SR: Inflácia v marci 3,5 %

Podľa štatistického úradu tempo rastu inflácie na Slovensku v marci pozitívne ovplyvnili lacnejšie potraviny, nealko aj alko nápoje a tiež rekreácia, drahšie však bolo bývanie a doprava. V medziročnom porovnaní miernejšie rástli ceny potravín s nealko nápojmi, tiež tovarov a služieb rekreácie, športu a kultúry, ako aj reštauračných a ubytovacích služieb. Negatívne infláciu ovplyvnil rast cien pohonných látok. Pri marcovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,5 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 1,9 % a čistá inflácia hodnotu 2,6 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,1 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu 0,3 %. Spolu za tri mesiace roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,7 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v marci t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % pri tovaroch a službách osobnej starostlivosti ako aj informácií s komunikáciami do 1,7 % v doprave. Pokles cien zaznamenali potraviny a nealko nápoje o 1,4 % a tiež rekreácia s kultúrou o 0,5 %. Nezmenené zostali ceny vzdelávacích služieb. Výsledok najviac ovplyvnil pokles cien potravín s nealko nápojmi, druhý najvýznamnejší podiel v štruktúre výdavkov slovenských domácností (21 %). Ceny potravín medzimesačne klesli o 1,5 %, najvýraznejší vplyv malo zníženie cien mlieka a mliečnych výrobkov s vajcami o 2,4 %, lacnejšie oleje s tukmi o 5,1 %, obilniny vrátane chleba o 1,1 % aj cukor s cukrovinkami o 2,3 %. Vzrástli len ceny ovocia s orechmi. Naďalej v marci zlacňovali aj nealkoholické nápoje (-1,2 %). Druhý najvýznamnejší vplyv mal rast cien v odbore bývanie s energiami o 0,5 %: vzrástli najmä ceny imputovaného nájomného, dodávka vody, či poplatky spojené s údržbou bytových domov. Významný bol aj vplyv rastu cien v odbore doprava o 1,7 %, najmä v dôsledku drahších pohonných látok o 4,5 %. Nepriaznivý dopad na medzimesačnú infláciu mal tiež rast cien v odbore alkoholické nápoje s tabakom (+1 %), v ktorom rast cien tabakových výrobkov o 4,1 % po februárovom zvýšení spotrebnej dane čiastočne kompenzovalo predveľkonočné zlacnenie alkoholických nápojov o 1,5 %.

Rast cien v medziročnom porovnaní v marci bol na úrovni 3,5 %. Ceny boli vyššie od 0,9 % v odbore informácie s komunikáciou až po 6,4 % v odbore poisťovacie a finančné služby. Významný vplyv na rast medziročnej inflácie mala v marci podielovo najväčšia položka v štruktúre výdavkov slovenských domácností, a to bývanie s energiami (+6,3 %), medziročné nárasty sa dotýkali najmä energie na vykurovanie (+27,7 %). Vyššie ceny ako pred rokom evidovalo tiež imputované nájomné, dodávka vody aj ďalšie služby spojené s obydlím. Rast cien potravín a nealko nápojov výrazne spomalil na 1,3 %, vyššie boli najmä ceny obilnín vrátane chleba o 3,1 % a ceny mlieka a syrov s vajcami o 0,6 %. Zdražela tiež zelenina či ovocie s orechmi. Naopak, lacnejšie bolo mäso (-1,2 %), oleje s tukmi aj cukor s cukrovinkami. Významné bolo tiež medziročné spomalenie rastu cien nealko nápojov na jednocifernú hodnotu +7,9 %. K lepšiemu výsledku medziročnej inflácie prispelo zníženie dynamiky rastu cien aj v odbore rekreácia, šport a kultúra (+4,9 %), ako aj v odbore reštauračné a ubytovacie služby (+5,8 %). Doprava však v marci opäť zaznamenala významnejší rast cien, a to o 2,1 %. Podpísalo sa pod to najmä zdraženie pohonných látok. V dôsledku drahšieho vína a tabaku došlo k rastu cien aj v odbore alkoholické nápoje s tabakom (+3 %) a v odbore zdravotníctvo (+4,8 %) najmä vplyvom vyšších cien liekov a služieb zubárov.

SR: Digitálne územné plány

Malé obce na Slovensku začínajú postupne tvoriť digitálne územné plány. Podľa Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR takmer 65 % obcí, ktoré začali pripravovať digitálne územné plány podľa novej legislatívy, má menej ako 1 000 obyvateľov, takmer tretina obcí nemá ani 500 obyvateľov a najmenšia obec má dokonca len 28 obyvateľov. Na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie je vyčlenených 1,2 milióna eur. Pre veľký záujem sa aktuálne rokuje s Ministerstvom financií SR o navýšení týchto finančných prostriedkov o 300-tisíc eur. Už v tomto roku by sa tak mohlo prerozdeliť až 1,5 milióna eur.

Nový zákon o územnom plánovaní priniesol aj nové štandardy a metodiku pre spracovanie územných plánov v digitálnej forme. To umožňuje detailnejšie plánovanie a lepšie nastavovanie rozvojových priorít obcí a miest tak, aby odzrkadľovali reálne potreby obyvateľov a zároveň zohľadňovali požiadavky pre kvalitný život. Ďalším pozitívom digitálnych územných plánov je aj efektívnejšie zhromažďovanie dát, ktoré pomôžu nielen samosprávam, ale aj štátnym inštitúciám pri rozhodovaní o budúcom smerovaní krajiny. Najviac územných plánov podľa novej metodiky obstarávajú samosprávy v Trenčianskom samosprávnom kraji (25). Nasleduje Prešovský samosprávny kraj (23), Košický samosprávny kraj (21), Banskobystrický samosprávny kraj (17), Nitriansky samosprávny kraj (13), Žilinský samosprávny kraj (13) a Bratislavský samosprávny kraj (6). Najmenej digitálnych územných plánov obstarávajú samosprávy z Trnavského samosprávneho kraja (1).

Z pohľadu vybraných demografických údajov sa ukazuje, že obce čelia dvom hlavným výzvam. Hoci v 64 % obcí dochádza k nárastu počtu obyvateľov, v 62 % z nich prevažuje staršia populácia. Práve moderné územné plánovanie však predstavuje nástroj, pomocou ktorého môžu byť obce na tieto výzvy pripravené. Umožňuje im totiž napríklad lepšie plánovať nové plochy pre bývanie mladých rodín, občiansku vybavenosť, ale aj rozvoj zariadení a služieb pre seniorov, čím sa zvyšuje kvalita života obyvateľov.

Vývoj v roku 2025 a v prvom kvartáli 2026:

• Prevažne ide o malé obce do 1 000 obyvateľov.
• Prevažne ide o obce, ktoré doteraz nemali žiadny územný plán.
• Väčšina týchto obcí čelí starnutiu obyvateľstva.
• Zároveň vo viacerých obciach registrujeme rozvojový potenciál podporený rastom počtu obyvateľov.
• Malé obce sa chcú spájať pri obstarávaní digitálnych územný plánov do mikroregiónov.

Malé, historicky, kultúrne, či z iných špecifických hľadísk prepojené obce si môžu zabezpečiť svoj územný a hospodársky rozvoj, či rozvoj cestovného ruchu v regióne aj spoločným digitálne spracovaným územným plánom. Zákon o územnom plánovaní dáva takýmto obciam priestor na vzájomnú dohodu a vytvorenie územného plánu mikroregiónu. Územné plány mikroregiónov následne pripravujú samosprávne kraje po dohode s dotknutými obcami, čím sa zabezpečí synchronizovaný postup a optimalizácia nákladov na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie. Podľa odhadov, ktoré úradu poskytli vybrané samosprávne kraje, sa zatiaľ očakáva vznik viac ako 20 mikroregiónov, ktoré by celkovo spájali takmer 250 obcí.

SR: Zdravie a krása

Podľa prieskumu Health/Beauty Balance Index (HBBI) pre dm drogerie markt (2 017 respondentov z online populácie SR vo veku 18+, 3. – 16. októbra 2025) mnohí Slováci trpia spánkovým dlhom, ženy sú vyčerpané výrazne viac ako muži a Generácia Z pod tlakom sociálnych sietí dáva prednosť stylingu pred hygienou. Unikátny Health/Beauty Balance Index dosiahol na Slovensku hodnotu 46,18 bodu zo 100. Hoci nám mierne viac záleží na zdraví (index = 53) než na kráse (index = 42), v kľúčových oblastiach regenerácie zlyhávame.

Varovným signálom je, že až takmer 30 % ľudí na Slovensku pociťuje veľmi často alebo často pocit únavy alebo nedostatku energie. Na vine je aj fakt, že kvalita nášho spánku nie je optimálna.

• Takmer každý tretí Slovák (27%) pociťuje často problémy so zaspávaním alebo prebúdzaním sa počas noci. Ženy v tomto ťahajú za kratší koniec – zlepšiť spánok chce preto až 35 % žien.
• Štandardom pre takmer polovicu Slovákov (45 %) je spánok v dĺžke len 6 až 7 hodín. To je na hranici alebo pod hranicou odporúčaného minima. Dospelý človek totiž potrebuje pre plnú kognitívnu a fyzickú regeneráciu 7 až 9 hodín spánku denne.
• 21 % ľudí pociťuje často alebo veľmi často stres, neprimeraný tlak povinností a úloh. Všetky tieto duševné problémy pociťujú výraznejšie najmä mladí ľudia (18 – 24 rokov).
• Ženy omnoho častejšie siahajú aj po sladkostiach a jedle (29 % vs. 23 %)
• Muži stres často „ventilujú“ športom (36 % vs. 19 %) alebo alkoholom (19 % vs. 12 %).

Keď na Slovákov doľahne stres, najčastejším liekom je útek do prírody (42 %) či meditácia a relaxácia. Existujú však rodové rozdiely.

Hygiena Generácie Z: Styling víťazí nad sprchou

Prieskum priniesol prekvapivé zistenia o našej rannej rutine. Hoci sú mladí ľudia (18 – 24 rokov) najviac ovplyvňovaní sociálnymi sieťami a kultom krásy, základnú hygienu často preskakujú na úkor úpravy zovňajšku:

• Ranná sprcha: Až 60 % mladých mužov sa ráno nesprchuje. Platí to aj pre 56 % žien.
• Umývanie zubov: Každý tretí mladý muž (32%) ráno odignoruje zubnú hygienu, u mladých žien je to len 13 %.
• Prioritou je „look“: Až 60 % mladých si však ráno rieši vlasový styling a 54 % pleťovú kozmetiku.
• Deodoranty a parfumy v rámci rannej rutiny používa relatívne najviac stredná generácia – ľudia vo veku 35 až 44 rokov (78 %).

Krása a peniaze: Muži míňajú menej, no sú so sebou spokojnejší

Hoci ženy do krásy investujú viac času aj peňazí, sú k sebe kritickejšie:

• So svojou hmotnosťou je spokojných 53 % mužov, ale len 40 % žien. Muži sa tiež považujú za zdravších (38 %), než ženy (31 %).
• Ženy investujú do kozmetiky mesačne priemerne 42 €, zatiaľ čo muži len 28 €. Zaujímavosťou je, že až 34 % mužov kozmetiku nenakupuje vôbec.

Slováci trávia denne na sociálnych sieťach v priemere takmer 3 hodiny. Tretina mladých (18 - 24 rokov) na nich trávi v priemere dokonca viac ako 5 hodín denne. Až 53 % mladých ľudí zároveň priznáva, že ich spokojnosť so vzhľadom ovplyvňujú sociálne siete. Pozitívnym trendom je digitálny detox od sociálnych sietí – vedome si ho ordinuje až 67 % používateľov.

EU: DiscoverEU 2026

Nové kolo súťaže DiscoverEU opäť ponúka tisíckam mladých ľudí vo veku 18 rokov príležitosť poznávať Európu vlakom a zadarmo. Výzva na podávanie prihlášok je už otvorená a končí 22. apríla 2026 o 12.00 hod. SEČ, krátko pred otvorením Európskeho týždňa mládeže 2026. V hre je dohromady 40 000 cestovných poukazov. Víťazi sa budú môcť vydať na cestu v období od 1. júla 2026 do 30. septembra 2027 a cestovať až 30 dní. Hoci iniciatíva DiscoverEU podporuje udržateľné cestovanie železničnou dopravou, osobitné opatrenia sú k dispozícii pre mladých ľudí z ostrovov, najvzdialenejších regiónov, zámorských krajín a území a zo vzdialených regiónov.

O takýto cestovný poukaz sa môžu uchádzať mladí ľudia, ktorí sa narodili v období medzi 1. júlom 2007 a 30. júnom 2008. Musia vyplniť kvíz s piatimi otázkami o EÚ a jednou dodatočnou otázkou na Európskom portáli pre mládež. Komisia ponúkne cestovné poukazy uchádzačom podľa poradia, v akom sa v kvíze umiestnili, až do vyčerpania poukazov. Do výzvy sa môžu zapojiť uchádzači z Európskej únie a krajín pridružených k programu Erasmus+, medzi ktorými je Island, Lichtenštajnsko, Severné Macedónsko, Nórsko, Srbsko a Turecko.

Výhercovia lístkov si môžu svoju trasu naplánovať sami, alebo sa môžu inšpirovať navrhovanými trasami. Jednou z nich je napríklad kultúrna cesta DiscoverEU, ktorá spája rôzne kultúrne destinácie a je zameraná na architektúru, hudbu, výtvarné umenie, divadlo, módu a dizajn. Okrem cestovného poukazu dostanú účastníci aj zľavový preukaz, s ktorým môžu v príslušných krajinách získať zľavy na verejnú dopravu, kultúru, ubytovanie, stravu, šport či iné služby. Víťazi sa môžu zúčastniť aj na informačných stretnutiach pred cestou a na osobitných stretnutiach iniciatívy DiscoverEU, na ktorých môžu spoznať ďalších cestovateľov a prehĺbiť si poznatky o EÚ. Dodatočnú podporu poskytuje iniciatíva účastníkom so zdravotným postihnutím, zdravotnými problémami alebo slabým sociálno-ekonomickým zázemím. Táto podpora môže predstavovať možnosť cestovať so sprevádzajúcimi osobami alebo prístup k dodatočným finančným prostriedkom prostredníctvom akcie DiscoverEU týkajúcej sa inklúzie.

SR: Zákon o škode

Vláda SR schválila návrh nového zákona ministerstva hospodárstva o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Predkladanou právnou úpravou Slovenská republika transponuje smernicu Európskej únie o zodpovednosti za chybné výrobky z októbra 2024 a zároveň nahrádza doterajší zákon z roku 1999. Návrh sa vzťahuje na škody spôsobené fyzickým osobám a reflektuje realitu, v ktorej výrobok už nie je len fyzickou vecou, ale čoraz častejšie aj digitálnym ekosystémom. Navrhovaná účinnosť zákona je od 9. decembra 2026.

Po prvýkrát zákon systematicky zahŕňa aj pojmy ako softvér, digitálne služby či digitálne výrobné súbory, a osobitnú pozornosť venuje novým technológiám a vzťahom medzi jednotlivými subjektmi na trhu. Kľúčovým cieľom návrhu je vyvážiť vysokú úroveň ochrany poškodených osôb so zabezpečením spravodlivých a rovnakých podmienok pre podnikateľské subjekty. Posilňuje postavenie spotrebiteľov, najmä prostredníctvom zmiernenia dôkazného bremena a zavedenia moderných pravidiel dokazovania, ktoré zohľadňujú technickú náročnosť súčasných výrobkov. Zároveň prináša vyššiu právnu istotu pre podnikateľské prostredie. Jasnejšie vymedzuje rozsah zodpovednosti, rozširuje okruh zodpovedných osôb a precizuje kritériá posudzovania vadnosti výrobku, vrátane aspektov, akými sú kybernetická bezpečnosť, softvérové aktualizácie či prepojenosť zariadení.

Významnou novinkou je rozšírenie rozsahu náhrady škody. Po novom bude zahŕňať nielen majetkovú ujmu, ale aj lekársky uznané poškodenie psychického zdravia či škodu na údajoch. Návrh zákona zároveň ruší minimálny finančný limit škody, čím posilňuje reálnu vymožiteľnosť práv poškodených. Ďalej rozširuje definíciu výrobku aj na softvér a digitálne prvky, zavádza nové pojmy, ako komponent či súvisiaca služba, upravuje lehoty na uplatnenie nárokov vrátane predĺženia pri neskorom prejavení ujmy na zdraví až na 25 rokov, rozširuje okruh zodpovedných subjektov o ďalších aktérov v dodávateľskom reťazci vrátane logistických služieb či online platforiem. Zároveň zavádza moderné pravidlá dokazovania vrátane možnosti sprístupnenia dôkazov a vyvrátiteľných domnienok v prospech poškodených.