Kým v roku 2012 sa s takýmito požiadavkami zamestnávateľov alebo situácie na trhu práce stretlo 40%, v súčasnosti je to už 67% mladých vo veku 18-26 rokov. Iba menej ako pätina opýtaných takúto skúsenosť nemá, hoci si zamestnanie už hľadala. Zvyšnú časť (16%) tvoria tí, ktorí ešte študujú a prácu si zatiaľ nehľadali.
Pomer medzi úrovňou
počítačových zručností, ktoré požadoval zamestnávateľ a úrovňou, ktorú
deklarujú samotní uchádzači, nie je vyrovnaný. Na jednej strane „ponuka výrazne
prekračuje dopyt“ v prípade základných, používateľských zručností. Pokiaľ
zamestnávateľ alebo situácia požadovali iba základné zručnosti, vedelo ich
splniť podľa najnovšieho prieskumu IVO 55% opýtaných. Zvyšných 45% uchádzačov
však vedelo „ponúknuť“ vyššiu ako základnú úroveň – pokročilú až expertnú.
Dopyt s ponukou sa ale nestretol v prípade, ak zamestnávateľ požadoval
pokročilú úroveň. Túto podmienku totiž dokázalo splniť už len 65% opýtaných. No
najhoršia situácia sa ukázala byť v prípade expertných zručností, ktorú
dokázalo splniť iba 44% opýtaných. V inom pohľade zasa požiadavky trhu práce na
zvládanie IKT rastú najmä s výškou dosiahnutého vzdelania. Kým medzi respondentmi
so základným vzdelaním má takúto skúsenosť každý druhý (48%), medzi mladými s
neúplným stredoškolským vzdelaním je to už 59%, s maturitou 69% a s vysokou
školou až 80% opýtaných.
Základnú, teda užívateľskú
úroveň počítačových zručností deklaruje v súčasnosti podľa prieskumu 43%
respondentov. Ide o bežné činnosti ako práca s PC, rôznymi kancelárskymi
aplikáciami, internetom, mailom, sociálnymi sieťami a pod. Takmer polovica
mladých (49%) tvrdí, že zvláda prácu na pokročilej úrovni – teda prácu s
profesionálnymi aplikáciami (softvérom) a hardvérom. IKT na expertnej úrovni, napr.
programovanie, analýza, vývoj, modelovanie alebo iné tvorivé činnosti, však
zvláda iba 8% opýtaných.
