Umelá
inteligencia: Identifikuje nádorové bunky rýchlejšie a presnejšie než
človek
Informačné technológie dokázali urýchliť výskum a vývoj, takže klinických
štúdií, odborných článkov a vedeckých prác je dnes často až nadmerné množstvo.
Zdravotnícke ústavy by preto mali začať investovať do systémov, ktoré umožnia
ich špecialistom informácie selektovať, triediť a využívať.
Klasické vyhľadávanie cez Google je tu nedostatočné a nepresné. Sú potrebné
oveľa sofistikovanejšie metódy, ktoré vyhľadávanie vizualizujú inak ako zoznam top
výsledkov. Dôležité je nájsť spoločný kontext, výrazy a frázy. Používateľ
v nich môže zadávať nové kritériá a obmedzenia, hľadať vzťahy
a postupne sa cielene dopracovať len k tým relevantným dokumentom. To
je však len prvým krokom. Informácie ešte treba aplikovať do praxe. V niektorých
prípadoch je to jednoduché, napríklad keď lekár využije iné, doteraz ním
nepoužívane liečivo alebo liečebný postup. Nové výskumy a technológie však so
sebou prinášajú aj od základu nové možnosti diagnostiky a terapie. Príkladom
sú genómové sekvenovanie DNA či nové spôsoby spracovania výstupov zo
zobrazovacích medicínskych zariadení. Zvyčajne produkujú veľké množstvo komplexných
údajov, pri ktorých môže mať lekár problém správne ich vyhodnotiť. Práve tu
dokážu významne pomôcť technológie.
V posledných troch rokoch sa začínajú používať umelé neurónové siete – umelá
inteligencia, ktorá vie štruktúrované a komplexné dáta sama vyhodnotiť. Ide
napríklad o automatizovanú analýzu mikroskopických vzoriek tkaniva pri
diagnostike rakoviny. Technológia sa dokáže na základe predchádzajúcich
prípadov naučiť, ktoré tkanivo vyhodnotiť ako malígne a ktoré nie. Znamená
to jednak oveľa rýchlejšiu, ale aj presnejšiu diagnostiku vzoriek. Lekársky
personál potom vyhodnocuje len sporné prípady, ktoré mu softvér označí. Takto je
možné IT technológie využiť aj pri analýze snímok RTG, CT alebo MRI. Umelá
inteligencie pri hľadaní chorého tkaniva vykazuje prekvapivo pozitívne
výsledky. V oblasti genomiky sa okrem toho neurónové siete používajú na
hľadanie vzťahov medzi genómom (genetickou výbavou človeka) a jeho
chorobami. Zároveň vedia vyhodnotiť aj aká liečba u ktorých typov pacientov
podľa genómu zaberá.
Špičkové svetové nemocnice už spolupracujú na zavádzaní nových
technológií, a tie najlepšie už neurónové siete uplatňujú v praktickej
diagnostike (napr. Moorfields Eye Hospital v Londýne). Asi nikto
neočakáva, že sa slovenské nemocnice masovo vrhnú do aplikácie umelej inteligencie
a sofistikovaných vyhľadávačov publikácií. Trendy sú však jasné
a budú im skôr či neskôr musieť čeliť aj domáci poskytovatelia zdravotnej
starostlivosti. Slovenskí zdravotníci napokon už na podobných výskumných projektech
participujú.
