Kmeňové
bunky: Nádej pre chorých
Poškodenie mozgu napr. infekciami alebo nedostatočným krvným obehom predstavuje u predčasne narodených detí veľké nebezpečenstvo. Kmeňové bunky z vlastnej pupočníkovej šnúry by pritom mohli tieto deti chrániť počas celého života.
Poškodenie mozgu napr. infekciami alebo nedostatočným krvným obehom predstavuje u predčasne narodených detí veľké nebezpečenstvo. Kmeňové bunky z vlastnej pupočníkovej šnúry by pritom mohli tieto deti chrániť počas celého života.
Možnosť
liečby pri vzniku vývojových porúch bola úspešne testovaná v Ženskej nemocnici
v Berne. So súhlasom rodičov boli izolované kmeňové bunky z tkaniva pupočníka
dojčiat. Tie vedci kultivovali vo výskumných laboratóriách prenatálnej medicíny
vo Fakultnej nemocnici v Berne a vyrobili z nich transplantát. Kmeňové bunky
získané týmto spôsobom boli podávané pokusným zvieratám vo forme nosového
spreja. Preukazalo sa, že kmeňové bunky touto neinvazívnou metódou samé od seba
putujú priamo pozdĺž čuchového ústrojenstva do poškodených oblastí mozgu a
stimulujú jeho regeneráciu. Nasledovať budú ďalšie potrebné modelové štúdie
pred možnou aplikáciou u novorodencov.
Veľký potenciál kmeňových buniek z tkaniva a pupočníkovej krvi na terapeutické použitie je už dlho známy a využíva sa okrem iného aj pri ochoreniach rakoviny. Celosvetovo sa používajú transplantácie kmeňových buniek aj na liečbu ochorení cievneho systému, autoimunitných ochorení alebo osteoartritídy, ako uvádzajú viaceré klinické štúdie. Poprední vedeckí pracovníci vychádzajú z predpokladu, že v blízkej budúcnosti bude každý siedmy človek počas svojho života potrebovať terapiu na báze kmeňových buniek. Už dnes je zrejmé, že vlastné (autológne) kmeňové bunky sú výhodnejšie než darcovské (alogénne) kmeňové bunky, nakoľko prispievajú k zníženiu odmietavých reakcií organizmu.
Veľký potenciál kmeňových buniek z tkaniva a pupočníkovej krvi na terapeutické použitie je už dlho známy a využíva sa okrem iného aj pri ochoreniach rakoviny. Celosvetovo sa používajú transplantácie kmeňových buniek aj na liečbu ochorení cievneho systému, autoimunitných ochorení alebo osteoartritídy, ako uvádzajú viaceré klinické štúdie. Poprední vedeckí pracovníci vychádzajú z predpokladu, že v blízkej budúcnosti bude každý siedmy človek počas svojho života potrebovať terapiu na báze kmeňových buniek. Už dnes je zrejmé, že vlastné (autológne) kmeňové bunky sú výhodnejšie než darcovské (alogénne) kmeňové bunky, nakoľko prispievajú k zníženiu odmietavých reakcií organizmu.