EU: Boj proti chudobe

Podľa údajov Európskej komisie bolo v roku 2024 v Európskej únii ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením 93,3 milióna ľudí vrátane 20 miliónov detí – štvrtiny detí v EÚ. V roku 2021 vyzval Európsky parlament na vytvorenie zastrešujúcej stratégie EÚ na boj proti chudobe s ambicióznymi cieľmi na zníženie chudoby a ukončenie extrémnej chudoby v Európe do roku 2030. V rámci akčného plánu Európskeho piliera sociálnych práv z roku 2021 sa EÚ zaviazala znížiť do roku 2030 počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením o najmenej 15 miliónov vrátane najmenej piatich miliónov detí. V rámci záväzku bojovať proti chudobe a podporovať sociálne začlenenie komisia v súčasnosti pripravuje vôbec prvú stratégiu EÚ na boj proti chudobe, ktorá sa očakáva v roku 2026.

Europoslanci chcú, aby komisia vo svojej pripravovanej stratégii boja proti chudobe uznala chudobu ako porušenie ľudskej dôstojnosti a aby sa naliehavo snažila odstrániť chudobu najneskôr do roku 2035. V správe z vlastnej iniciatívy tiež vyzývajú na primerané rozpočtové zdroje na opatrenia proti chudobe v dlhodobom rozpočte EÚ a na riadnu koordináciu medzi EÚ a jej členskými štátmi. Parlament tiež požaduje lepšiu podporu pre krajiny EÚ pri implementácii Európskej záruky pre deti s cieľom zabezpečiť prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a starostlivosti a k ​​zdravej výžive pre všetky deti v núdzi. Poslanci preto žiadajú o vyčlenenie rozpočtu vo výške najmenej 20 miliárd eur na Európsku záruku pre deti. Členské štáty by mali vyčleniť najmenej 5 % finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu+ na konkrétne projekty boja proti detskej chudobe a najmenej 10 % by malo byť určených pre krajiny s úrovňou detskej chudoby a sociálneho vylúčenia vyššou ako je priemer EÚ.

Plná zamestnanosť a sociálna ochrana by mali byť štandardnými cieľmi hospodárskych a sociálnych politík. Komisia a krajiny EÚ by mali podporovať politiky na ochranu pracovných práv a spravodlivých miezd vrátane rovnakej odmeny za rovnakú prácu. Na ukončenie chudoby medzi ľuďmi, ktorí majú zamestnanie, je nevyhnutný lepší prístup k službám starostlivosti o deti a prispôsobené kariérne poradenstvo. Komisia a členské štáty by mali podľa poslancov zvýšiť verejné investície do politík, ktoré poskytujú univerzálny prístup k bývaniu, potravinám, vode, hygiene, energii a doprave. To by mohlo pomôcť prelomiť medzigeneračný cyklus chudoby a posilniť sociálne a pracovné začlenenie. Parlament chce akčný plán na ukončenie bezdomovectva v celej EÚ do roku 2030 s konkrétnymi opatreniami zameranými na deti a rodiny, pracovníkov, ktorí prišli o prácu, a ženy. Správa nakoniec vyzýva na opatrenia na posilnenie politickej účasti ľudí žijúcich v chudobe, aby sa zapojili do rozhodovania a do implementácie a hodnotenia politík, ktoré sa ich týkajú.

SR: Inflácia v januári vzrástla na 4 %

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku sa v januári t. r. podľa štatistického úradu medzimesačne zvýšili o 1,8 %, čo bol najvyšší medzimesačný nárast za posledné 3 roky a tretí najvyšší skok v medzimesačnej bilancii za 15 rokov. Od januára 2026 ceny ovplyvnilo zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) potravín s vysokým obsahom cukru a soli a tiež úprava regulovaných cien energií. Medzimesačne ceny vzrástli od 0,1 % za bytové zariadenie s údržbou domácnosti do 4,4 % za bývanie s energiami. Naopak ceny medzimesačne klesli v odbore odevy a obuv o 0,6 % a doprave o 0,2 %. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla 4,0 %, naposledy bola vyššia v septembri 2025 (4,3 %), jadrová inflácia 2,9 % a čistá inflácia 3,1 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla 0,7 % a čistá inflácia 0,6 %.

Najväčší vplyv na medzimesačný vývoj inflácie malo zvýšenie cien za bývanie a energie (+4,4 %). Rast cien energií dosiahol v januári vplyvom úpravy regulovaných cien energií vyše 10 %. Dvojciferne vzrástli ceny tepla (trieda energia na vykurovanie a chladenie) o 28,2 %, ceny plynu sa zvýšili o 6,6 % a elektrina o 4,8 %. O viac ako 2 % zdraželo aj vodné a stočné. Dynamicky vzrástli ceny potravín s nealko nápojmi (+2,5 %). Ceny potravín v prvom mesiaci roka medzimesačne stúpli v priemere o 2,4 %, najviac vzrástli ceny ovocia s orechmi o 9,4 %, zeleniny o 7,1 % a cukru s cukrovinkami o 4 %. Do 2 % stúpli ceny obilnín vrátane chleba, rýb aj hotových potravín. Spotrebitelia zaplatili menej ako pred mesiacom za mäso a oleje s tukmi. V cenách nealkoholických nápojov sa odrazila vyššia sadzba DPH za pridaný cukor. Najviac medzimesačne zdraželi osviežujúce nápoje o takmer 10 % a tiež čaj s čajovými produktmi. V januári sa tiež zvýšili ceny alkoholických nápojov (+4 %), najviac zdraželo víno (+6,5 %). Vplyv na celkovú medzimesačnú infláciu mal nárast cien napríklad aj za rekreačné služby (+1,1 %) či stravovacie služby (+0,8 %). Tlmiaci účinok na infláciu mali lacnejšie pohonné hmoty a letecká doprava ako aj novoročné výpredaje, ktoré priniesli mierne zníženie cien odevov a obuvi.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v januári t. r. úroveň 4 %. Ceny v porovnaní s januárom 2025 boli vyššie v rozpätí od 0,5 % v odbore informácie a komunikácia po 7,1 % za reštauračné a ubytovacie služby. Nižšie ceny oproti januáru 2025 zaznamenala iba doprava (-1,8 %). Najvýraznejší vplyv na rast medziročnej inflácie mali bývanie s energiami (+6,1 %) a potraviny s nealko nápojmi (+3,9 %). Ceny tepelnej energie boli medziročne vyššie o viac ako štvrtinu, o 6,7 % vzrástla cena plynu a o 4,9 % cena elektriny. Zdraželo tiež imputované a skutočné nájomné za bývanie či údržba obydlia. Vyššie ako pred rokom (do 13 %) boli ceny služieb spojených s bývaním ako vodné a stočné. Nepriaznivý dopad na celkovú infláciu mali aj ceny potravín (+3 %). Najdynamickejšie zvýšenie cien nad 4 % bolo pri obilninách a ich výrobkoch, mlieku s vajcami a ovocí s orechmi. Zdraženie do 3 % evidovalo mäso, zelenina so zemiakmi, cukor s cukrovinkami aj hotové potraviny a ryby. Mierne medziročne nižšie ceny mali oleje s tukmi (-0,4 %). Ceny nealkoholických nápojov boli medziročne vyššie o 13,7 %, a to najmä vplyvom vyšších cien kávy (+25,8 %). O viac ako 10 % boli vyššie aj ceny osviežujúcich nápojov, a tiež ostatných nealko nápojov vrátane energetických nápojov a sirupových koncentrátov. Rast cien v odbore reštauračné a ubytovacie služby dosiahol 7,1 %, čo bolo menej ako v predošlých mesiacoch. Celkovú hodnotu medziročnej inflácie ovplyvnili tiež o 5,9 % vyššie ceny v odbore rekreácia, šport a kultúra. Najvyšší medziročný rast evidovali rekreačné služby a tovary, a tiež organizované dovolenkové zájazdy. Tlmiaci účinok na infláciu mali medziročne nižšie ceny v doprave, hlavne vplyvom lacnejších pohonných látok o viac ako 8 % a leteckej dopravy.

AI: Vplyv na biznis čoraz väčší

Počas jediného roka sa počet zamestnancov, ktorí majú prístup k umelej inteligencii, zvýšil o 50 %. V súčasnosti má prístup k nástrojom AI zhruba šesť z desiatich zamestnancov a takmer 60 % ich využíva v rámci svojej každodennej práce. Vyplýva to z publikácie State of AI in the Enterprise od Deloitte (prieskum v 24 krajinách, vyše 3 200 lídrov z oblasti biznisu a IT naprieč šiestimi odvetviami). Aj firmy na Slovensku a v Česku očakávajú, že AI prispeje k rastu ich produktivity. Avšak len menšina z nich zatiaľ systematicky preorganizovala pracovné roly alebo procesy s ohľadom na AI.

Až štvrtina lídrov uvádza, že AI má na ich organizáciu transformačný vplyv, čo predstavuje dvojnásobok v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Zároveň 84 % firiem zvyšuje investície do AI a 78 % lídrov deklaruje rastúcu dôveru v túto technológiu. Takmer tri štvrtiny organizácií dúfajú, že v budúcnosti zvýšia svoje príjmy vďaka iniciatívam v oblasti AI. Očakáva sa aj vplyv na samotných zamestnancov. Tretina (36 %) opýtaných spoločností predpokladá, že aspoň 10 % ich pracovných pozícií bude plne automatizovaných do jedného roka. Väčšina spoločností (82 %) tento stav očakáva do troch rokov. Najviac sa to môže dotknúť juniorských pozícií alebo pracovných rolí, ktoré sú orientované na úlohy, kde automatizácia nahrádza rutinné a časovo náročné činnosti. Posilňovať sa bude aj rola AI agentov. V horizonte dvoch rokov by sa táto technológia mala stať všadeprítomnou a aspoň v obmedzenej miere ju budú využívať takmer tri zo štyroch firiem. Podobný trend sa očakáva aj pri fyzickej AI v podobe robotov alebo autonómnych zariadení. Do dvoch rokov by podiel firiem využívajúcich fyzickú AI v akejkoľvek forme mal dosiahnuť 80 %.

Riziká spojené s AI, ktoré spoločnosti vnímajú ako najzávažnejšie, sa týkajú oblasti správy a riadenia. Najväčšie obavy vyvoláva ochrana a bezpečnosť údajov (73 %), nasledujú právne riziká, oblasť duševného vlastníctva a súlad s predpismi (50 %), schopnosti v oblasti riadenia a dohľadu (46 %) a kvalita, konzistentnosť a vysvetliteľnosť modelov (46 %). Zatiaľčo globálne využíva AI na hĺbkovú transformáciu svojho biznisu 34 % firiem, u nás sa AI využíva najmä na zvyšovanie efektivity. V slovenských a českých firmách slúžia AI nástroje predovšetkým na zvyšovanie efektivity a produktivity. V porovnaní so svetom sme opatrnejší aj pri presúvaní AI projektov do stavu plošného využitia. Globálne má viac než 40 % firiem projekty už vo fáze produkcie, na Slovensku a v Česku výrazne viac organizácií zotrváva v pilotnom režime a obmedzenom rozsahu. Zároveň u nás silnejšie riešime otázky týkajúce sa regulácie, práce s dátami a riadenia rizík, čo je do značnej miery dané európskym regulačným prostredím.

SR: V januári bankrotovali najmä tridsiatnici

V januári na Slovensku zbankrotovalo 415 dlžníkov, medzimesačne ide o takmer 50 % pokles a v medziročnom porovnaní o 10,7 % pokles. Z celkového množstva osobných bankrotov bolo takmer 93 % vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov (385) a zvyšok na majetok podnikateľov (30). Formu konkurzu si zvolilo 408 občanov, splátkový kalendár preferovalo 7 dlžníkov. V januári zároveň súdy zrušili 639 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach, z nich bolo 596 zrušených pre nedostatok majetku a 43 po splnení konečného rozvrhu výťažku. Zároveň boli pre nepoctivý zámer v januári zrušené 2 oddlženia, do Registra diskvalifikácií pribudli z toho istého dôvodu 2 dlžníci. Ďalšie 2 osoby boli z Registra po uplynutí 5-ročného trestu vymazané.

Nadpolovičné zastúpenie (59 %) mali opäť muži, bolo ich 245. Žien podľa januárových štatistických dát CRIF – Slovak Credit Bureau zbankrotovalo 170 (41%). Len 6 žien a 5 mužov mali vysokoškolské vzdelanie. Väčšina dlžníkov sa kumuluje v produktívnom veku. Najviac ich bolo vo vekovej kategórii 30 – 39 rokov, spolu za obe pohlavia 115 (27,7 %). Januárovou zaujímavosťou je vysoký podiel päťdesiatnikov - v pomere k celkovému počtu dlžníkov – až 25,3 %, presne 105. Osobné bankroty sa nevyhýbajú ani verejne známym osobnostiam. V januárovej štatistike tak figuruje meno známej športovej moderátorky súkromnej televízie Lenky Čvirikovej Hriadelovej, ktorá má trvalý pobyt registrovaný na známej bratislavskej virtuálnej adrese Karpatské námestie 7770/10A, spolu s ďalšími 6 dlžníkmi.

V porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi bolo až 10 dlžníkov s trvalým pobytom na miestnych úradoch mestských častí Bratislavy, čo je neobvykle vysoké číslo. Ľudia bez domova tvorili až 15,9 % podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov, bolo ich 65. Medzi nimi sa nachádzal aj sedemdesiatnik z Bernolákova. Výrazne najviac, až 112 dlžníkov, pochádzalo z Bratislavského kraja, nasledoval Nitriansky kraj s 56 a Prešovský kraj s 55 dlžníkmi. Najmenej dlžníkov, len 28, pochádzalo z Košického kraja, čo je štyrikrát menej ako v najzasiahnutejšom Bratislavskom kraji. Bankrot postihol 4 manželské páry a dvoch ľudí s rodinnou väzbou, čo je výrazne menej ako v predchádzajúcich mesiacoch. Jeden pár bol vo vyššom seniorskom veku, manžel sedemdesiatnik a manželka šesťdesiatnička. Bankroty postihujú všetky vekové kategórie naprieč celým Slovenskom. V januári zasiahli 10 ľudí vo vekovej kategórii 70+ a dokonca aj dve osemdesiatničky, jednu z Topoľčian a druhú zo Senice.

SR: Novoročné konkurzy a reštrukturalizácia

V januári skončilo na Slovensku v konkurze 28 podnikateľských subjektov. Medzimesačne ide o takmer 18 % pokles, ale v medziročnom porovnaní s januárom 2025 ide o viac ako 27 % nárast. Podľa analýz CRIF – Slovak Credit Bureau firmy dlžia štátu vysoké čiastky, ich záväzky súhrnne presiahli sumu 5,86 milióna eur. Sociálnej poisťovni dlžia viac ako milión eur, VšZP takmer 160-tisíc eur. Najvyššie dlžné sumy evidujú ako obvykle daniari, spolu vo výške viac ako 4,6 milióna eur.

Januárovým daňovým rekordérom je eseročka ao 24 s.r.o. s pôvodným názvom Agro Ostrov, ktorá dlží na daniach najvyššiu sumu, vyše 3,7 milióna eur. K firmám s najväčším obratom patrila TIMOB Tel s.r.o. Prekvapením bol bankrot trenčianskej fabriky LES Slovakia s.r.o., ďalším šokom krach trnavskej TOMA TRADING s.r.o. či ružomberskej I - LEGAL ART, s.r.o. Celkovo zbankrotovalo 28 eseročiek. Päť subjektov si evidovalo 1 zamestnanca, dve firmy 2 zamestnancov, jedna v rozmedzí 3 až 4. Tri firmy si uvádzali interval 5 až 9. Krach postihol aj šesť väčších firiem od 10 do 99 zamestnancov. U 11 subjektov bol počet pracovníkov nezistený. Z geografického hľadiska dominoval Bratislavský kraj a Prešovský kraj, zhodne so 6 vyhlásenými konkurzmi. Nasledoval Žilinský kraj so 4 konkurzmi, Trnavský a Banskobystrický s 3 konkurzmi. Ostatné tri kraje mali zhodne po dva konkurzy. Najviac zbankrotovaných firiem podnikalo v stavebníctve (6), doprave a skladovaní (5) a v priemyselnej výrobe (4).

Podľa dát z registra CRIBIS január priniesol aj 4 zastavenia konkurzných konaní pre nedostatok majetku a až 33 zrušení vyhlásených konkurzov z rovnakého dôvodu, čo je medziročne takmer 136 % nárast. Konkurzné konanie začalo v 15 firmách. Počet povolených reštrukturalizácií sa medziročne znížil z 2 na 1, t. j. o 50 %, medzimesačne zo 6 v decembri 2025 na 1 v januári 2026, t. j. o 83,3 %. Tá bola povolená firme so sídlom v Turci, známej martinskej tlačiarni NEOGRAFIA a.s. Sociálnej poisťovni dlží viac ako pol milióna eur, čo je najvyššia suma spomedzi januárových úpadcov.