SR: Firemné bankroty v novembri

V novembri tohto roka sa na Slovensku v bankrote ocitlo 25 subjektov, kým v októbri to bolo 29 dlžníkov. V percentuálnom vyjadrení ide o 13,8 % pokles. Podľa analýz CRIF – Slovak Credit Bureau skrachovalo 23 eseročiek, jedna akciová spoločnosť a jedna fyzická osoba – živnostník. V medziročnom porovnaní nastala len nepatrná 3,9 % zmena, presne pred rokom bol počet vyhlásených konkurzov 26. Firmy na daniach a odvodoch súhrnne dlžia štátu takmer 6,5 milióna eur. Už tradične najvyššiu dlžnú sumu, vyše 5,9 milióna eur, registrujú daniari. Sociálnej poisťovni chýba z balíka novembrových bankrotov 418-tisíc eur a VšZP takmer 100-tisíc eur. 

Nelichotivé prvenstvo si vyslúžil veľkoobchodník s obilninami a agrokomoditami MVR s.r.o. z Prešova. Z novembrových bankrotov dlží na daniach vyše 4,1 milióna eur. Druhým najväčším dlžníkom je eseročka z Bratislavského kraja FA.T CREATIVE s.r.o., ktorá štátu dlží takmer 613-tisíc eur. Na treťom mieste je SD & ND Slovakia s.r.o. z Trnavského kraja. Štátu dlží 544-tisíc eur. Z geografického hľadiska bolo najviac konkurzov, a to 6, vyhlásených v Bratislavskom kraji. Nasledoval Žilinský kraj so 4 konkurzmi. V Trenčianskom, Nitrianskom a Košickom kraji zbankrotovali zhodne traja dlžníci, v ostatných krajoch to boli zhodne dvaja dlžníci. Šesť subjektov, ktoré v novembri začali čeliť konkurzu, malo jedného zamestnanca, ďalšie štyri si evidovali dvoch zamestnancov, celkovo 13 malo menej ako od 1 do 10 zamestnancov. Najviac zbankrotovaných firiem podnikalo vo veľkoobchode a maloobchode (4), administratívnych a podporných službách (4), ubytovacích a stravovacích službách (3)

a oblasti odborných, vedeckých a technických činností (3).

Podľa dát z registra CRIBIS bolo v novembri zastavených 7 konkurzných konaní pre nedostatok majetku a 24 bolo úplne zrušených z rovnakého dôvodu. Konkurzné konanie začalo v 13 firmách. Reštrukturalizácii začali v novembri čeliť dve spoločnosti, jedna zo Žilinského a druhá z Nitrianskeho kraja. Najväčší obrat a počet zamestnancov má SCHETELIG CE s.r.o. z Vlčian z okresu Šaľa. Firma vstúpila do reštrukturalizácie s približne dvadsiatimi zamestnancami. Ide o slovenskú dcéru fínskej rodinnej firmy Schetelig, ktorá v tejto oblasti podniká už 96 rokov. Na slovenský trh vstúpili Fíni v roku 2004, pôsobia tiež v Maďarsku a v Českej republike.

EU: Program pre mestá

Európska komisia predstavila program Európskej únie pre mestá, ktorý má posilniť politiku rozvoja miest a ich úlohu v budúcom rozvoji Európy. Mestá sú kľúčovými centrami prosperity a konkurencieschopnosti Európy a zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní pracovných miest, sociálnej inkluzívnosti, dekarbonizácii a udržateľnosti. Preto sú v popredí riešenia zásadných výziev pre budúcnosť kontinentu.

V súčasnosti žije približne 75 % obyvateľstva EÚ (približne 340 miliónov ľudí) v mestách a mestských oblastiach. To podčiarkuje význam miest ako centier talentov, inovácií a investícií. Mestá však čelia významným výzvam, akými sú cenovo dostupné bývanie, vysoké náklady na energiu, bezpečnosť, sociálna segregácia a vplyvy na klímu. Okrem toho si demografické zmeny a dopyt po verejných službách vyžadujú adaptívne stratégie na udržanie kvalifikovanej pracovnej sily a posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

Program EÚ pre mestá ponúka strategickú víziu na posilnenie postavenia miest pri riešení miestnych výziev, ktoré prispievajú k plneniu širších cieľov EÚ. Poskytuje jednotný rámec na posilnenie územného a mestského rozmeru politík EÚ a zefektívnenie existujúcej podpory pre mestské oblasti. Okrem toho vyzýva na intenzívnejší dialóg s miestnymi orgánmi o ich potrebách a skúsenostiach s cieľom poskytnúť informácie pre budúce politiky a právne predpisy EÚ.

Tri hlavné oblasti

1. Nepretržitý dialóg: nadviazanie každoročných dialógov na vysokej politickej a technickej úrovni s mestami s cieľom diskutovať o politikách EÚ ovplyvňujúcich mestské oblasti, aby sa lepšie pochopili a zohľadnili potreby miest.
2. Zjednodušenie a budovanie kapacít: nová platforma miest EÚ upevní a zjednoduší podporu EÚ pre mestské oblasti, čím sa zabráni fragmentácii. Webový portál Mestá EÚ ponúkne jednotné kontaktné miesto pre informácie o činnostiach, podujatiach, aktualizáciách politík, možnostiach financovania a iniciatívach v oblasti rozvoja miest.
3. Investície: EÚ už poskytuje mestám a mestským oblastiam značnú podporu prostredníctvom politiky súdržnosti, ale aj dodatočnú pomoc, ktorá je k dispozícii prostredníctvom viacerých odvetvových politík. Cieľom komisie je ďalej podporovať mestá. Navrhla dlhodobý rozpočet, ktorý poskytuje príležitosti na podporu miest, napríklad prostredníctvom národných a regionálnych plánov partnerstva, nástroja EÚ, Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť, programu Horizont Európa a programu Globálna Európa.

V programe sa uvádzajú aj nadchádzajúce príležitosti pre mestá vrátane výzvy na otvorenie inovačných opatrení európskej mestskej iniciatívy začiatkom roka 2026 a vypracovania pravidelnej správy o stave európskych miest. Vykonávanie programu EÚ pre mestá sa začína v súčasnom finančnom rámci a bude pokračovať počas nasledujúceho programového obdobia.

Komisia podporuje udržateľný a integrovaný rozvoj miest prostredníctvom rôznych iniciatív, pričom politika súdržnosti poskytuje významné územné investície. Program EÚ pre mestá posilňuje tento prístup tým, že zameriava činnosť EÚ na dosahovanie kľúčových politických priorít na miestnej úrovni. Vychádza z existujúcich strategických rámcov, ako je Územná agenda 2030 a Nová Lipská charta, a dopĺňa prebiehajúcu medzivládnu spoluprácu v rámci Urbánnej agendy pre EÚ.

Upozorňujeme: Finančné podvody

Finančné podvody patria na Slovensku k najrozšírenejším. Čoraz častejšie je ich súčasťou sociálne inžinierstvo, call centrá aj umelá inteligencia. Výskumníci ESET napríklad zaznamenali v uplynulom roku dramatický nárast (+800%) podvodov zneužívajúcich NFC technológiu na prenos údajov z platobných kariet. Dáta VÚB banky zase ukazujú, že najčastejšie sú obeťami podvodov ľudia po 50-ke, teda tzv. „babyboomers“.

Najčastejšie ide o falošné reklamy na výhodné investovanie, pracovné ponuky či atraktívny tovar. Ak obeť zareaguje, nastupuje manipulácia aj s falošnými telefonátmi a neraz sa to končí vysokými finančnými stratami. So zlepšujúcou sa umelou inteligenciou sa tvorba falošných schém stáva rýchlejšia, lacnejšia a je aj čoraz uveriteľnejšia. Najčastejším útokom podľa telemetrie ESET zostáva phishing. Finančné podvody s tematikou investovania zaznamenali až 92 % medziročný nárast. Nový typ podvodu zneužívajúci technológiu NFC v mobilných telefónoch na replikáciu platieb, výberov, ale aj samotných platobných kariet dosiahol až 800 % nárast. Aktívne kampane boli aj na Slovensku a v Čechách, pričom sa útočníci vydávali za centrálne banky oboch štátov. Skúsenosti VÚB banky ukazujú, že podvodníci sa viac zameriavajú na investičné podvody, manipuláciu a podvodné telefonáty. Typickým príkladom sú práve telefonáty zo strany falošných policajtov. Keď je klient presvedčený, že jeho prostriedky sú ohrozené, sám ich prevedie na „bezpečný účet“, alebo dokonca ich rovno odovzdá podvodníkom.

Najčastejšie sa obeťami takýchto podvodov stávajú ľudia vo veku od 50 do 75 rokov. Starší ľudia sú náchylnejší dôverovať informáciám z on-line prostredia, zároveň majú často úspory, o ktoré ich chcú podvodníci pripraviť. Z pohľadu objemu podvodov dominujú podľa tohtoročných dát VÚB banky investičné, pri ktorých strácajú klienti najviac peňazí. Ide napríklad o zdanlivé investovanie do kryptomien či akcií, často spojené s poskytnutím vzdialeného prístupu k počítaču podvedeného. Novinkou roka je aj podľa dát VÚB banky podvod využívajúci tzv. NFC tunneling, teda prenos karty cez NFC čip pomocou škodlivej aplikácie a následný výber z bankomatu. Pri ňom využívajú podvodníci motív vyplatenia fiktívnych výnosov z investície.

Najčastejšie podvody na Slovensku:

1. Investičné podvody

2. Telefonát od falošného policajta

3. NFC tunneling

Tipy ako nenaletieť:

· Venujte primeranú obozretnosť a čas realizácii finančných operácii.

· Neinštalujte si do telefónu alebo PC aplikácie na vzdialený prístup alebo neznáme programy.

· Nekonajte pod časovým tlakom.

· Overte si informácie a zapojte kritické myslenie („ak je to príliš výhodné a zaručené, je to takmer určite podvod“).

· Vždy si čítajte autorizačné SMS / PUSH notifikácie, ktoré Vám prichádzajú z banky.

· Pri akomkoľvek podozrení, kontaktujte banku okamžite.

· Používajte bezpečnostný softvér od renomovaného dodávateľa.

SR: Výrazne drahšie bývanie

Realizačné ceny nehnuteľností na Slovensku podľa štatistického úradu pokračujú v raste. V 3. štvrťroku 2025 medzikvartálne vzrástli v priemere o 4,9 % v dôsledku zvýšenia cien existujúcich nehnuteľností o 5,5 % a nových nehnuteľností o 1,9 %. V medziročnom porovnaní sa domy a byty na Slovensku v 3. štvrťroku 2025 na Slovensku predávali za ceny o 13,4 % vyššie. Súčasne aktuálne tempo rastu bolo najvyššie za posledných 12 štvrťrokov. Výraznejšie medziročne zdraželi existujúce nehnuteľnosti (+13,7 %), pri nových nehnuteľnostiach rástli ceny o niečo pomalšie (+11,8 %). V dlhodobom porovnaní sa domy a byty na Slovensku v 3. štvrťroku 2025 predávali o + 115 % drahšie ako v priemere počas roka 2010 (bázická zmena). Nárast cien sa líšil podľa typu nehnuteľnosti, v priebehu 14 rokov ceny nových nehnuteľností vzrástli o takmer 79 %, ceny existujúcich nehnuteľností o vyše 131 %.

Z hľadiska regionálneho vývoja priemerné ceny medzikvartálne narástli vo všetkých krajoch, a to od +1,7 % v Košickom kraji do +6,6 % v Bratislavskom kraji. Vyššie celkové priemerné tempo rastu cien nad úrovňou 4 % zaznamenal aj Nitriansky kraj. V polovici slovenských regiónov krátkodobo rástli výraznejšie ceny nových nehnuteľností ako ceny starších, teda existujúcich nehnuteľností. Najdynamickejšie, 5 a viac %, si pripísali nové domy a byty v Nitrianskom a v Košickom kraji. Naopak, vyššie tempo rastu cien starších (existujúcich) nehnuteľnosti, evidovali v Bratislavskom, Žilinskom, Trnavskom, aj v Prešovskom kraji. Najviac, takmer 8 %, medzikvartálne zdraželi existujúce nehnuteľnosti v Bratislavskom kraji.

Realizačné ceny medziročne vzrástli rovnako vo všetkých krajoch, a to od 7,6 % v Trenčianskom kraji do vyše 22 % v Nitrianskom kraji. Dvojciferné priemerné tempo rastu cien za rok zaznamenalo až 5 z 8 regiónov Slovenska, pričom priemerný rast nad úrovňou 20 % si pripísali nehnuteľnosti v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Vo väčšine krajov dynamickejšie medziročne vzrástli ceny nových nehnuteľností. Platilo to najmä v Trnavskom, Trenčianskom, Nitrianskom a Košickom kraji. Nárast cien nových domov a bytov o viac ako 20 % v porovnaní s rovnakým obdobím pred rokom evidoval Nitriansky kraj. Ceny existujúcich nehnuteľností vzrástli rýchlejšie v Bratislavskom kraji (+14,1 %), Prešovskom kraji (+16,5 %), ale najmä Banskobystrickom kraji o takmer 23 %. Vysoký, teda dvojciferný medziročný rast cien, pri oboch zložkách trhu, teda ako pri existujúcich tak pri nových nehnuteľnostiach, si medziročne pripísali až 4 kraje. Prvenstvo v rebríčku nárastu cien obsadil Nitriansky kraj, kde medziročne draželi o viac ako 20 % staršie ale aj nové nehnuteľnosti.

EU: Zdravotne znevýhodnení

V marci 2021 Európska komisia prijala stratégiu pre práva osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030, ktorá zahŕňala AccessibleEU, Európsky preukaz zdravotného postihnutia aj Platformu pre osoby so zdravotným postihnutím. Stratégia obsahovala programy a iniciatívy spustené pred rokom 2024. Európsky parlament aktuálne prijatou správou navrhuje nové iniciatívy na druhú polovicu desaťročia. Vyzýva na ambicióznu a účinnú aktualizovanú stratégiu na roky 2025 – 2030, ktorá bude zahŕňať hmatateľné opatrenia aj právne nástroje.

Občania Európskej únie so zdravotným postihnutím sa stále stretávajú s príliš veľkým množstvom prekážok v prístupe k zamestnaniu, sociálnej ochrane, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu aj digitálnym službám. S cieľom zvýšiť ich mieru zamestnanosti poslanci navrhujú záruku zamestnanosti a zručností financovanú EÚ, ako aj opatrenia na zlepšenie prístupu k odbornej príprave a vzdelávaniu. Správa tiež vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla celoeurópsku definíciu „zdravotného postihnutia“, aby všetci občania EÚ so zdravotným postihnutím mali rovnaké práva. Podľa poslancov by mali existovať jasné sankcie a pokuty, ak verejné a súkromné ​​orgány nesplnia záväzky EÚ v oblasti prístupnosti.

Osobitnú pozornosť správa venuje situácii žien a dievčat so zdravotným postihnutím. Zdôrazňuje sa potreba riešiť diskrimináciu, ktorou trpia a zlepšiť ich prístup k zdravotnej starostlivosti, účasti a ochrane. Vyzýva tiež na lepšiu dostupnosť v oblasti športu, dopravy, produktov a digitálnych technológií. Poslanci tiež vítajú existujúce platformy a legislatívu, napríklad AccessibleEU, Európsky akt o prístupnosti a smernicu o prístupnosti webových stránok, ale zdôrazňujú potrebu posilniť a implementovať tieto nástroje.