Radíme: Nielen na Valentína

On-line zoznamovanie je čoraz obľúbenejšie, napokon internet ponúka viaceré možnosti. Ale aj virtuálny svet je rovnako nebezpečný ako reálny. Na zoznamkách sa objavujú tiež podvodníci, ktorí získavajú citlivé údaje, peniaze alebo zneužívajú fotografie. Vytvárajú falošné profily a šíria nereálne očakávania. Už aj prostredníctvom umelej inteligencie (AI) dokážu generovať fotky neexistujúcich ľudí alebo dokonca klonovať hlasy (voice cloning), aby pôsobili dôveryhodnejšie. Najdôležitejšie je dokázať rozoznať dôveryhodnú platformu od podvodu a nezabúdať na povinnú antivírusovú ochranu zariadenia s internetom.

Najčastejšie riziká:

• Falošné profily (Catfishing) – často s fotkami ukradnutými z Instagramu alebo generovanými AI.
• Vydieranie (Sextortion) – pod hrozbou zverejnenia intímnych fotiek.
• Romance Scams – citová manipulácia na vylákanie financií na „letenky“ alebo „operácie“.
• Kriminálne aktivity – osobné stretnutia môžu skončiť krádežou alebo násilím.

Bezpečné on-line zoznamovanie by teda malo začať výberom správnej, dôveryhodnej platformy a jej používanie na zabezpečenom, chránenom zariadení.

1. Dostupné kontaktné údaje

Dôveryhodné platformy majú zverejnené telefónne číslo alebo e-mail na zákaznícku podporu, kde je tiež možné nahlásiť podozrivú aktivitu. Platformy, ktoré vyžadujú okamžitú platbu za základné funkcie bez možnosti skúšobnej verzie, je lepšie ignorovať.

2. Recenzie

Vyhľadať si skúsenosti iných používateľov, či sa na stránke zoznamky nevyskytujú napr. falošné profily, sa vždy oplatí. Ak zoznamka nemá recenzie, alebo sú plné sťažností na botov, radšej ju nepoužijte.

2. Zabezpečenie

Dôveryhodné weby využívajú šifrované spojenie (https). Nezabezpečený protokol ohrozuje zadávané údaje a je ľahko rozpoznateľným varovným signálom.

3. Obchodné podmienky

Najskôr si preštudujte obchodné podmienky. Ak sú nejasné alebo ani nie sú uvedené, ide o ďalší varovný signál. Seriózne zoznamky majú jasne definované pravidlá ochrany súkromia aj postupy, ako nahlasovať falošné profily.

Pri samotnej registrácii sa odporúča použiť nové heslo, ktoré sa nezadáva na iných stránkach či na prístup do aplikácií. Zdieľať je vhodné len nevyhnutné údaje – rozhodne nie adresu, číslo mobilu, sociálne siete. Ak niekto vyzerá príliš dokonale a fotky pôsobia ako z reklamy, pravdepodobne ide o falošný profil. Na overenie je možné použiť Google Lens.

Elektromobilita: Kam smeruje

Do 5 rokov má na slovenských cestách jazdiť približne 150 000 osobných batériových elektromobilov. V roku 2030 sa očakáva, že každé štvrté registrované vozidlo na Slovensku bude plne elektrické. Vyplýva to z výročného reportu Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA), ktorý mapuje očakávaný vývoj trhu, výroby a energetických dopadov elektrifikácie dopravy na Slovensku do roku 2030. Dokument vychádza z aktuálnych dát o registráciách vozidiel, vývoja ponuky modelov aj zo scenárov rastu spotreby elektriny.

Analýzy SEVA ukazujú, že nárast počtu elektromobilov a ich nabíjanie nepredstavuje pre slovenskú energetiku žiadnu neúmernú záťaž. Pri takomto scenári by ročná spotreba elektriny na nabíjanie vozidiel dosiahla len zlomok celkovej spotreby krajiny. „Z energetického pohľadu to nebude šok, ale pôjde o postupný a poľahky zvládnuteľný nárasť, ktorý bude možné absorbovať pri rozumnom plánovaní výroby a distribúcie elektriny, ako aj nabíjacej infraštruktúry,“ vysvetľuje spoluautor reportu, analytik Martin Jelenek. Podľa neho je dôležité vnímať elektromobilitu nie izolovane, ale ako súčasť širšej transformácie energetiky a dopravy.

Nárast predaja elektromobilov úzko súvisí so širšou modelovou ponukou v nižších a stredných segmentoch. Kým ešte donedávna bol výber veľmi obmedzený, už v roku 2025 sa počet modelov výrazne rozšíril, pričom ohlásených je mnoho ďalších vrátane pripravovaných mestských a kompaktných elektromobilov ako Volkswagen ID.1 a ID.2, Škoda Epiq či Kia EV2. Dostupnejšia ponuka sa začína prejavovať už aj na Slovensku, kde trhový podiel BEV vzrástol z 2,4 % na konci roka 2024 na 4,7 % na konci roka 2025. Keď sa rozšíri výber v kľúčových cenových hladinách, zníži sa vstupná bariéra, porastie dôvera a elektromobil prestane byť vnímaný ako okrajová technológia. Rozširovanie ponuky a vznik fungujúceho sekundárneho trhu vytvorí predpoklady na ďalšie zrýchlenie rastu a postupné približovanie sa k dvojcifernému trhovému podielu BEV na slovenských cestách. To by znamenalo zásadný posun v štruktúre slovenského automobilového trhu.

Podľa SEVA bude ďalší vývoj elektromobility rozhodujúci pre dlhodobú konkurencieschopnosť slovenského automobilového priemyslu. Elektrifikácia v závodoch aj na cestách, schopnosť stimulovať domáci dopyt a vytváranie stabilných, predvídateľných podmienok pre investície budú určovať, či si Slovensko udrží pozíciu jednej z kľúčových automobilových krajín v Európe aj v nasledujúcich desaťročiach. „Elektromobilita nie je len o type pohonu. Ide o to, či dokážeme udržať priemyselnú hodnotu, pracovné miesta a technologické know-how v prostredí, ktoré sa mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým,“ uzatvára  Patrik Križanský.

Trend: Rast rizík

Podľa správy Riziko, reputácia a benefity v roku 2026 až 62 % lídrov spoločností očakáva v roku 2026 nárast rizík pri podnikaní. Napriek tomu takmer 85 % respondentov zostáva optimistických, pokiaľ ide o vyhliadky rastu ich firiem. Najvyššiu mieru optimizmu pritom vykazujú lídri z Veľkej Británie, Španielska, Nemecka a USA. Zároveň poukazuje na prehlbujúce sa obavy z rastúcich rizík a nestability vyplývajúcich z geopolitického napätia, nových vládnych regulácií, technologických zmien, zavádzania umelej inteligencie a meniacich sa očakávaní zákazníkov a ďalších zainteresovaných strán.

Medzi kľúčové zistenia patria:

• Lídri firiem čelia zvýšenému riziku: 33 % lídrov firiem v CEE regióne považuje vládnu reguláciu alebo zmeny politík za jednu z hlavných hrozieb v roku 2026, zatiaľčo 55 % vyjadruje dôveru v schopnosť svojej organizácie prispôsobiť sa.

• Technologické zmeny a umelá inteligencia patria medzi najväčšie obavy: 62 % lídrov vyjadruje obavy z etického využívania, ochrany súkromia a reputačných dopadov.

• Médiá a vplyv sa menia: 44 % lídrov uprednostňuje rozširovanie dosahu prostredníctvom online kanálov v porovnaní s 20 %, ktorí považujú tradičné médiá za najefektívnejší kanál. Krátke formáty obsahu, podcasty a hlasy prirodzené pre jednotlivé platformy sa stávajú kľúčovými nástrojmi na budovanie dôveryhodnosti a vplyvu.

• Reputácia ovplyvňuje obchodné rozhodnutia: 90 % lídrov uvádza, že reputácia má priamy vplyv na hospodársky výsledok, pričom medzi hlavné faktory ovplyvňujúce dôveru patria zákaznícke hodnotenia a recenzie (45 %), nasledované podnikateľskou etikou (42 %).

• Tlak v oblasti energetiky a udržateľnosti pretrváva: 76 % lídrov označuje rastúce ceny energií a nestabilitu dodávok za svoju hlavnú prevádzkovú obavu, zatiaľ čo 45 % poukazuje na environmentálnu udržateľnosť ako prioritu v ich korporátnej komunikácii v roku 2026.

Zavádzanie umelej inteligencie sa zrýchľuje a lídri ju integrujú do procesov aj stratégie. Etické využívanie, otázky ochrany súkromia a integrácia so staršími systémami však zostávajú prekážkami širšieho nasadenia. Napríklad v CEE regióne až 87 % lídrov firiem uvádza, že umelú inteligenciu už testujú alebo postupne zavádzajú, pričom očakávajú, že v priebehu najbližších rokov zásadne ovplyvní konkurenčné prostredie ich odvetvia. Zároveň 62 % respondentov poukazuje na reputačné riziká spojené s jej využívaním. Prechod k širšiemu nasadeniu však najčastejšie brzdí integrácia so staršími systémami (41 %) a nedostatok potrebných zručností (35 %).

Náklady na energiu, kapacita sietí a nestabilita dodávok naďalej predstavujú pre firmy výzvu. Lídri musia integrovať udržateľnosť do jadra svojej stratégie, aby si zachovali dôveryhodnosť a spoločenský súhlas s pôsobením. Až 76 % lídrov firiem vyjadruje obavy z rastúcich cien energií a nestability dodávok, ktoré majú priamy vplyv na prevádzku aj dlhodobé plánovanie. Zároveň 45 % respondentov uvádza, že environmentálna udržateľnosť sa v roku 2026 stane vyššou prioritou ich firemnej komunikácie, pričom hlavným impulzom sú najmä vládne politiky a regulačné požiadavky (58 %). Transparentná integrácia udržateľnosti do biznisovej stratégie sa tak stáva kľúčovým faktorom udržania dôvery a konkurencieschopnosti.

Reputácia je čoraz krehkejšia. Zákazníci dôkladne sledujú dodávateľské reťazce, udržateľnosť, pracovné podmienky a etické praktiky. Organizácie, ktoré zosúlaďujú svoje kroky s komunikáciou, komunikujú transparentne a prinášajú na človeka orientované skúsenosti, sú najlepšie pripravené udržať si dôveru. Až 45 % lídrov firiem uvádza, že zákaznícke hodnotenia a recenzie sú najdôležitejším faktorom silnej reputácie značky, nasledované podnikateľskou etikou (42 %). Reputácia má pritom priamy vplyv na hospodárske výsledky – potvrdzuje to 90 % respondentov. Takmer sedem z desiatich lídrov (69 %) zároveň súhlasí, že zákazníci pri hodnotení značiek prihliadajú aj na správanie a vystupovanie ich lídrov.

Eurobarometer: Život v únii

Podľa aktuálneho prieskumu Eurobarometra na postoje Európanov majú výrazný vplyv geopolitické otrasy. Väčšina z nich (52 % v EÚ a 42 % v SR) sú pesimistickí, pokiaľ ide o budúcnosť sveta, 39 % sú pesimistickí v súvislosti s budúcnosťou EÚ (36 % v SR) a 41 % sú pesimistickí, čo sa týka budúcnosti ich krajiny (42 % v SR). Vyhliadky sa zdajú svetlejšie na individuálnej úrovni: viac ako tri štvrtiny Európanov (76 %) a až 82 % obyvateľov Slovenska vyjadrilo optimizmus, pokiaľ ide o ich vlastnú budúcnosť a budúcnosť ich rodiny.

Obavy týkajúce sa bezpečnosti sú výrazne prítomné vo všetkých skúmaných oblastiach, pričom na vrchole zoznamu sú: konflikty v blízkosti EÚ (72 % v EÚ), terorizmus (67 %), kybernetické útoky z krajín mimo EÚ (66 %), prírodné katastrofy zhoršené zmenou klímy (66 %) a nekontrolované migračné toky (65 %). Medzi obyvateľmi Slovenska dominovali po konfliktoch v blízkosti EÚ (65 %) skutočnosť, že sa EÚ musí spoliehať pri dodávkach energií na cudzie krajiny (55 %), prírodné katastrofy, ktoré zhoršuje zmena klímy a tiež drony z krajín mimo EÚ operujúce v EÚ (52 %). Dôvodom na obavy sú zároveň do veľkej miery aj riziká súvisiace s komunikáciou, ako dezinformácie (69 %), nenávistné prejavy on-line aj offl-ine (68 %), falošný obsah vytváraný umelou inteligenciou (68 %), nedostatočná ochrana údajov (68 %) a ohrozenia slobody prejavu (67 %). Na Slovensku v tejto oblasti dominovala polarizácia spoločnosti, ktorej sa obáva až 68 % občanov, 62 % sa obáva dezinformácií a 60 % nenávistných prejavov online a offline a nedostatočnej ochrany údajov. Až 66 % Európanov a 71 % obyvateľov Slovenska si želá, aby sa EÚ podieľala na ich ochrane, čím podčiarkuje ochrannú rolu EÚ v súčasnej politickej situácii. Občania sa tiež domnievajú, že zásadný význam má jednota: 89 % respondentov z celej EÚ a 92 % zo Slovenska uviedlo, že členské štáty by mali byť jednotnejšie. A 73 % Európanov a 68 % občanov SR súhlasí s tým, že EÚ potrebuje na riešenie súčasných globálnych výziev viac prostriedkov. Podľa občanov by sa mala únia v záujme posilnenia svojej pozície vo svete zamerať najmä na obranu a bezpečnosť (40 %), konkurencieschopnosť, ekonomiku a priemysel (32 %) a energetickú nezávislosť (29 %). Obyvatelia Slovenska ako hlavné priority EÚ na posilnenie jej pozície vo svete uvádzajú energetickú nezávislosť (40 %), konkurencieschopnosť a potravinovú bezpečnosť (37 %).

Životnú úroveň občanov naďalej ovplyvňujú vysoké ceny. V jednotlivých krajinách sú inflácia, rastúce ceny a životné náklady (41 % v EÚ a až 61 % v SR) opäť hlavnými prioritami, ktorými by sa mal podľa Európanov Európsky parlament zaoberať. Tesne za nimi nasledujú hospodárstvo a vytváranie pracovných miest - 35 % v EÚ, čo predstavuje zvýšenie o päť percentuálnych bodov oproti máju 2025 a 41 % v SR. Zatiaľčo väčšina respondentov očakáva, že ich životná úroveň zostane počas nasledujúcich piatich rokov stabilná, značná časť z nich (28 %) očakáva pokles, a to najmä v krajinách, v ktorých je akútne pociťovaná ekonomická neistota. Pokles životnej úrovne najviac očakávajú občania Francúzska (45 %), Belgicka a Slovenska (40 %). Na európskej úrovni občania očakávajú, že EÚ sa zameria na posilnenie svojej pozície vo svete, najmä zameraním sa na obranu a bezpečnosť (40 %, čo v porovnaní s posledným prieskumom predstavuje nárast o 3 percentuálne body). Občania zároveň znovu potvrdili dôležitosť základných hodnôt, na ktorých bola EÚ založená. Hodnotou, ktorú by mal podľa nich Európsky parlament chrániť najviac, je mier (52 %), čo len odzrkadľuje súčasnú geopolitickú situáciu. Naďalej tiež očakávajú, že chrániť bude aj demokraciu (35 %), slobodu prejavu (23 %), ľudské práva (22 %) a právny štát (21 %).

Postoje k EÚ a jej inštitúciám zostávajú pozitívne aj napriek miernemu poklesu od mája 2025. Relatívna väčšina občanov vníma EÚ pozitívne (49 %, pokles o 3 percentuálne body) oproti 17 %, ktorí ju vnímajú negatívne. Na Slovensku vníma EÚ pozitívne 51 % respondentov a negatívne 19 % respondentov. Európsky parlament vníma pozitívne 38 % (pokles o 3 percentuálne body) v porovnaní s negatívnym vnímaním na úrovni 20 %. Výrazná a rastúca väčšina občanov si myslí, že členstvo ich krajiny v EÚ je dobrá vec (62 % v EÚ), čo je dvojbodový nárast od februára/marca 2024, keď im táto otázka bola položená naposledy. Na Slovensku tento názor zdieľa 60 % opýtaných. Zo sociálno-demografického hľadiska patria medzi najhorlivejších podporovateľov EÚ mladí ľudia, ktorí majú vysoké očakávania, pokiaľ ide o úlohu, ktorú by mala Únia zohrávať. Pravdepodobnosť pozitívneho postoja k EÚ a Európskemu parlamentu je u mladých občanov vo veku 15 – 30 rokov vyššia než u tých starších: 58 % má k EÚ pozitívny vzťah (v porovnaní so 49 % – 43 % v prípade starších vekových skupín) a 68 % si želá, aby Európsky parlament zohrával výraznejšiu úlohu (v porovnaní s 58 % – 54 % u starších skupín občanov). Mladší Európania tiež veľmi jasne podporujú väčšiu jednotu medzi členskými štátmi v súčasnej situácii (90 %), viac prostriedkov pre EÚ (78 %) a silnejší hlas EÚ na medzinárodnej scéne (87 %).

Jesenný prieskum Eurobarometra Európskeho parlamentu 2025 vykonala prieskumná agentúra Verian od 6. do 30. novembra 2025 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Prieskum bol realizovaný osobnými rozhovormi, pričom v niektorých členských štátoch (Cyprus, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Malta a Švédsko) bola použitá aj forma videorozhovorov (CAVI). Spolu sa ich uskutočnilo 26 453. Výsledky pre celú EÚ boli vážené podľa počtu obyvateľov jednotlivých krajín.

Radíme: Daňové priznanie za rok 2025

Pri podávaní daňových priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2025 čakajú ľudí viaceré zmeny. Niektoré z nich sa premietli priamo do tlačív daňových priznaní a môžu mať vplyv nielen na výslednú daňovú povinnosť, ale aj na možnosti, ako daňovníci naložia so zaplatenou daňou. Slovenská komora daňových poradcov (SKDP) upozorňuje najmä na úpravy v oblasti daňových bonusov, rodičovských dôchodkov a sankcií za oneskorené podanie priznania.

Pri uplatňovaní daňového bonusu na vyživované dieťa pribudla nová podmienka, podľa ktorej sa vyžaduje dosiahnutie minimálne 90 % príjmov zo zdrojov na území SR z celosvetových príjmov už aj u rezidentov SR (daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou v SR). Z tohto dôvodu boli do priznania k DZP FO typ A aj typ B doplnené riadky, v ktorých sa uvádzajú okrem celosvetových zdaniteľných príjmov aj zdaniteľné príjmy dosiahnuté v SR (riadok 85a v type A a riadok 146a v type B). V oblasti daňových bonusov dochádza k ich kráteniu u daňovníkov s vyššími príjmami, a to aj v prípade, ak si daňovník uplatní aj príjmy druhej oprávnenej osoby. Daňovníci by si preto mali dôkladne skontrolovať, v akej výške majú na bonus nárok a najmä, či si ho uplatňujú správne.

Zásadnou novinkou je zmena v oblasti rodičovských dôchodkov. Po novom môžu ľudia poukázať podiel zaplatenej dane priamo svojim rodičom. Daňovník má možnosť poukázať 2 % zo zaplatenej dane svojej matke a ďalšie 2 % svojmu otcovi, spolu až 4 % dane. Zároveň zostáva zachovaná možnosť poukázať podiel dane aj iným oprávneným subjektom. V praxi tak môže daňovník rozhodnúť o 6 %, respektíve až 7 % zo zaplatenej dane, ak splní zákonné podmienky. Aj v tomto prípade boli do tlačív daňových priznaní doplnené nové riadky (riadok 83 v type A a riadok 153 v type B).

Dôležité je tiež upozorniť aj na sprísnenie sankcií za oneskorené podanie daňového priznania. Minimálna pokuta sa zvyšuje z 30 eur na 100 eur, čo predstavuje výraznejší zásah najmä pre fyzické osoby a menších podnikateľov. O to dôležitejšie je sledovať zákonné lehoty a v prípade potreby využiť možnosť odkladu podania daňového priznania.