Najväčší podiel respondentov (59%) v prieskumu IVO uviedlo, že kľúčové skúsenosti a zručnosti práce s informačnými a komunikačnými technológiami (IKT) získali prevažne vďaka sebe – teda, že sa to naučili zväčša sami.
Za dôležité prostredia pre
nadobúdanie týchto zručností označilo 56% opýtaných školu, 42% rovesníkov a 36%
rodinu. O čosi menej vplyvné prostredia sú školské krúžky a kluby, kde získalo
kľúčové znalosti a skúsenosti 24% a každodenná prax priamo v zamestnaní, ktorú
uvádza ďalších 19% opýtaných. Iné prostredia majú v získavaní počítačových
zručností iba okrajovú úlohu – napr. školenia v zamestnaní, mimo zamestnania
(súkromne) či pomoc kolegov uvádza od 2% do 9% opýtaných.
Viac ako tretina mladých
(34 ) bola pri hľadaní alebo zmene zamestnania či rozbiehaní podnikania nútená
zvýšiť svoje počítačové zručnosti. Takýto tlak viac pociťujú mladí
administratívni a odborní pracovníci, manažéri a tvoriví pracovníci. Naopak
menej ho pociťujú mladí nezamestnaní. Iba 11% z nich bolo už nútených svoju
dovtedajšiu úroveň počítačových zručností zvýšiť. Nutnosť zlepšovať sa tiež
stúpa s úrovňou dosiahnutých IT zručností. Kým medzi mladými so základnými
zručnosťami sa kvôli práci muselo zlepšiť iba 31% z nich, v prípade tých, čo
dosahovali pokročilú úroveň 34% a expertnú úroveň až 52% z nich. Za zvýšenými
požiadavkami treba hľadať najmä náročnosť, resp. sofistikovanosť jednotlivých
povolaní, ktoré si kontinuálne zlepšovanie, resp. vzdelávanie vyžadujú. Ide
najmä o vysoko špecializované pozície (programátori, analytici, vedci,
výskumníci, vývojári, dizaj-néri, architekti, technici) z radov odborných a
tvorivých pracovníkov.
Zatiaľčo v roku 2012 bola
najčastejšia forma zvyšovania zručností prostredníctvom školení, kurzov,
tréningov, ktoré organizoval alebo financoval zamestnávateľ (36%), v roku 2017
využívali mladí ľudia najmä dve stratégie – samoštúdium, resp. samovzdelávanie
(39%) a zaškolenie priamo na pracovisku v rámci každodennej praxe (36%). Zdá sa
teda, že finančnú a organizačnú náročnosť IT vzdelávania presúvajú
zamestnávatelia na plecia samotných pracovníkov, príp. siahajú po kompromise formou
zaškolenia v praxi. Na druhej strane, výrazne klesol aj podiel tých, čo sa
rozhodli absolvovať školenia a kurzy individuálnou formou, tzn. súkromne. Kým v
roku 2012 avizovalo takúto stratégiu až 24% respondentov, v súčasnosti iba 7%.
