Radíme: Stavebný odpad

Pôvodcom stavebného odpadu na Slovensku je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané povolenie na realizáciu stavby podľa Stavebného zákona. Ak je však stavebníkom fyzická osoba – nepodnikateľ, pôvodcom stavebného odpadu je ten, kto uvedené stavebné práce vykonáva. Pôvodca stavebného odpadu je povinný priebežne viesť evidenciu o vzniku a nakladaní so stavebným odpadom počas celého priebehu stavebných prác, ktorá sa uchováva v elektronickej alebo listinnej podobe po dobu päť rokov. Podrobnosti spracovala advokátska kancelária Eversheds Sutherland.

Evidencia musí obsahovať údaje o druhu (kód a názov odpadu podľa Katalógu odpadov), množstve a spôsobe nakladania s odpadom. Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním je pôvodca stavebného odpadu povinný vykonávať, ak nakladá ročne v súhrne s viac než 50 kg nebezpečných odpadov alebo s viac ako jednou tonou ostatných odpadov. Príloha č. 3 vyhlášky o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti vymenúva odpady, pri ktorých sa ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním podáva bez ohľadu na ich množstvo. Pri stavebnom odpade je takýmto odpadom olovo. Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním sa podáva elektronicky prostredníctvom informačného systému odpadového hospodárstva (ISOH) Ohlásenia sa podávajú za predchádzajúci rok najneskôr do 28. februára.

Ohlásenie musí ďalej obsahovať: identifikačné údaje osoby podávajúcej ohlásenie, identifikačné údaje pôvodcu odpadu, údaje o opätovnom použití, recyklácii, zhodnocovaní odpadu, druhy a množstvá vzniknutého odpadu, údaje o nakladaní s odpadom. Okrem vyššie uvedeného je pôvodca stavebného odpadu povinný podávať ohlásenia aj v súvislosti s realizáciou demolačných prác. Je povinný podať písomné ohlásenie najneskôr tri pracovné dni pred realizáciou demolačných prác, ako aj najneskôr 90 dní po ukončení demolačných prác, a to na tlačivách, ktorých vzor stanovuje vyhláška o stavebných odpadoch a odpadoch z demolácií. Ohlásenie sa podáva príslušnému okresnému úradu, v ktorého územnom obvode budú, resp. boli demolačné práce uskutočňované. Súčasťou ohlásenia je aj fotodokumentácia. Pri ohlásení po ukončení demolačných prác musí fotodokumentácia preukazovať vytriedenie stavebných materiálov a odpadov z demolácie. Od 1. januára 2027 bude účinná nová vyhláška o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti, ktorá má okrem ďalších zmien zabezpečiť plne elektronickú evidenciu o vzniku a nakladaní so stavebným odpadom.

Upozorňujeme: Shoulder surfing

Až 88 % Slovákov vo veku 18 až 36 rokov priznáva, že im prekáža, keď im niekto na verejnosti vidí na displej telefónu. Zároveň 69,4 % má skúsenosť s tým, že im niekto do mobilu pozeral cez rameno. Digitálne súkromie sa stáva každodenným napätím medzi pohodlím používania a obavou z narušenia osobného priestoru. Najnovší prieskum medzi mladými Slovákmi (agentúra Ipsos pre Samsung Electronics prostredníctvom aplikácie Instant Research, február 2026, 500 respondentov vo veku 18 až 36 rokov) potvrdil, že hoci je mobil neoddeliteľnou súčasťou ich života, pocit bezpečia pri jeho používaní na verejnosti výrazne zaostáva.

Až 78,5 % respondentov uviedlo, že sa im už stalo, že vo verejnej doprave alebo na verejných miestach radšej neotvorili určitý obsah práve kvôli okoliu. Pritom 54 % z nich uviedlo, že je to práve z dôvodu ochrany hesiel alebo bankovníctva. Zaujímavým paradoxom je, že hoci si mladí ľudia chcú chrániť svoje súkromie, zároveň podstupujú riziko. Až 31 % opýtaných priznáva, že na verejnosti aspoň občas zadávajú heslá alebo prihlasovacie údaje do aplikácií. Približne 39 % sa prihlasuje do internetového bankovníctva mimo súkromia domova. Mobil je dnes archívom komunikácie, osobných údajov aj financií. Pocit, že doň môže ktokoľvek nazrieť, prirodzene vyvoláva napätie. 8 % z opýtaných uviedlo, že si nie sú istí, či niekedy otvorili alebo neotvorili určitý obsah v telefóne kvôli pohľadom druhých.

Kľúčové zistenia prieskumu (18 – 36 rokov)

· 88 % respondentov prekáža, keď im niekto na verejnosti vidí na displej telefónu.

· 69,4 % má skúsenosť, že im niekto pozeral do mobilu cez rameno.

· 78,5 % už na verejnosti neotvorilo určitý obsah práve kvôli okoliu.

· 31 % na verejnosti aspoň občas zadáva heslá alebo prihlasovacie údaje.

· 39 % sa mimo domova prihlasuje do internetového bankovníctva.

Takzvané „sledovanie cez rameno“ (shoulder surfing) označuje situáciu, keď niekto bez vedomia používateľa sleduje obsah na jeho displeji a môže tak získať citlivé údaje – od súkromných správ až po prihlasovacie či bankové informácie. V ére smartfónov a permanentného používania mobilov na verejnosti sa tento jav považuje za rastúcu bezpečnostnú hrozbu. K takémuto sledovaniu môže dochádzať nenápadne z bezprostrednej blízkosti, ale aj z väčšej vzdialenosti, napríklad vo verejnej doprave či na verejných miestach. Používatelia situáciu riešia napríklad používaním privacy sklíčok alebo zvýšenou opatrnosťou pri práci s citlivými aplikáciami. Digitálne súkromie sa dnes neodohráva len v online priestore, ale priamo na displejoch našich telefónov vo verejných priestoroch. Aj preto sa ochrana súkromia stáva jednou z kľúčových tém technologických inovácií.

EU: Boj proti chudobe

Podľa údajov Európskej komisie bolo v roku 2024 v Európskej únii ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením 93,3 milióna ľudí vrátane 20 miliónov detí – štvrtiny detí v EÚ. V roku 2021 vyzval Európsky parlament na vytvorenie zastrešujúcej stratégie EÚ na boj proti chudobe s ambicióznymi cieľmi na zníženie chudoby a ukončenie extrémnej chudoby v Európe do roku 2030. V rámci akčného plánu Európskeho piliera sociálnych práv z roku 2021 sa EÚ zaviazala znížiť do roku 2030 počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením o najmenej 15 miliónov vrátane najmenej piatich miliónov detí. V rámci záväzku bojovať proti chudobe a podporovať sociálne začlenenie komisia v súčasnosti pripravuje vôbec prvú stratégiu EÚ na boj proti chudobe, ktorá sa očakáva v roku 2026.

Europoslanci chcú, aby komisia vo svojej pripravovanej stratégii boja proti chudobe uznala chudobu ako porušenie ľudskej dôstojnosti a aby sa naliehavo snažila odstrániť chudobu najneskôr do roku 2035. V správe z vlastnej iniciatívy tiež vyzývajú na primerané rozpočtové zdroje na opatrenia proti chudobe v dlhodobom rozpočte EÚ a na riadnu koordináciu medzi EÚ a jej členskými štátmi. Parlament tiež požaduje lepšiu podporu pre krajiny EÚ pri implementácii Európskej záruky pre deti s cieľom zabezpečiť prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a starostlivosti a k ​​zdravej výžive pre všetky deti v núdzi. Poslanci preto žiadajú o vyčlenenie rozpočtu vo výške najmenej 20 miliárd eur na Európsku záruku pre deti. Členské štáty by mali vyčleniť najmenej 5 % finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu+ na konkrétne projekty boja proti detskej chudobe a najmenej 10 % by malo byť určených pre krajiny s úrovňou detskej chudoby a sociálneho vylúčenia vyššou ako je priemer EÚ.

Plná zamestnanosť a sociálna ochrana by mali byť štandardnými cieľmi hospodárskych a sociálnych politík. Komisia a krajiny EÚ by mali podporovať politiky na ochranu pracovných práv a spravodlivých miezd vrátane rovnakej odmeny za rovnakú prácu. Na ukončenie chudoby medzi ľuďmi, ktorí majú zamestnanie, je nevyhnutný lepší prístup k službám starostlivosti o deti a prispôsobené kariérne poradenstvo. Komisia a členské štáty by mali podľa poslancov zvýšiť verejné investície do politík, ktoré poskytujú univerzálny prístup k bývaniu, potravinám, vode, hygiene, energii a doprave. To by mohlo pomôcť prelomiť medzigeneračný cyklus chudoby a posilniť sociálne a pracovné začlenenie. Parlament chce akčný plán na ukončenie bezdomovectva v celej EÚ do roku 2030 s konkrétnymi opatreniami zameranými na deti a rodiny, pracovníkov, ktorí prišli o prácu, a ženy. Správa nakoniec vyzýva na opatrenia na posilnenie politickej účasti ľudí žijúcich v chudobe, aby sa zapojili do rozhodovania a do implementácie a hodnotenia politík, ktoré sa ich týkajú.

SR: Inflácia v januári vzrástla na 4 %

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku sa v januári t. r. podľa štatistického úradu medzimesačne zvýšili o 1,8 %, čo bol najvyšší medzimesačný nárast za posledné 3 roky a tretí najvyšší skok v medzimesačnej bilancii za 15 rokov. Od januára 2026 ceny ovplyvnilo zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) potravín s vysokým obsahom cukru a soli a tiež úprava regulovaných cien energií. Medzimesačne ceny vzrástli od 0,1 % za bytové zariadenie s údržbou domácnosti do 4,4 % za bývanie s energiami. Naopak ceny medzimesačne klesli v odbore odevy a obuv o 0,6 % a doprave o 0,2 %. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla 4,0 %, naposledy bola vyššia v septembri 2025 (4,3 %), jadrová inflácia 2,9 % a čistá inflácia 3,1 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla 0,7 % a čistá inflácia 0,6 %.

Najväčší vplyv na medzimesačný vývoj inflácie malo zvýšenie cien za bývanie a energie (+4,4 %). Rast cien energií dosiahol v januári vplyvom úpravy regulovaných cien energií vyše 10 %. Dvojciferne vzrástli ceny tepla (trieda energia na vykurovanie a chladenie) o 28,2 %, ceny plynu sa zvýšili o 6,6 % a elektrina o 4,8 %. O viac ako 2 % zdraželo aj vodné a stočné. Dynamicky vzrástli ceny potravín s nealko nápojmi (+2,5 %). Ceny potravín v prvom mesiaci roka medzimesačne stúpli v priemere o 2,4 %, najviac vzrástli ceny ovocia s orechmi o 9,4 %, zeleniny o 7,1 % a cukru s cukrovinkami o 4 %. Do 2 % stúpli ceny obilnín vrátane chleba, rýb aj hotových potravín. Spotrebitelia zaplatili menej ako pred mesiacom za mäso a oleje s tukmi. V cenách nealkoholických nápojov sa odrazila vyššia sadzba DPH za pridaný cukor. Najviac medzimesačne zdraželi osviežujúce nápoje o takmer 10 % a tiež čaj s čajovými produktmi. V januári sa tiež zvýšili ceny alkoholických nápojov (+4 %), najviac zdraželo víno (+6,5 %). Vplyv na celkovú medzimesačnú infláciu mal nárast cien napríklad aj za rekreačné služby (+1,1 %) či stravovacie služby (+0,8 %). Tlmiaci účinok na infláciu mali lacnejšie pohonné hmoty a letecká doprava ako aj novoročné výpredaje, ktoré priniesli mierne zníženie cien odevov a obuvi.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v januári t. r. úroveň 4 %. Ceny v porovnaní s januárom 2025 boli vyššie v rozpätí od 0,5 % v odbore informácie a komunikácia po 7,1 % za reštauračné a ubytovacie služby. Nižšie ceny oproti januáru 2025 zaznamenala iba doprava (-1,8 %). Najvýraznejší vplyv na rast medziročnej inflácie mali bývanie s energiami (+6,1 %) a potraviny s nealko nápojmi (+3,9 %). Ceny tepelnej energie boli medziročne vyššie o viac ako štvrtinu, o 6,7 % vzrástla cena plynu a o 4,9 % cena elektriny. Zdraželo tiež imputované a skutočné nájomné za bývanie či údržba obydlia. Vyššie ako pred rokom (do 13 %) boli ceny služieb spojených s bývaním ako vodné a stočné. Nepriaznivý dopad na celkovú infláciu mali aj ceny potravín (+3 %). Najdynamickejšie zvýšenie cien nad 4 % bolo pri obilninách a ich výrobkoch, mlieku s vajcami a ovocí s orechmi. Zdraženie do 3 % evidovalo mäso, zelenina so zemiakmi, cukor s cukrovinkami aj hotové potraviny a ryby. Mierne medziročne nižšie ceny mali oleje s tukmi (-0,4 %). Ceny nealkoholických nápojov boli medziročne vyššie o 13,7 %, a to najmä vplyvom vyšších cien kávy (+25,8 %). O viac ako 10 % boli vyššie aj ceny osviežujúcich nápojov, a tiež ostatných nealko nápojov vrátane energetických nápojov a sirupových koncentrátov. Rast cien v odbore reštauračné a ubytovacie služby dosiahol 7,1 %, čo bolo menej ako v predošlých mesiacoch. Celkovú hodnotu medziročnej inflácie ovplyvnili tiež o 5,9 % vyššie ceny v odbore rekreácia, šport a kultúra. Najvyšší medziročný rast evidovali rekreačné služby a tovary, a tiež organizované dovolenkové zájazdy. Tlmiaci účinok na infláciu mali medziročne nižšie ceny v doprave, hlavne vplyvom lacnejších pohonných látok o viac ako 8 % a leteckej dopravy.

AI: Vplyv na biznis čoraz väčší

Počas jediného roka sa počet zamestnancov, ktorí majú prístup k umelej inteligencii, zvýšil o 50 %. V súčasnosti má prístup k nástrojom AI zhruba šesť z desiatich zamestnancov a takmer 60 % ich využíva v rámci svojej každodennej práce. Vyplýva to z publikácie State of AI in the Enterprise od Deloitte (prieskum v 24 krajinách, vyše 3 200 lídrov z oblasti biznisu a IT naprieč šiestimi odvetviami). Aj firmy na Slovensku a v Česku očakávajú, že AI prispeje k rastu ich produktivity. Avšak len menšina z nich zatiaľ systematicky preorganizovala pracovné roly alebo procesy s ohľadom na AI.

Až štvrtina lídrov uvádza, že AI má na ich organizáciu transformačný vplyv, čo predstavuje dvojnásobok v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Zároveň 84 % firiem zvyšuje investície do AI a 78 % lídrov deklaruje rastúcu dôveru v túto technológiu. Takmer tri štvrtiny organizácií dúfajú, že v budúcnosti zvýšia svoje príjmy vďaka iniciatívam v oblasti AI. Očakáva sa aj vplyv na samotných zamestnancov. Tretina (36 %) opýtaných spoločností predpokladá, že aspoň 10 % ich pracovných pozícií bude plne automatizovaných do jedného roka. Väčšina spoločností (82 %) tento stav očakáva do troch rokov. Najviac sa to môže dotknúť juniorských pozícií alebo pracovných rolí, ktoré sú orientované na úlohy, kde automatizácia nahrádza rutinné a časovo náročné činnosti. Posilňovať sa bude aj rola AI agentov. V horizonte dvoch rokov by sa táto technológia mala stať všadeprítomnou a aspoň v obmedzenej miere ju budú využívať takmer tri zo štyroch firiem. Podobný trend sa očakáva aj pri fyzickej AI v podobe robotov alebo autonómnych zariadení. Do dvoch rokov by podiel firiem využívajúcich fyzickú AI v akejkoľvek forme mal dosiahnuť 80 %.

Riziká spojené s AI, ktoré spoločnosti vnímajú ako najzávažnejšie, sa týkajú oblasti správy a riadenia. Najväčšie obavy vyvoláva ochrana a bezpečnosť údajov (73 %), nasledujú právne riziká, oblasť duševného vlastníctva a súlad s predpismi (50 %), schopnosti v oblasti riadenia a dohľadu (46 %) a kvalita, konzistentnosť a vysvetliteľnosť modelov (46 %). Zatiaľčo globálne využíva AI na hĺbkovú transformáciu svojho biznisu 34 % firiem, u nás sa AI využíva najmä na zvyšovanie efektivity. V slovenských a českých firmách slúžia AI nástroje predovšetkým na zvyšovanie efektivity a produktivity. V porovnaní so svetom sme opatrnejší aj pri presúvaní AI projektov do stavu plošného využitia. Globálne má viac než 40 % firiem projekty už vo fáze produkcie, na Slovensku a v Česku výrazne viac organizácií zotrváva v pilotnom režime a obmedzenom rozsahu. Zároveň u nás silnejšie riešime otázky týkajúce sa regulácie, práce s dátami a riadenia rizík, čo je do značnej miery dané európskym regulačným prostredím.