Upozorňujeme: Pozor na správy od detí

Ahoj mami, rozbil sa mi mobil, tak píšem od kamaráta. Potrebujem požičať na nový, nech si môžem všetko zariadiť a vrátiť sa. Pošli mi, prosím, peniaze na tento účet… Aj takto sa môže začínať konverzácia s podvodníkom. Napokon rodičia potomkovi spravidla bez problémov požičajú pár stoviek na nový mobil, aby sa mohol dostať v poriadku domov. Ako na takéto podvody nenaletieť a predísť tak prázdnej peňaženke?

Najlepšou ochranou pred podvodmi je na správy z cudzích čísiel nereagovať. Môže však nastať situácia, kedy bude o pomoc žiadať niekto naozaj blízky. Pokiaľ ide o zaslanie peňazí, odporúča sa na overenie krátky hovor, prípadne videohovor. Vo všetkých prípadoch je možné požiadať o doplňujúce informácie. Ak nie je útok cielený, ale ide o tzv. smishing, kedy je rovnaká správa rozoslaná aj na stovky telefónnych čísel, nebude podvodník vedieť ani krstné meno dieťaťa. V niektorých prípadoch sa to podvodníci snažia zvládnuť odpoveďou „Som tvoj najstarší“, čo by ale pri troške pozornosti prejsť nemalo. Okrem krstného mena môže ísť o dátum narodenia, bydlisko, meno domáceho maznáčika či partnera.

Podvodné správy môžu prísť mnohými spôsobmi. Niekedy sú to SMS, inokedy správy cez aplikáciu, ktorá umožňuje komunikáciu na základe telefónnych čísel. Výnimkou nie sú ani kombinácie, kedy podvodník pošle SMS s odkazom umožňujúcim vstúpiť do konverzácie v inej aplikácii. Ciele podvodníkov sú ale takmer vždy rovnaké. Buď ide priamo o peniaze, alebo o osobné a platobné údaje, ktoré možno následne na peniaze premeniť. Polícia odporúča, aby sa obete na ňu obrátili v prípade akéhokoľvek podvodu. Zároveň by sme mali byť maximálne obozretní pri každej návšteve webových stránok a vypĺňaní formulárov. Čím je ponuka výhodnejšia, tým väčšie je riziko, že ide o podvod.

Smart City: Index 2026

Prvé miesto medzi inteligentnými mestami podľa IMD Smart City Index 2026 si udržal Zürich, na druhom zostáva Oslo a na treťom Ženeva. Bratislava sa umiestnila na 38. priečke, čo je druhé najvyššie zlepšenie spomedzi všetkých 148 hodnotených miest (oproti 57. miestu v roku 2025). Výsledky rebríčka inteligentných miest zverejnil Inštitút slobody a podnikania (ISP) v spolupráci so švajčiarskym Inštitútom pre rozvoj manažmentu (IMD) a ďalšími organizáciami z celého sveta.

World Competitiveness Center (WCC) definuje „inteligentné mesto“ ako mesto, ktoré dosahuje dobrú rovnováhu medzi svojou ekonomickou silou (vrátane pracovných miest a obchodnej činnosti), aplikovanou technológiou, environmentálnymi záujmami a inklúziou. Konečný cieľ? Umožniť vysokú kvalitu života pre ľudí, ktorí v ňom žijú. Index inteligentných miest meria ekonomické a technologické aspekty inteligentných miest na jednej strane a „humánne rozmery“ inteligentných miest (kvalita života, životné prostredie a inklúzia) na strane druhej.

Na rozdiel od iných rebríčkov WCC výsledky Indexu inteligentných miest IMD vychádzajú takmer výlučne z odpovedí z prieskumu. V siedmom ročníku z roku 2026 bolo hodnotených celkovo 148 miest na celom svete. Výrazný pokles zaznamenali Bordeaux (pokles o 19 miest), Lyon (tiež o 19 miest) a Ottawa (pokles o 18 miest spolu so Šen-čenom). Novými alebo vracajúcimi sa mestami tento rok boli Tianjin a Zhuhai v Číne, Hafar Al Batin a Hail v Saudskej Arábii a San Salvador v Salvádore.

Radostné veľkonočné sviatky

Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Jeho pôvod siaha až do židovského sviatku Pesach, ktorý pripomína vyslobodenie Izraelitov z egyptského otroctva. Dátum Veľkej noci sa každý rok mení – určuje sa podľa prvého splnu po jarnej rovnodennosti. Preto sa sviatok môže sláviť v marci alebo apríli.

V kresťanskej tradícii sa Veľká noc začala sláviť už v 2. storočí, pričom prvé zmienky o nej pochádzajú z homílie Melitona Sardského. Symbolika sviatku sa spája s prechodom z otroctva do slobody, čo sa v kresťanstve interpretuje ako prechod z hriechu do života v Božej milosti. Okrem náboženského významu sa Veľká noc spája aj s pohanskými oslavami jari, čo vysvetľuje mnohé ľudové tradície, akými sú zdobenie kraslíc, šibanie korbáčom či oblievanie vodou.

Na Slovensku sú veľkonočné tradície hlboko zakorenené v kultúre a spájajú sa s kresťanskými aj pohanskými zvykmi. Medzi najznámejšie patrí šibačka a oblievačka, ktoré sa konajú na Veľkonočný pondelok. Muži šibú ženy korbáčmi z vŕbového prútia, čo má symbolizovať zdravie a mladosť, a oblievajú ich vodou, aby boli po celý rok svieže. Ďalšou tradíciou je vynášanie Moreny, ktoré sa koná pred Veľkou nocou. Morena, symbol zimy a smrti, je v podobe slamennej figuríny vynesená k potoku a utopená, čím sa privoláva jar. Zdobenie kraslíc je tiež neodmysliteľnou súčasťou sviatkov – vajíčka sa farbia a zdobia rôznymi technikami, pričom sú symbolom života a plodnosti.

Veľká noc je tiež spojená s tradičnými jedlami ako j veľkonočný syrek, paska či pečené jahňa. Počas Zeleného štvrtka sa tradične jedli zelené jedlá, špenát či žihľava, ktoré mali zabezpečiť zdravie.

Nech veľkonočné zvony sladko zvonia a naplnia celý svet radosťou a pokorou,

nech rozozvučia hory, údolia a nech šíria ich krásny spev čo najďalej.

Nech vám zaželajú aj v mene našich stránok tie najkrajšie veľkonočné sviatky.

Chatboty: Frustrujú zákazníkov

Trh elektronického obchodu je nesmierne konkurenčný a vyžaduje rýchlu reakciu na požiadavky zákazníkov. Podľa prieskumu GFI Software medzi českými a slovenskými partnermi a zákazníkmi majú firmy v súčasnosti značné rezervy v oblasti automatizovanej komunikácie so zákazníkmi. Využitie moderných technológií umelej inteligencie im môže priniesť vyššiu lojalitu zákazníkov a zvýšenie príjmov na mimoriadne konkurenčnom trhu.

Prevádzkovatelia e-shopov čelia rizikám spojeným s implementáciou a využívaním technológií, napríklad chatbotmi. Napriek ich potenciálu zlepšiť zákaznícky servis existujú významné prekážky – typicky obmedzený slovník alebo nedostatočné pochopenie kontextu. Tri štvrtiny respondentov uviedli, že chatboty často nerozumejú zložitejším otázkam, čo vedie k frustrácii zákazníkov a strate dôvery v poskytované služby. Ďalším problémom je nepresnosť poskytovaných informácií, na ktorú si sťažujú takmer dve tretiny používateľov. To opäť zvyšuje nespokojnosť zákazníkov, ktorí očakávajú rýchle a presné odpovede. Prieskum ukázal, že drvivá väčšina zákazníkov chatboty vôbec nevyužíva, a ak áno, tak len v nevyhnutných prípadoch.

Kľúčové zistenia prieskumu:

• Ak si zákazníci vyberajú nejaký produkt v internetovom obchode, 21 % z nich je ochotných venovať tomuto hľadaniu maximálne 5 minút, 35 % maximálne 15 minút, 29 % opýtaných 30 minút a 15 % dokonca až 1 hodinu.

• Na získavanie informácií o produktoch v internetových obchodoch využívajú hlavne produktové dokumenty (88 % respondentov), mailový kontakt (31 %), telefonický kontakt (21 %) a chatboty len 17 %.

• Ak využívajú chatboty, potom len v nevyhnutných prípadoch (65 % zákazníkov), pravidelne (10 %) a vôbec 25 %.

• Za hlavné prekážky širšieho využívania chatbotov považujú nepochopenie zložitejších otázok (75 %), nepresnosť poskytovaných informácií (63 %) a obmedzený slovník (27 %).

EU: Zákaz nudifikácie

Poslanci Európskeho parlamentu odsúhlasili  návrhy na zjednodušení pravidiel a dátumy uplatňovania vysokorizikových systémov umelej inteligencie ako aj zákaz ňou tvorenej pornografie. Právne predpisy sú súčasťou siedmeho súhrnného balíka o zjednodušení, ktorý Európska komisia navrhla 19. novembra 2025 („digitálny omnibus“). V súčasnosti sa pracuje aj na ďalších návrhoch: digitálne súhrnné nariadenie o zmene zákonov o používaní údajov a ochrane údajov a návrh, ktorým sa zriaďujú európske podnikové peňaženky.

V pozmeňujúcich návrhoch europoslanci zavádzajú termíny uplatňovania, aby sa zabezpečila predvídateľnosť a právna istota. V prípade vysokorizikových systémov umelej inteligencie osobitne uvedených v nariadení (vrátane systémov obsahujúcich biometriu a systémov používaných v kritickej infraštruktúre, vzdelávaní, zamestnanosti, základných službách, presadzovaní práva, spravodlivosti a riadení hraníc) je to 2. december 2027. V prípade systémov umelej inteligencie, na ktoré sa vzťahujú odvetvové právne predpisy EÚ o bezpečnosti a dohľade nad trhom, ide o termín 2. augusta 2028. Poslanci sú tiež za to, aby poskytovatelia dostali čas do 2. novembra 2026 na dodržanie pravidiel označovania zvukového, obrazového, video alebo textového obsahu vytvoreného umelou inteligenciou vodoznakom na označenie jeho pôvodu. Zaviesť sa má aj nový zákaz „nudifikačných“ systémov, ktoré využívajú umelú inteligenciu na vytváranie alebo manipuláciu s obrázkami, ktoré sú sexuálne explicitné alebo intímne a podobajú sa identifikovateľnej skutočnej osobe bez jej súhlasu. Zákaz by sa nevzťahoval na systémy umelej inteligencie s účinnými bezpečnostnými opatreniami, ktoré by používateľom bránili vytvárať takéto obrázky.

Poskytovateľom služieb by sa malo umožniť spracúvať osobné údaje na odhaľovanie a nápravu zaujatosti v systémoch umelej inteligencie, pričom sa zaviedli záruky na zabezpečenie toho, aby sa to robilo len vtedy, keď je to nevyhnutne potrebné. S cieľom pomôcť spoločnostiam z EÚ pri ich raste nad rámec malej alebo strednej spoločnosti (MSP), kedy ešte využívajú určité podporné opatrenia, sa podporilo rozšírenie týchto opatrení aj na malé podniky so strednou trhovou kapitalizáciou. Na zabránenie prekrývania uplatňovania odvetvových pravidiel EÚ v oblasti bezpečnosti výrobkov a zákona o umelej inteligencii povinnosti vyplývajúce zo zákona o umelej inteligencii môžu byť menej prísne pre výrobky, ktoré sú už regulované podľa odvetvových právnych predpisov (napr. zdravotnícke pomôcky, rádiové zariadenia, bezpečnosť hračiek a iné).