Digitalizácia: Realita na školách

Podľa výsledkov inšpekcií v 78 základných školách na Slovensku školy už majú stabilné internetové pripojenie, dostatok digitálnej techniky (interaktívne tabule, zobrazovaciu techniku, notebooky či tablety) a disponujú tiež výučbovými aj audiovizuálnymi programami. Materiálno technické zabezpečenie škôl na Slovensku dosiahlo veľmi dobrú úroveň (89,5 %), patrí medzi najlepšie hodnotené zo všetkých sledovaných oblastí. Potenciál digitálnych technológií zostáva však vo veľkej miere nevyužitý.

Vedúci pedagogickí zamestnanci vo väčšine základných škôl (96,2 %) systematicky podporovali odborný rast svojich zamestnancov. V uplynulých dvoch rokoch sa učitelia zúčastnili rôznych vzdelávaní, z nich 40 % tvorili vzdelávacie programy zamerané na rozvoj digitálnych kompetencií s dôrazom na tvorbu digitálneho vzdelávacieho obsahu. V praxi sa ale prejavila nízka miera transferu poznatkov do vyučovania, keďže na viac ako dvoch tretinách hodín digitálne technológie neboli efektívne využité. Slúžili najmä na sprostredkovanie informácií a ako podporný, názorný prostriedok. Učitelia ich používali predovšetkým pri prezentovaní učiva, premietaní krátkych videí a animácií alebo pri zobrazovaní pracovných listov pre žiakov. Technológie zatiaľ zásadne nezmenili spôsob vyučovania – skôr ho iba vizuálne obohatili a zatraktívnili. V procese edukácie absentovali bádateľské aktivity zamerané na samostatné vyhľadávanie a spracovanie informácií, kritické hodnotenie digitálnych zdrojov, tvorbu digitálneho obsahu a prepájanie poznatkov medzi predmetmi prostredníctvom IKT. Najvypuklejšia situácia je v predmete informatika, ktorá sa na 1. stupni (primárne vzdelávanie) vyučovala neodborne v takmer dvoch tretinách škôl (odbornosť len 35 %). Na 2. stupni (nižšie stredné vzdelávanie) dosiahla odbornosť vyučovania informatiky iba 53,4 %. Nedostatok odborných pedagogických zamestnancov tak priamo limituje schopnosť škôl viesť žiakov k samostatnej tvorbe digitálneho obsahu či algoritmickému mysleniu.

Zistenia Štátnej školskej inšpekcie poukazujú na výrazný nesúlad (diskrepanciu) medzi adekvátnym vybavením škôl digitálnou technikou a jej skutočným pedagogickým efektom. Aby digitálna transformácia školstva neostala len pri „nákupoch techniky“, je nevyhnutné:
1. Zamerať vzdelávanie učiteľov na didaktiku, nielen na techniku: Profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov smerovať najmä na zmysluplné využívanie digitálnych technológií vo vyučovacom procese – u žiakov na rozvíjanie kritického myslenia, schopnosti vyhodnocovať informácie a tvoriť digitálny obsah – a nie iba na prezentáciu preberaného učiva.
2. Systematicky sledovať pedagogický prínos využívania IKT na vyučovaní: Hodnotenie práce škôl by sa nemalo sústrediť len na vybavenosť digitálnou technikou, ale aj na to, s akým pedagogickým efektom sú technológie využívané priamo na vyučovacích hodinách.
3. Posilniť odbornosť vyučovania informatiky ako základ digitálnej gramotnosti: Zvýšenie odbornosti vo vyučovaní informatiky najmä v primárnom vzdelávaní je kľúčovým predpokladom rozvoja digitálnych kompetencií žiakov a ich schopnosti aktívne a tvorivo pracovať s technológiami.

SR: Nabíjanie elektromobilov

Podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu bolo ku koncu 1. štvrťroka 2026 na Slovensku evidovaných 3 136 verejných nabíjacích bodov v 1 219 lokalitách. Z celkového počtu tvorilo 1 756 AC bodov, 686 DC bodov s výkonom od 25 do 150 kW, 546 bodov v kategórii 150 až 350 kW a 148 bodov s výkonom 350+ kW. Celkový výkon verejnej infraštruktúry dosiahol 206,6 MW. Modernizácia siete pokračuje aj v technologicky vyspelejších parametroch – vyše 60% DC lokalít napríklad podporuje aj nabíjanie pre 800 V architektúru, čo bude čoraz dôležitejšie s príchodom nových modelov elektromobilov a umožní nabiť batériu vozidla z 10 na 80 % v priebehu 12-20 minút. Takmer 85 % verejných lokalít funguje v režime 24/7 a približne 84 % umožňuje jednorazové ad hoc nabíjanie bez potreby registrácie.

Najvýraznejší posun nastal v segmente ultrarýchleho nabíjania. Počet verejných bodov s výkonom 350+ kW stúpol z 28 (na konci roka 2024) na 148 ku koncu marca 2026. Ide teda o viac než 5-násobný nárast za približne 15 mesiacov. V niektorých častiach Slovenska už dominuje výkonné nabíjanie vhodné aj na medzimestské využitie – v okrese Zlaté Moravce tvorí 23 z 31 bodov rýchle a ultrarýchle DC nabíjanie (74,2 %) a v okrese Zvolen je to 47 z 83 bodov, teda viac než polovica siete, čo naznačuje, že napríklad tieto regióny sú pripravené na komfortné nabíjanie aj počas dlhších ciest.

Z pohľadu pomeru medzi počtom osobných batériových elektromobilov na cestách a počtom verejných nabíjacích bodov vychádza najlepšie Prešovský kraj. Na 2 270 osobných batériových elektromobilov tam pripadá 388 verejných nabíjacích bodov, teda len 5,85 elektromobilu na 1 bod. Pre porovnanie, celoslovenský priemer je 8,64 elektromobilu na 1 verejný bod. Na opačnom konci spektra sa nachádza Bratislavský kraj, kde vysoký počet elektromobilov vytvára najväčší tlak na infraštruktúru – na 9 660 osobných BEV tu pripadá 803 verejných nabíjacích bodov, teda približne 12 elektromobilov na 1 bod, čo je výrazne nad celoslovenským priemerom.

Okres Martin patrí medzi najzaujímavejšie príklady dobre pripravenej infraštruktúry mimo najväčších mestských centier. Je tu registrovaných 365 osobných batériových elektromobilov a vodiči tam majú k dispozícii 94 verejných nabíjacích bodov na 41 lokalitách. To znamená, že na 1 nabíjací bod pripadá len 3,9 elektromobilu. Ešte priaznivejší pomer vykazuje Dolný Kubín, kde na 52 verejných bodov pripadá 162 elektromobilov, teda 3,1 vozidla na 1 bod. V Poprade je to 3,4 a vo Zvolene 3,9 elektromobilu na 1 bod. Dáta tak ukazujú, že kvalitná verejná nabíjacia sieť nevzniká len tam, kde je dnes najväčší počet elektromobilov, ale aj v tranzitných, turistických a regionálnych centrách, ktoré sa na ďalší rast trhu pripravujú v predstihu.

EU: Rozpočet 2028 - 2034

Budúci rozpočet Európskej únie na roky 2028 – 2034 (viacročný finančný rámec – VFR) by mal byť na úrovni 1,27 % HND EÚ, pričom splácanie pôžičiek pre fond obnovy NextGenerationEU (0,11 % HND) by mala byť mimo rozpočtových stropov. To predstavuje 10 % nárast oproti návrhu Európskej komisie z júla 2025, poslanci Európskeho parlamentu preto navrhujú rovnomerne rozdeliť toto zvýšené financovanie medzi tri rozpočtové okruhy financujúce priority EÚ a zabezpečiť, aby bol rozpočet chránený pred inflačnými šokmi.

Europoslanci vítajú návrh komisie zdvojnásobiť financovanie s cieľom posilniť konkurencieschopnosť EÚ, jej obranné kapacity, inovácie, digitálnu a zelenú transformáciu, infraštruktúru, zdravotníctvo, vzdelávanie a kultúru. Vyzývajú na väčšiu podporu kľúčových programov, akými sú Európsky fond pre konkurencieschopnosť (ECF), program Horizont Európa, Nástroj na prepájanie Európy, Erasmus+, AgoraEU a mechanizmus civilnej ochrany, spolu s vyčleneným financovaním akcií EU4Health, ako aj akcií súvisiacich s programom LIFE v rámci ECF. Opätovne potvrdzujú silný záväzok zaviesť nové tzv. „vlastné zdroje“ na splatenie dlhu NextGenerationEU a financovanie rozpočtu EÚ. Opatrenia by mali generovať približne 60 miliárd eur ročne. Naliehavo žiadajú členské štáty, aby rýchlo dosiahli dohodu o nových zdrojoch príjmov a zdôrazňujú, že ak budú niektoré návrhy zo zoznamu vyradené, mali by sa namiesto nich zaviesť alternatívne. Medzi možné alternatívy patrí daň z digitálnych služieb, daň z on-line hazardných hier, predĺženie Mechanizmu úpravy uhlíkových emisií na hraniciach (CBAM) alebo daň z kapitálových výnosov z kryptoaktív.

Navrhované doplatky (v aktuálnych cenách, zoznam nie je vyčerpávajúci):

• VFR celkovo: +197,30 mld.
• Spoločná poľnohospodárska politika (SPP): +139,31 mld.
• Štrukturálne fondy a Kohézny fond: +78,87 mld.
• Európsky sociálny fond (ESF): +124,19 mld.
• Azylová a migračná politika, správa hraníc a bezpečnosť: +3,82 mld.
• Európsky fond pre konkurencieschopnosť (ECF): +30,05 mld.
• Horizont Európa: +25 mld.
• Nástroj na prepájanie Európy (NPE): +9,86 mld.
• Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany a zdravotnej pripravenosti (UCPM+): +1,74 mld.
• Erasmus+: +6,56 mld.
• AgoraEU :+2,14 mld.
• Program Globálna Európa: +24,06 mld.

SR: Inflácia v marci 3,5 %

Podľa štatistického úradu tempo rastu inflácie na Slovensku v marci pozitívne ovplyvnili lacnejšie potraviny, nealko aj alko nápoje a tiež rekreácia, drahšie však bolo bývanie a doprava. V medziročnom porovnaní miernejšie rástli ceny potravín s nealko nápojmi, tiež tovarov a služieb rekreácie, športu a kultúry, ako aj reštauračných a ubytovacích služieb. Negatívne infláciu ovplyvnil rast cien pohonných látok. Pri marcovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,5 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 1,9 % a čistá inflácia hodnotu 2,6 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,1 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu 0,3 %. Spolu za tri mesiace roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,7 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v marci t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % pri tovaroch a službách osobnej starostlivosti ako aj informácií s komunikáciami do 1,7 % v doprave. Pokles cien zaznamenali potraviny a nealko nápoje o 1,4 % a tiež rekreácia s kultúrou o 0,5 %. Nezmenené zostali ceny vzdelávacích služieb. Výsledok najviac ovplyvnil pokles cien potravín s nealko nápojmi, druhý najvýznamnejší podiel v štruktúre výdavkov slovenských domácností (21 %). Ceny potravín medzimesačne klesli o 1,5 %, najvýraznejší vplyv malo zníženie cien mlieka a mliečnych výrobkov s vajcami o 2,4 %, lacnejšie oleje s tukmi o 5,1 %, obilniny vrátane chleba o 1,1 % aj cukor s cukrovinkami o 2,3 %. Vzrástli len ceny ovocia s orechmi. Naďalej v marci zlacňovali aj nealkoholické nápoje (-1,2 %). Druhý najvýznamnejší vplyv mal rast cien v odbore bývanie s energiami o 0,5 %: vzrástli najmä ceny imputovaného nájomného, dodávka vody, či poplatky spojené s údržbou bytových domov. Významný bol aj vplyv rastu cien v odbore doprava o 1,7 %, najmä v dôsledku drahších pohonných látok o 4,5 %. Nepriaznivý dopad na medzimesačnú infláciu mal tiež rast cien v odbore alkoholické nápoje s tabakom (+1 %), v ktorom rast cien tabakových výrobkov o 4,1 % po februárovom zvýšení spotrebnej dane čiastočne kompenzovalo predveľkonočné zlacnenie alkoholických nápojov o 1,5 %.

Rast cien v medziročnom porovnaní v marci bol na úrovni 3,5 %. Ceny boli vyššie od 0,9 % v odbore informácie s komunikáciou až po 6,4 % v odbore poisťovacie a finančné služby. Významný vplyv na rast medziročnej inflácie mala v marci podielovo najväčšia položka v štruktúre výdavkov slovenských domácností, a to bývanie s energiami (+6,3 %), medziročné nárasty sa dotýkali najmä energie na vykurovanie (+27,7 %). Vyššie ceny ako pred rokom evidovalo tiež imputované nájomné, dodávka vody aj ďalšie služby spojené s obydlím. Rast cien potravín a nealko nápojov výrazne spomalil na 1,3 %, vyššie boli najmä ceny obilnín vrátane chleba o 3,1 % a ceny mlieka a syrov s vajcami o 0,6 %. Zdražela tiež zelenina či ovocie s orechmi. Naopak, lacnejšie bolo mäso (-1,2 %), oleje s tukmi aj cukor s cukrovinkami. Významné bolo tiež medziročné spomalenie rastu cien nealko nápojov na jednocifernú hodnotu +7,9 %. K lepšiemu výsledku medziročnej inflácie prispelo zníženie dynamiky rastu cien aj v odbore rekreácia, šport a kultúra (+4,9 %), ako aj v odbore reštauračné a ubytovacie služby (+5,8 %). Doprava však v marci opäť zaznamenala významnejší rast cien, a to o 2,1 %. Podpísalo sa pod to najmä zdraženie pohonných látok. V dôsledku drahšieho vína a tabaku došlo k rastu cien aj v odbore alkoholické nápoje s tabakom (+3 %) a v odbore zdravotníctvo (+4,8 %) najmä vplyvom vyšších cien liekov a služieb zubárov.

SR: Digitálne územné plány

Malé obce na Slovensku začínajú postupne tvoriť digitálne územné plány. Podľa Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR takmer 65 % obcí, ktoré začali pripravovať digitálne územné plány podľa novej legislatívy, má menej ako 1 000 obyvateľov, takmer tretina obcí nemá ani 500 obyvateľov a najmenšia obec má dokonca len 28 obyvateľov. Na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie je vyčlenených 1,2 milióna eur. Pre veľký záujem sa aktuálne rokuje s Ministerstvom financií SR o navýšení týchto finančných prostriedkov o 300-tisíc eur. Už v tomto roku by sa tak mohlo prerozdeliť až 1,5 milióna eur.

Nový zákon o územnom plánovaní priniesol aj nové štandardy a metodiku pre spracovanie územných plánov v digitálnej forme. To umožňuje detailnejšie plánovanie a lepšie nastavovanie rozvojových priorít obcí a miest tak, aby odzrkadľovali reálne potreby obyvateľov a zároveň zohľadňovali požiadavky pre kvalitný život. Ďalším pozitívom digitálnych územných plánov je aj efektívnejšie zhromažďovanie dát, ktoré pomôžu nielen samosprávam, ale aj štátnym inštitúciám pri rozhodovaní o budúcom smerovaní krajiny. Najviac územných plánov podľa novej metodiky obstarávajú samosprávy v Trenčianskom samosprávnom kraji (25). Nasleduje Prešovský samosprávny kraj (23), Košický samosprávny kraj (21), Banskobystrický samosprávny kraj (17), Nitriansky samosprávny kraj (13), Žilinský samosprávny kraj (13) a Bratislavský samosprávny kraj (6). Najmenej digitálnych územných plánov obstarávajú samosprávy z Trnavského samosprávneho kraja (1).

Z pohľadu vybraných demografických údajov sa ukazuje, že obce čelia dvom hlavným výzvam. Hoci v 64 % obcí dochádza k nárastu počtu obyvateľov, v 62 % z nich prevažuje staršia populácia. Práve moderné územné plánovanie však predstavuje nástroj, pomocou ktorého môžu byť obce na tieto výzvy pripravené. Umožňuje im totiž napríklad lepšie plánovať nové plochy pre bývanie mladých rodín, občiansku vybavenosť, ale aj rozvoj zariadení a služieb pre seniorov, čím sa zvyšuje kvalita života obyvateľov.

Vývoj v roku 2025 a v prvom kvartáli 2026:

• Prevažne ide o malé obce do 1 000 obyvateľov.
• Prevažne ide o obce, ktoré doteraz nemali žiadny územný plán.
• Väčšina týchto obcí čelí starnutiu obyvateľstva.
• Zároveň vo viacerých obciach registrujeme rozvojový potenciál podporený rastom počtu obyvateľov.
• Malé obce sa chcú spájať pri obstarávaní digitálnych územný plánov do mikroregiónov.

Malé, historicky, kultúrne, či z iných špecifických hľadísk prepojené obce si môžu zabezpečiť svoj územný a hospodársky rozvoj, či rozvoj cestovného ruchu v regióne aj spoločným digitálne spracovaným územným plánom. Zákon o územnom plánovaní dáva takýmto obciam priestor na vzájomnú dohodu a vytvorenie územného plánu mikroregiónu. Územné plány mikroregiónov následne pripravujú samosprávne kraje po dohode s dotknutými obcami, čím sa zabezpečí synchronizovaný postup a optimalizácia nákladov na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie. Podľa odhadov, ktoré úradu poskytli vybrané samosprávne kraje, sa zatiaľ očakáva vznik viac ako 20 mikroregiónov, ktoré by celkovo spájali takmer 250 obcí.