Jazda v daždivom počasí môže byť veľmi nebezpečná. Aj skúsený vodič môže urobiť chybu a dostať šmyk. Čo je teda dôležité dodržať pri jazde na mokrej vozovke?
Akvaplaning,
alebo strata kontaktu s vozovkou pri jazde za mokra je častou príčinou dopravných
nehôd. Hovoríme aj o tzv. plávaní na vozovke, ktorú spôsobuje intenzívny dážď,
príliš rýchla jazda či nedostatočná hĺbka dezénu. Celoeurópsky legislatívny
štandard stanovuje minimálnu hĺbku dezénu v Európe pri letných
pneumatikách 1,6 mm. Pri tomto zákonom povolenom minime dezénu ale vodný klin
bráni pneumatike v kontakte s vozovkou, brzdná dráha sa zásadne
predlžuje a vzniká vysoké riziko akvaplaningu. „Pri hĺbke dezénu 1,6 mm sa brzdná dráha pri zostatkovej rýchlosti 44
km/h predlžuje až o takmer 18,6 m, čo predstavuje dĺžku asi štyroch
automobilov. Preto sa odporúča dezén pravidelne kontrolovať a pneumatiky
vymieňať už pri zvyškovej hĺbke dezénu 3 mm. Aj pri hĺbke dezénu 3 mm je brzdná
dráha v porovnaní s novými pneumatikami o 9,5 m dlhšia. Ak sa však
rozhodnete dojazdiť svoje pneumatiky do zákonného limitu 1,6 mm, výrazne obmedzte
rýchlosť pri intenzívnom daždi“, radí Juraj Ižvolt. Vodiči tiež podceňujú
kontrolu geometrie, avšak nesprávna geometria náprav výrazne skracuje životnosť
pneumatík, pretože sa nesúmerne opotrebováva dezén plášťa.
Pneumatiky
sú kľúčovým faktorom pre celkové jazdné vlastnosti a preto je potrebné pravidelne kontrolovať hĺbku dezénu a aj tlak.
Dobrý hustiaci tlak predlžuje ich životnosť, ovplyvňuje tiež spotrebu paliva a
jazdné vlastnosti. Až 50% vozidiel pritom jazdí so zlým hustiacim tlakom. Títo
vodiči majú priemerne až o 10% vyššiu spotrebu paliva, ale aj životnosť
pneumatiky je až o 30% kratšia. Navyše chybný tlak v pneumatikách značne
zvyšuje riziko dopravnej nehody. Kontrolujte preto tlak v pneumatikách
každé dva týždne a nezabudnite ani na rezervnú pneumatiku. Oplatí sa
skontrolovať aj funkčnosť heveru, pretože bez neho chybnú pneumatiku vymeníte
len ťažko.
