Trend: Vyššie výdavky

Vyše 80 % slovenských domácností má vyššie mesačné výdavky ako vlani, 35 % hovorí o výraznom náraste. Zvýšené životné náklady pociťujú aj dve tretiny českých domácností, no tam výrazne navýšenie spomína o polovicu menej ľudí. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (od 30. 3. do 2. 4. 2026 na vzorke 1022 respondentov), Slovenky a Slováci najčastejšie deklarujú nárast životných nákladov o 100 až 200 eur za mesiac, no traja z desiatich teraz míňajú minimálne o dve stovky navyše. Najviac opýtaných, vyše 40 %, v rámci zredukovania svojich výdavkov obmedzilo cestovanie, viac ako tretina zase nákupy drahších vecí do domácnosti či oblečenia. Takých, čo sa nemuseli v ničom uskromňovať, medziročne ubudlo.

Presne 81 % domácností na Slovensku deklaruje medziročne vyššie mesačné výdavky, až výrazný nárast pociťuje 35 %. V Česku spomenulo zvýšenie nákladov 65 % domácností, no výrazný rast len 17 %. O niečo vyššie výdavky v SR uviedlo 46 % opýtaných, 15 % je na tom približne rovnako a traja zo sto hovoria, naopak, o znížení nákladov. Výrazne vyššie výdavky deklarovali vo vyššej miere viacpočetné rodiny a na druhej strane zriedkavejšie ich spomínali mladí ľudia vo veku do 26 rokov. Celkovo najviac respondentov, približne štyria z desiatich, hovorilo o zvýšení mesačných nákladov domácností v rozmedzí od 100 do 200 eur. Pod stoeurovú hranicu sa zmestila tretina, ďalšia pätina míňa medziročne viac o 200 až 300 eur a každý desiaty si pripláca mesačne vyše 300 eur.

Aké sú príčiny medziročne drahšieho života? Najviac ľudí (74 %) za tým vidí celkové zdražovanie všetkého, druhým faktorom je nárast cien potravín (73 %) a tretím energií (63 %). Potom je to zvýšenie cien služieb (46 %) a daní (44 %). Výrazne stúplo najmä vnímanie faktoru, ktorým je rast cien energií, kde vidíme v porovnaní s vlaňajšom nárast takmer o štvrtinu. Tým, že väčšina rodín má vyššie výdavky, treba im na ich vykrytie viac peňazí. Tri z desiatich domácností (28 %) by potrebovali navýšenie príjmu o 200 až 300 eur mesačne, každá štvrtá o viac ako 300 eur. Ďalším 23 % by sa na pokrytie vyšších výdavkov, podľa ich vyjadrení, zišlo ešte 300 až 500 eur a desatina rodín potrebuje mesačne minimálne 500 eur naviac.

V čom sme sa museli uskromniť? V tomto ohľade najviac opýtaných v prieskume spomenulo cestovanie (42 %), len o 1 % menej bolo tých, čo uviedli celkové obmedzenie mesačných výdavkov. Zhodne s 36 % odpovedí nasledovali – menej nákupov drahších vecí do domácnosti a taktiež obmedzenie nakupovania oblečenia a obuvi. V kupovaní potravín sa musela uskromniť necelá tretina (31 %) a pri zdravotnej starostlivosti presná desatina Slovákov a Sloveniek. Zatiaľčo vlani sa v ničom nemuselo uskromňovať 18 % opýtaných, teraz ich bolo o 5 % menej, teda len 13 %.

EU: Kyberšikana nemizne

Kyberšikana je vážnou hrozbou pre on-line bezpečnosť maloletých a mladých ľudí s trvalým vplyvom na jej obete. Až 92 % občanov Európskej únie chce, aby zodpovedné orgány v tejto oblasti prijali opatrenia. Európska komisia vo februári 2026 predložila osobitný akčný plán proti kyberšikane. Niektoré členské štáty už zavádzajú cielené ustanovenia na riešenie kybernetického šikanovania (napríklad írsky „Zákon pre Cocco “), ale zatiaľ pretrváva v celej EÚ právna fragmentácia. Európsky parlament preto vyzýva na účinné a odrádzajúce sankcie za trestné činy kybernetického šikanovania.

Poslanci sú znepokojení rastúcou kyberšikanou a zneužívaním na základe obrázkov alebo videí on-line, pričom existujúce opatrenia nemusia byť dostatočné. Žiadajú posúdiť, či je potrebné harmonizované vymedzenie kyberšikany na úrovni EÚ a či by sa mala uznať za cezhraničný trestný čin na úrovni EÚ. Ďalšou možnosťou je pridať trestný čin z nenávisti do zoznamu trestných činov EÚ, čo by zahrnulo aj najzávažnejšie prípady. Parlament je sklamaný nedostatkom právneho rámca na odhaľovanie materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí on-line a žiada, aby Európska komisia urýchlene pracovala na zabezpečení, aby digitálne platformy prijali mechanizmy dobrovoľného oznamovania. Platformy majú povinnosť zabezpečiť bezpečný digitálny priestor pre deti. Zdôrazňujú tiež ich zodpovednosť pri prevencii kybernetického šikanovania a boji proti nemu, varovanie pred obchodnými modelmi stimulujúcimi šírenie nenávistného obsahu, najmä pokiaľ ide o maloleté osoby, ženy a komunitu LGBTIQ+. Kritizujú aj hyperpersonalizované odporúčacie systémy, ktoré podporujú nenávistné prejavy a posúvajú do úzadia menej polarizujúci obsah.

Parlament zároveň žiada prísnejšie presadzovanie článku 28 aktu o digitálnych službách, ktorý sa vzťahuje na ochranu maloletých a vyzýva Európsku komisiu, aby ukončila prebiehajúce prípady a dôrazne sa postavila proti akýmkoľvek pokusom o opätovné otvorenie zákona. Poslanci sú znepokojení rastúcim využívaním umelej inteligencie na zneužívanie (napr. vytváranie deepfake a intímneho obsahu bez súhlasu) a vyzývajú poskytovateľov, aby dodržiavali povinnosti týkajúce sa označovania stanovené v zákone o umelej inteligencii. Opätovne zdôrazňujú potrebu zákazu tzv. “obnažujúcich aplikácií”, o ktorých v súčasnosti rokujú spoluzákonodarcovia.

Je potrebné posilniť ochranu a podporu obetí kyberšikany a zvýšiť finančné prostriedky pre organizácie obetí, a to začlenením kybernetického šikanovania a opatrení reakcie do vnútroštátnych stratégií v oblasti duševného zdravia. Členské štáty by mali uprednostniť prevenciu, vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti zamerané na deti, rodičov a pedagógov. Zákonodarcovia od nich tiež očakávajú rýchle vykonávanie smernice EÚ o právach obetí.

SR: Zverejňovanie platov

Takmer polovica pracujúcich na Slovensku nemá prístup k informáciám o mzdách vo firme, pričom o rodových rozdieloch v odmeňovaní vie len mizivé percento. Väčšina ľudí volá po väčšej transparentnosti a jasných pravidlách. Tento stav má zásadne zmeniť nový zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien, ktorý vstúpi do platnosti v júni 2026. Štruktúry odmeňovania, ktoré umožnia posúdiť prácu rovnakej hodnoty, budú musieť firmy zaviesť do konca júla. 

Hoci môže byť vytvorenie štruktúry pozícií pre zamestnávateľov, ktorí sa s tým nikdy nestreli, náročné, pracujúci to hodnotia jednoznačne: 76 % respondentov by väčšiu transparentnosť privítalo – 49 % určite a 27 % skôr áno. Odmietavo sa k nej stavia iba 5 % opýtaných. Podľa prieskumu Platy.sk (2 426 pracujúcich na Slovensku) dnes až 46 % pracujúcich nemá prístup takmer k žiadnym informáciám o platoch vo firme. Mzdové rozpätia pre jednotlivé pozície pozná len necelá štvrtina opýtaných a kritériá, podľa ktorých sa určujú mzdy, iba 14 %. Na samom chvoste informovanosti sú údaje o rozdieloch v odmeňovaní mužov a žien – k nim majú prístup len 2 % pracujúcich. Aj preto hodnotí spôsob odmeňovania vo firme ako transparentný len 45 % respondentov. 

Rodové mzdové rozdiely vnímajú viac ženy. Takmer tretina žien v prieskume uviedla, že má pocit, že vo firme, v ktorej pracujú, existujú rozdiely v ohodnotení medzi mužmi a ženami na porovnateľných pozíciách. Spomedzi mužov to tvrdilo len 14 %. Aj férovosť hodnotia pracujúci podobne rozdelene – 38 % vníma odmeňovanie ako neférové, 40 % ako férové. Až 22 % opýtaných situáciu nedokáže posúdiť, čo zrejme odráža práve chýbajúce informácie. Ženy a muži to vnímajú rozdielne. Zatiaľ čo 44 % mužov vníma platové ohodnotenie ako férové, u žien je to iba tretina.

Bezpečnosť: Pohodlie víťazí

Slováci sa v on-line prostredí cítia veľmi sebaisto, ale toto sebavedomie je často falošné. Zatiaľčo väčšina z nás verí, že vie, ako svoje peniaze chrániť, počet obetí kybernetických útokov rastie. Nový prieskum výskumnej agentúry Focus pre mBank (1 013 respondentov vo veku 18 - 60 rokov, on-line, január 2026) ukazuje, že naša túžba po pohodlí a nízkych cenách z nás robí ľahké terče. Podvodníci navyše stále častejšie využívajú umelú inteligenciu a hrajú im do kariet základné chyby, ako ukladanie hesiel v prehliadači alebo nákupy cez verejné Wi-Fi siete.

Každý piaty Slovák by si zo znalostí bezpečného správania pri on-line nákupoch dal pokojne jednotku. Viac ako tri štvrtiny (81 %) ľudí tvrdí, že presne vie, ako svoje financie na internete chrániť. Realita nás však varuje. Sú to práve falošné e-shopy, ktorú sú dnes na Slovensku najčastejším typom úspešného podvodu. Podľa údajov má skúsenosť s podvodným e-shopom takmer každý druhý nakupujúci (44 %) a každý ôsmy (12 %) už kvôli nim reálne prišiel o peniaze. Dôvodom, prečo ľudia tak ľahko naletia, je predovšetkým uprednostňovanie rýchlosti a pohodlia pred  obozretnosťou. Bezpečnosti venujeme čoraz menšiu pozornosť a naše nákupné rituály sú pre útočníkov ideálnou príležitosťou.

• Viac ako polovica ľudí (56 %) nakupuje najradšej z pohodlia gauča.

• Viac ako tretina nakupujúcich (35 %) vybavuje objednávky večer alebo v noci.

• Často podliehame emóciám a zľavám v situáciách, keď sa nesústredíme – ľudia pokojne odkliknú 

nákup aj na toalete.

Alarmujúce je, že iba 17 % ľudí pri nákupe rieši, či daný e-shop vôbec pozná. Hlavným lákadlom totiž zostávajú nízke ceny, čo je práve tá najčastejšia karta, na ktorú podvodníci vsádzajú.

Kybernetické podvody sa neustále vyvíjajú. Hoci sa 49 % ľudí podvodu vôbec neobáva, takmer polovica (44 %) sa už niekedy stala jeho obeťou. Veľkou témou je umelá inteligencia, ktorá pomáha bankám chrániť klientov, ale útočníkom slúži na vytváranie prepracovaných deep fake videí alebo kópií stránok obľúbeného e-shopu. Napriek tomu, že technológie postupujú, najslabším článkom zostáva človek. Problémom je napríklad prístup ľudí k heslám. Silné heslá síce pozná 90 % ľudí a najčastejšie ich uvádzajú medzi prvkami ochrany, ale reálne správanie je trošku iné, využíva ich 68 %. Do prehliadača si ich dokonca ukladá tretina (33 %) a až 42 % ľudí bežne nakupuje cez nezabezpečenú verejnú Wi-Fi. Práve to sú otvorené dvere pre útočníkov, ktorí sa tak môžu k citlivým údajom dostať veľmi ľahko. Tretina Slovákov (33 %) svoje peniaze bežne chráni nákupom na dobierku.

Podvodníci dnes najčastejšie cielia na emócie - snažia sa vyvolať strach alebo časový tlak alebo falošný pocit výhodnej ponuky, prípadne sa vydávajú za autority. mBank preto dlhodobo upozorňuje, aby klienti nikdy neoznamovali svoje prihlasovacie údaje, PINy ani autorizačné kódy, a to ani osobám, ktoré sa vydávajú za bankárov či políciu. Dôležité je tiež starostlivo kontrolovať odkazy v mailoch a SMS správach, overovať si informácie z oficiálnych zdrojov a reagovať s rozvahou. Pokiaľ „niečo nesedí“, je vždy lepšie komunikáciu ukončiť alebo sa obrátiť priamo na banku.

EU: Znásilnenie

Európsky parlament žiada, aby Európska komisia navrhla právne predpisy spoločne definujúce znásilnenie na základe chýbajúceho slobodného, informovaného a odvolateľného súhlasu. Poslanci vyzývajú členské štáty, ktoré sa stále spoliehajú na definície znásilnenia založené na sile alebo násilí, aby zosúladili svoje právne predpisy s medzinárodnými normami (vrátane Istanbulského dohovoru, ktorý Európska únoa ratifikovala v roku 2023). Požadujú tiež primeranú podporu a ochranu obetí a pozostalých v celej EÚ. Parlament tvrdí, že mlčanie, nedostatok odporu, absencia „nie“, predchádzajúci súhlas, sexuálne správanie v minulosti alebo akýkoľvek súčasný či predchádzajúci vzťah sa nesmú interpretovať ako súhlas.

Súhlas sa musí posudzovať v kontexte, a to aj v prípadoch násilia, hrozieb, zneužitia moci, strachu, zastrašovania, bezvedomia, intoxikácie, vystavenia chemickým látkam, spánku, choroby, zdravotného postihnutia alebo zraniteľnosti. Tvrdia, že reakcie na traumu (ako sú „stuhnutie zo strachu“ alebo „tonická nehybnosť“) sa musia odraziť v právnych predpisoch a súdnej praxi, a opakujú svoju požiadavku, aby sa rodovo motivované násilie pridalo k obvineniam, ktoré sa považujú za trestné činy na úrovni EÚ. Prístup k spravodlivosti môžu zabezpečiť len právne predpisy o znásilnení založené na súhlase. Poslanci tvrdia, že EÚ potrebuje prierezový prístup zameraný na obete vrátane poskytovania okamžitej zdravotnej starostlivosti, sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti, bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva, traumatickej starostlivosti, psychologickej podpory a právnej pomoci. Chcú tiež bezplatné špecializované podporné služby vrátane 24-hodinových krízových centier, ktoré ponúkajú lekársku, psychologickú a právnu podporu.

Požaduje sa tiež pravidelná a prispôsobená povinná príprava pre odborníkov, ktorí prídu s veľkou pravdepodobnosťou do kontaktu s obeťami znásilnenia, vrátane príslušníkov orgánov presadzovania práva, sudcov, prokurátorov, právnikov, zdravotníckych pracovníkov a pracovníkov v prvej línii. Komisia by mala v roku 2026 predložila usmernenia EÚ o komplexnej sexuálnej a vzťahovej výchove, ako aj o celoeurópskych informačných kampaniach o súhlase, vzťahoch, sexuálnej integrite a telesnej autonómii a podnikla opatreniach proti mýtom o znásilnení, protirodovému obsahu a incel propagande on-line.