Európsky parlament po rozprave o zámere vlády USA odstúpiť od parížskej klimatickej dohody schválil nové povinné obmedzenia emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2030.
Nové limity pre vybrané odvetvia by mali prispieť k dosiahnutiu celkového cieľa EÚ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 40% v porovnaní s úrovňou z roku 1990, ku ktorému sa únia zaviazala v parížskej klimatickej dohode. Nové nariadenie rozdelí celkový cieľ EÚ medzi jednotlivé členské štáty zavedením záväzných národných stropov pre odvetvia, ktoré nie sú súčasťou trhu EÚ s emisiami CO2. Vzťahovať sa tak bude na sektor poľnohospodárstva, dopravy, výstavby a odpadu, ktoré sa súhrne podieľajú na tvorbe približne 60% emisií skleníkových plynov EÚ. V týchto sektoroch by do roku 2030 malo dôjsť k 30% zníženiu emisií v porovnaní s úrovňou z roku 2005.
Každý členský štát by sa mal vydať na cestu postupného znižovania emisií, pričom výpočet trajektórie emisných redukcií by mal podľa poslancov začať už v roku 2018, a nie v roku 2020, ako pôvodne navrhovala Európska komisia. Zákonodarcovia sa tak chcú vyhnúť nárastu emisií v prvých rokoch platnosti nových pravidiel a zabrániť odďaľovaniu napĺňania emisných cieľov. So zámerom zaistiť dlhodobú predvídateľnosť poslanci navrhujú stanovenie cieľa aj na rok 2050. Ten by mal spočívať v 80% znížení emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou z roku 2005.
Parlament chce členským štátom uľahčiť napĺňanie ich cieľov aj prostredníctvom ustanovenia, ktoré by im umožnilo využiť v danom roku až 10% svojich budúcoročných emisných kvót. Emisný strop v nasledujúcom roku by sa následne znížil o objem prenesených emisií. Súčasťou poslancami schváleného textu je aj odmena vo forme zvýšenej flexibility pre členské štáty, ktoré prijmú opatrenia na znižovanie emisií ešte pred rokom 2020.