SR: Zdravie a krása

Podľa prieskumu Health/Beauty Balance Index (HBBI) pre dm drogerie markt (2 017 respondentov z online populácie SR vo veku 18+, 3. – 16. októbra 2025) mnohí Slováci trpia spánkovým dlhom, ženy sú vyčerpané výrazne viac ako muži a Generácia Z pod tlakom sociálnych sietí dáva prednosť stylingu pred hygienou. Unikátny Health/Beauty Balance Index dosiahol na Slovensku hodnotu 46,18 bodu zo 100. Hoci nám mierne viac záleží na zdraví (index = 53) než na kráse (index = 42), v kľúčových oblastiach regenerácie zlyhávame.

Varovným signálom je, že až takmer 30 % ľudí na Slovensku pociťuje veľmi často alebo často pocit únavy alebo nedostatku energie. Na vine je aj fakt, že kvalita nášho spánku nie je optimálna.

• Takmer každý tretí Slovák (27%) pociťuje často problémy so zaspávaním alebo prebúdzaním sa počas noci. Ženy v tomto ťahajú za kratší koniec – zlepšiť spánok chce preto až 35 % žien.
• Štandardom pre takmer polovicu Slovákov (45 %) je spánok v dĺžke len 6 až 7 hodín. To je na hranici alebo pod hranicou odporúčaného minima. Dospelý človek totiž potrebuje pre plnú kognitívnu a fyzickú regeneráciu 7 až 9 hodín spánku denne.
• 21 % ľudí pociťuje často alebo veľmi často stres, neprimeraný tlak povinností a úloh. Všetky tieto duševné problémy pociťujú výraznejšie najmä mladí ľudia (18 – 24 rokov).
• Ženy omnoho častejšie siahajú aj po sladkostiach a jedle (29 % vs. 23 %)
• Muži stres často „ventilujú“ športom (36 % vs. 19 %) alebo alkoholom (19 % vs. 12 %).

Keď na Slovákov doľahne stres, najčastejším liekom je útek do prírody (42 %) či meditácia a relaxácia. Existujú však rodové rozdiely.

Hygiena Generácie Z: Styling víťazí nad sprchou

Prieskum priniesol prekvapivé zistenia o našej rannej rutine. Hoci sú mladí ľudia (18 – 24 rokov) najviac ovplyvňovaní sociálnymi sieťami a kultom krásy, základnú hygienu často preskakujú na úkor úpravy zovňajšku:

• Ranná sprcha: Až 60 % mladých mužov sa ráno nesprchuje. Platí to aj pre 56 % žien.
• Umývanie zubov: Každý tretí mladý muž (32%) ráno odignoruje zubnú hygienu, u mladých žien je to len 13 %.
• Prioritou je „look“: Až 60 % mladých si však ráno rieši vlasový styling a 54 % pleťovú kozmetiku.
• Deodoranty a parfumy v rámci rannej rutiny používa relatívne najviac stredná generácia – ľudia vo veku 35 až 44 rokov (78 %).

Krása a peniaze: Muži míňajú menej, no sú so sebou spokojnejší

Hoci ženy do krásy investujú viac času aj peňazí, sú k sebe kritickejšie:

• So svojou hmotnosťou je spokojných 53 % mužov, ale len 40 % žien. Muži sa tiež považujú za zdravších (38 %), než ženy (31 %).
• Ženy investujú do kozmetiky mesačne priemerne 42 €, zatiaľ čo muži len 28 €. Zaujímavosťou je, že až 34 % mužov kozmetiku nenakupuje vôbec.

Slováci trávia denne na sociálnych sieťach v priemere takmer 3 hodiny. Tretina mladých (18 - 24 rokov) na nich trávi v priemere dokonca viac ako 5 hodín denne. Až 53 % mladých ľudí zároveň priznáva, že ich spokojnosť so vzhľadom ovplyvňujú sociálne siete. Pozitívnym trendom je digitálny detox od sociálnych sietí – vedome si ho ordinuje až 67 % používateľov.

EU: DiscoverEU 2026

Nové kolo súťaže DiscoverEU opäť ponúka tisíckam mladých ľudí vo veku 18 rokov príležitosť poznávať Európu vlakom a zadarmo. Výzva na podávanie prihlášok je už otvorená a končí 22. apríla 2026 o 12.00 hod. SEČ, krátko pred otvorením Európskeho týždňa mládeže 2026. V hre je dohromady 40 000 cestovných poukazov. Víťazi sa budú môcť vydať na cestu v období od 1. júla 2026 do 30. septembra 2027 a cestovať až 30 dní. Hoci iniciatíva DiscoverEU podporuje udržateľné cestovanie železničnou dopravou, osobitné opatrenia sú k dispozícii pre mladých ľudí z ostrovov, najvzdialenejších regiónov, zámorských krajín a území a zo vzdialených regiónov.

O takýto cestovný poukaz sa môžu uchádzať mladí ľudia, ktorí sa narodili v období medzi 1. júlom 2007 a 30. júnom 2008. Musia vyplniť kvíz s piatimi otázkami o EÚ a jednou dodatočnou otázkou na Európskom portáli pre mládež. Komisia ponúkne cestovné poukazy uchádzačom podľa poradia, v akom sa v kvíze umiestnili, až do vyčerpania poukazov. Do výzvy sa môžu zapojiť uchádzači z Európskej únie a krajín pridružených k programu Erasmus+, medzi ktorými je Island, Lichtenštajnsko, Severné Macedónsko, Nórsko, Srbsko a Turecko.

Výhercovia lístkov si môžu svoju trasu naplánovať sami, alebo sa môžu inšpirovať navrhovanými trasami. Jednou z nich je napríklad kultúrna cesta DiscoverEU, ktorá spája rôzne kultúrne destinácie a je zameraná na architektúru, hudbu, výtvarné umenie, divadlo, módu a dizajn. Okrem cestovného poukazu dostanú účastníci aj zľavový preukaz, s ktorým môžu v príslušných krajinách získať zľavy na verejnú dopravu, kultúru, ubytovanie, stravu, šport či iné služby. Víťazi sa môžu zúčastniť aj na informačných stretnutiach pred cestou a na osobitných stretnutiach iniciatívy DiscoverEU, na ktorých môžu spoznať ďalších cestovateľov a prehĺbiť si poznatky o EÚ. Dodatočnú podporu poskytuje iniciatíva účastníkom so zdravotným postihnutím, zdravotnými problémami alebo slabým sociálno-ekonomickým zázemím. Táto podpora môže predstavovať možnosť cestovať so sprevádzajúcimi osobami alebo prístup k dodatočným finančným prostriedkom prostredníctvom akcie DiscoverEU týkajúcej sa inklúzie.

SR: Zákon o škode

Vláda SR schválila návrh nového zákona ministerstva hospodárstva o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Predkladanou právnou úpravou Slovenská republika transponuje smernicu Európskej únie o zodpovednosti za chybné výrobky z októbra 2024 a zároveň nahrádza doterajší zákon z roku 1999. Návrh sa vzťahuje na škody spôsobené fyzickým osobám a reflektuje realitu, v ktorej výrobok už nie je len fyzickou vecou, ale čoraz častejšie aj digitálnym ekosystémom. Navrhovaná účinnosť zákona je od 9. decembra 2026.

Po prvýkrát zákon systematicky zahŕňa aj pojmy ako softvér, digitálne služby či digitálne výrobné súbory, a osobitnú pozornosť venuje novým technológiám a vzťahom medzi jednotlivými subjektmi na trhu. Kľúčovým cieľom návrhu je vyvážiť vysokú úroveň ochrany poškodených osôb so zabezpečením spravodlivých a rovnakých podmienok pre podnikateľské subjekty. Posilňuje postavenie spotrebiteľov, najmä prostredníctvom zmiernenia dôkazného bremena a zavedenia moderných pravidiel dokazovania, ktoré zohľadňujú technickú náročnosť súčasných výrobkov. Zároveň prináša vyššiu právnu istotu pre podnikateľské prostredie. Jasnejšie vymedzuje rozsah zodpovednosti, rozširuje okruh zodpovedných osôb a precizuje kritériá posudzovania vadnosti výrobku, vrátane aspektov, akými sú kybernetická bezpečnosť, softvérové aktualizácie či prepojenosť zariadení.

Významnou novinkou je rozšírenie rozsahu náhrady škody. Po novom bude zahŕňať nielen majetkovú ujmu, ale aj lekársky uznané poškodenie psychického zdravia či škodu na údajoch. Návrh zákona zároveň ruší minimálny finančný limit škody, čím posilňuje reálnu vymožiteľnosť práv poškodených. Ďalej rozširuje definíciu výrobku aj na softvér a digitálne prvky, zavádza nové pojmy, ako komponent či súvisiaca služba, upravuje lehoty na uplatnenie nárokov vrátane predĺženia pri neskorom prejavení ujmy na zdraví až na 25 rokov, rozširuje okruh zodpovedných subjektov o ďalších aktérov v dodávateľskom reťazci vrátane logistických služieb či online platforiem. Zároveň zavádza moderné pravidlá dokazovania vrátane možnosti sprístupnenia dôkazov a vyvrátiteľných domnienok v prospech poškodených.

Novinka: SMS a MMS aj mimo mobilných sietí

Na slovenskom telekomunikačnom trhu dochádza k rozšíreniu možností SMS a MMS komunikácie. Podpora SMS a MMS sa rozširuje z mobilných čísel aj na čísla pevných sietí (02 až 058), VoIP služieb (065x, 069x) a negeografické čísla (0850, 0888, 0800). Väčšina zákazníkov slovenských mobilných operátorov má už zasielanie správ na tieto čísla sprístupnené. Na strane pevných sietí budú služby správ sprístupňované podľa záujmu zákazníkov a medzioperátorských dohôd.

Telekomunikačná únia Slovenskej republiky vysvetľuje, že na druhej strane takejto komunikácie budú najčastejšie firmy a organizácie, ktoré môžu správy nielen prijímať a odosielať na svojich telefónoch, ale ich aj efektívne spracovávať vo svojich informačných a komunikačných systémoch. V praxi to znamená možnosť obojsmernej komunikácie so zákazníkmi aj zasielanie informácií a notifikácií.

Technologickým základom týchto služieb je infraštruktúra, ktorá umožňuje poskytovanie pokročilých komunikačných služieb naprieč rôznymi typmi sietí. Centrá správ SMSC a MMSC zabezpečujú prenos správ v mobilných sieťach a zároveň ho rozširujú aj na pevné siete a pripojenie ďalších systémov. Táto infraštruktúra zároveň vytvára predpoklady pre rozvoj virtuálnych mobilných operátorov (MVNO), nové obchodné modely, inovácie aj vyššiu mieru konkurencie. Ďalšie nové služby by tak mali byť predstavené v nasledujúcom období.

EU: Pravidlá pre obaly

Európska komisia pripravila usmernenia k vykonávaniu nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov s cieľom uľahčiť jednotné uplatňovanie nových pravidiel týkajúcich sa obalov v celej Európskej únii aj zjednodušiť ich dodržiavanie. V roku 2023 každý Európan vyprodukoval v priemere 178 kg odpadu z obalov. Bez intervencie by sa celkový odpad z obalov mohol do roku 2030 zvýšiť o 19 % v porovnaní s úrovňami z roku 2018, zatiaľčo plastový odpad by sa mohol zvýšiť až o 46 %. Baliarenský priemysel zároveň čelí značnej administratívnej záťaži v dôsledku rozdielnych vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa obalov v jednotlivých členských štátoch.

V usmerňovacom dokumente sa objasňujú pravidlá, podľa ktorých si nariadenie PPWR vyžaduje ďalší výklad a oblasti, v ktorých zainteresované strany požiadali o pomoc. Napríklad kedy sa spoločnosť považuje za výrobcu či ktoré položky sa podľa nariadenia považujú za obaly. Uvádzajú sa tu aj obmedzenia týkajúce sa jednorazových obalov, presadzovanie obmedzenia PFAS (perfluóralkylované a polyfluóralkylované látky) v obaloch prichádzajúcich do styku s potravinami a uplatňovanie cieľov opätovného použitia. Okrem toho informuje, ako uplatňovať rozšírenú zodpovednosť výrobcu za obaly a o povinnosti zriadiť zálohové systémy.

Sprievodné často kladené otázky sa zaoberajú širokou škálou praktických otázok, na ktoré upozornili zainteresované strany od prijatia nariadenia PPWR v minulom roku. Komisia ich podľa potreby aktualizuje a zároveň pripravuje niekoľko delegovaných a vykonávacích aktov vrátane harmonizovaných formátov registrácie a nahlasovania v súvislosti s rozšírenou zodpovednosťou výrobcu, označovania na triedenie odpadu spotrebiteľmi, recyklovaného obsahu v plastových obaloch a kritérií recyklovateľnosti.

Nariadenie o obaloch a odpadoch z obalov nadobudlo účinnosť 11. februára 2025. Zavádza opatrenia ako povinná recyklovateľnosť do roku 2030, minimálny recyklovaný obsah v plastových obaloch a opatrenia na zníženie nadmerného používania obalov, ktorými sa výrazne znížia emisie skleníkových plynov, spotreba vody a environmentálne náklady v odvetví obalov.