EU: Boj proti zmene klímy
Európsky parlament schválil plán na zvýšenie schopnosti lesov absorbovať oxid uhličitý v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF). Cieľom je zníženie emisií skleníkových plynov.
Zákonodarcovia zároveň od členských štátov žiadajú zvýšenie absorpčnej kapacity lesov na ich území, aby sa dosiahol súlad s dlhodobým cieľom znižovania emisií CO2 do roku 2030 a parížskou klimatickou dohodou. Lesy by tak v roku 2030 mali byť schopné zachytiť viac emisií, ako budú členské štáty produkovať pri využívaní pôdy. Ak absorpčná schopnosť LULUCF presiahne v prvých piatich rokoch množstvo emisií CO2 pochádzajúcich z činností súvisiacich s využívaním pôdy, členské štáty získajú kredity, ktoré môžu využiť v ďalšom päťročnom období. Mohli by pomôcť aj pri dosahovaní emisných cieľov nariadenia o spoločnom úsilí.
Produkty z vyťaženého dreva, napríklad drevený stavebný materiál alebo nábytok tiež prispievajú k zachytávaniu emisií CO2, keďže ukladajú uhlík absorbovaný stromami v priebehu ich rastu. Poslanci preto nabádajú členské štáty, aby podporovali rozvoj využívania drevených produktov. Strop pre využívanie kreditov lesného hospodárstva v kategórii odumretého dreva by sa mal podľa nich zvýšiť z 3,5% (návrh Európskej komisie) na 7%.
Členské štáty budú o svojich emisiách podávať výročné správy. Cieľom legislatívneho návrhu je vyvážiť produkované a zachytávané emisie pri využívaní pôdy v dvoch päťročných obdobiach: 2021-2025 a 2026-2030. Pokiaľ sa členskému štátu nepodarí naplniť svoje záväzky v niektorom z týchto období, vzniknutý rozdiel sa mu odpočíta z jeho emisných kvót, ktoré mu boli pridelené nariadením o spoločnom úsilí. Referenčná hodnota pre členské štáty bude stanovená na základe tzv. lesnej referenčnej úrovne, teda odhadu priemerných ročných čistých emisií alebo záchytov pochádzajúcich z obhospodarovanej lesnej pôdy na území členského štátu. Poslanci presadzujú, aby sa pre jej výpočet použili zdokumentované postupy obhospodarovania z rokov 2000 - 2012, Euróspka komisia navrhovala obdobie 1990-2009. Emisie, ktorých uvoľňovanie členské štáty nemôžu ovplyvniť - vznikajúce napríklad pri lesných požiaroch, môžu byť z konečného súčtu vyňaté. Schválený text však stanovuje pre túto výnimku limity, aby nedochádzalo k jej zneužívaniu.
Európsky parlament schválil plán na zvýšenie schopnosti lesov absorbovať oxid uhličitý v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF). Cieľom je zníženie emisií skleníkových plynov.
Zákonodarcovia zároveň od členských štátov žiadajú zvýšenie absorpčnej kapacity lesov na ich území, aby sa dosiahol súlad s dlhodobým cieľom znižovania emisií CO2 do roku 2030 a parížskou klimatickou dohodou. Lesy by tak v roku 2030 mali byť schopné zachytiť viac emisií, ako budú členské štáty produkovať pri využívaní pôdy. Ak absorpčná schopnosť LULUCF presiahne v prvých piatich rokoch množstvo emisií CO2 pochádzajúcich z činností súvisiacich s využívaním pôdy, členské štáty získajú kredity, ktoré môžu využiť v ďalšom päťročnom období. Mohli by pomôcť aj pri dosahovaní emisných cieľov nariadenia o spoločnom úsilí.
Produkty z vyťaženého dreva, napríklad drevený stavebný materiál alebo nábytok tiež prispievajú k zachytávaniu emisií CO2, keďže ukladajú uhlík absorbovaný stromami v priebehu ich rastu. Poslanci preto nabádajú členské štáty, aby podporovali rozvoj využívania drevených produktov. Strop pre využívanie kreditov lesného hospodárstva v kategórii odumretého dreva by sa mal podľa nich zvýšiť z 3,5% (návrh Európskej komisie) na 7%.
Členské štáty budú o svojich emisiách podávať výročné správy. Cieľom legislatívneho návrhu je vyvážiť produkované a zachytávané emisie pri využívaní pôdy v dvoch päťročných obdobiach: 2021-2025 a 2026-2030. Pokiaľ sa členskému štátu nepodarí naplniť svoje záväzky v niektorom z týchto období, vzniknutý rozdiel sa mu odpočíta z jeho emisných kvót, ktoré mu boli pridelené nariadením o spoločnom úsilí. Referenčná hodnota pre členské štáty bude stanovená na základe tzv. lesnej referenčnej úrovne, teda odhadu priemerných ročných čistých emisií alebo záchytov pochádzajúcich z obhospodarovanej lesnej pôdy na území členského štátu. Poslanci presadzujú, aby sa pre jej výpočet použili zdokumentované postupy obhospodarovania z rokov 2000 - 2012, Euróspka komisia navrhovala obdobie 1990-2009. Emisie, ktorých uvoľňovanie členské štáty nemôžu ovplyvniť - vznikajúce napríklad pri lesných požiaroch, môžu byť z konečného súčtu vyňaté. Schválený text však stanovuje pre túto výnimku limity, aby nedochádzalo k jej zneužívaniu.