najmä ceny imputovaného nájomného, dodávka vody, či poplatky spojené s údržbou bytových domov. Tento odbor tvorí najväčšiu položku v štruktúre výdavkov slovenských domácností (21,8 %). Infláciu nahor ťahali aj vyššie ceny tabaku (+1,6 %), naopak, pozitívne ju ovplyvnili lacnejšie alkoholické nápoje (-0,7 %), najmä víno. Nepriaznivý dopad na medzimesačnú infláciu mal tiež rast cien v odbore osobná starostlivosť a sociálna ochrana (+0,5 %). Drahšie boli najmä služby a tovary osobnej starostlivosti ako kadernícke služby.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v apríli 3,9 %. Ceny v porovnaní s aprílom 2025 boli vyššie od 0,7 % v odbore odevy s obuvou po 7,2 % v odbore doprava. Významný vplyv na rast medziročnej inflácie malo bývanie s energiami (+6,3 %). Vysoké medziročné nárasty sa dotýkali najmä cien energie na vykurovanie (+27,8 %). Vyššie ceny ako pred rokom evidovalo tiež imputované nájomné či vodné a stočné. Výrazne nepriaznivý dopad na vývoj inflácie mali ceny v odbore doprava (+7,2 %), najmä skokové zdraženie pohonných látok o 15,3 %. Prvýkrát v tomto roku boli ceny vyššie aj pri nákupe motorových vozidiel. V potravinách a nealko nápojoch medziročný rast spomalil na 1,0 %. Nižšia dynamika rastu cien potravín (+0,3 %) zmiernila medziročnú hodnotu celkovej aprílovej inflácie. Zlacnelo mäso (-3,7 %), mlieko so syrmi a vajcami (-0,3 %) aj oleje s tukmi (-5,4 %). Naopak, výraznejšie zdraželi obilniny vrátane chleba, zelenina, vyššie boli aj ceny ovocia s orechmi, či hotových potravín. Rast cien nealko nápojov medziročne opäť mierne spomalil na hodnotu +7,8 %. Vyššie medziročné tempo rastu cien zaznamenali alkoholické nápoje s tabakom (+4,8 %). V raste ostali naďalej ceny reštauračných a ubytovacích služieb (+5,5 %), ako aj ceny služieb a tovarov rekreácie so športom a kultúrou (+4,7 %).

Bankroty: Najviac z Bratislavského kraja

Apríl sa v rámci tohto roka stal zatiaľ najpriaznivejším mesiacom z pohľadu počtu vyhlásených konkurzov na Slovensku. V medzimesačnom aj medziročnom porovnaní ide o 8 % pokles. V bankrote sa ocitlo 23 podnikateľských subjektov, z toho bolo 20 eseročiek, 1 akciová spoločnosť a 2 živnostníci. Najviac konkurzov (6) bolo vyhlásených vo veľkoobchode a maloobchode, nasledovala priemyselná výroba (4), odborné, vedecké a technické činnosti (4) a stavebníctvo (3).

Najvyšší počet zamestnancov 100 až 149 evidoval výrobca obuvi z Trenčianskeho kraja VULKAN PARTIZÁNSKE a. s. Štátnym inštitúciám dlží súhrnne viac ako 185-tisíc eur. Najvyšší obrat v aprílovej štatistike patril internetovému predajcovi obuvi a oblečenia FC ecom, prevádzkovateľovi eshopu Factcool. Eseročka nezvládla reštrukturalizačný plán a sama sa poslala do konkurzu. Dlhy voči štátu nemala. Začiatku konkurzného konania čelí stavebná eseročka Unistav Teplička, s. r. o. z Tepličky nad Váhom, ktorá čelí desiatkam exekúcií a štátu dlží takmer 1,1 mil. eur. Podľa dát CRIBIS geograficky dominoval Bratislavský kraj s 9 konkurzmi, nasledovaný Trnavským krajom so 4 konkurzmi. Zhodne po 3 konkurzy boli vyhlásené v Prešovskom a Košickom kraji, 2 v Nitrianskom kraji, zhodne po jednom konkurze v Trenčianskom a Žilinskom kraji. V Banskobystrickom kraji nebol vyhlásený žiaden konkurz. Dvanásť subjektov, ktoré v apríli začali čeliť konkurzu, malo menej ako 10 zamestnancov. Dve spoločnosti si uviedli 10 až 99 zamestnancov, jedna mala počet 100-149. U zvyšných subjektov nebol počet zamestnancov zistený.

Zároveň boli v apríli zastavené 3 konkurzné konania pre nedostatok majetku a 20 bolo zrušených z rovnakého dôvodu. Konkurzné konanie začalo v 25 firmách. Reštrukturalizácia bola v apríli povolená jednej spoločnosti so sídlom v Nitrianskom kraji. Ide o známeho topoľčianskeho výrobcu nábytku DECODOM, spol. s r.o., ktorý je z pohľadu v apríli začatých konkurzov a povolených reštrukturalizácií najväčším dlžníkom štátu. Najvyššie aktuálne záväzky po lehote splatnosti mal voči Sociálnej poisťovni (712 355 eur), nasledovala VšZP (138 644 eur) a Finančná správa (17 613 eur). Spolu týmto inštitúciám dlžil 868 612 eur.