Európska komisia zároveň posúdila pretrvávajúce nerovnováhy, rozpočtovú dohody a dlhovú situáciu v Taliansku, ale tiež skresľovania štatistík v rakúskom Salzburgu s návrhom pokuty.
Celkovo 27 správ o jednotlivých európskych krajinách (okrem Grécka s osobitným programom makroekonomických úprav) prenáša pozornosť na národný rozmer európskeho semestra. Ešte v novembri minulého roka začal hĺbkový prieskum v 13 členských štátoch o makroekonomickej nerovnováhe. Záverom je, že vo Fínsku v súčasnosti takáto nerovnováha neexistuje. Ostatných 12 členských štátov čelí buď nerovnováhe (Nemecko, Írsko, Španielsko, Holandsko, Slovinsko a Švédsko), alebo nadmernej nerovnováhe (Bulharsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Portugalsko, Cyprus).
Ako je na tom Slovensko? ,,Slovensko aj napriek úspešnému hospodárskemu rastu čelí vážnym spoločenským výzvam. Hospodárstvo slušne rastie, rast HDP bol vlani 5. najvyšší v únii, nezamestnanosť klesla pod priemer v eurozóne a aktuálny rozpočet považuje Európska komisia za jeden z pätice najlepších v celej EÚ. Ako problémové oblasti EK vidí obrovské regionálne rozdiely, vysokú dlhodobú nezamestnanosť, kvalitu vzdelávania, sociálne vylúčenie rómskych komunít či nižšiu kvalitu podnikateľského prostredia a verejnej správy. Dobrá hospodárska situácia, široký rozsah možností financovania, vrátane značných európskych fondov, však vytvárajú veľký priestor na ich zvládnutie", komentoval Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Našu krajinu trápi predovšetkým vysoká dlhodobá nezamestnanosť a vylúčenie niektorých skupín z trhu práce, narastajúce regionálne rozdiely spôsobené okrem iného zlou dopravnou infraštruktúrou, zhoršujúce sa výsledky v školstve, nelichotivé indikátory v oblasti verejného zdravia, ako aj pretrvávajúce problémy vo verejnej správe, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie a vytvárajú priestor na korupciu.
