Aktuálne: Medzinárodný deň boja proti chudobe Oficiálne bol deň boja proti chudobe uznaný Organizáciou spojených národov v roku 1992, odkedy si ho každý rok pripomíname 17. októbra.
V tento deň sa v roku 1987 v Paríži vo Francúzsku zhromaždilo približne 100.000 ľudí zo všetkých sociálnych vrstiev a z rôznych končín sveta na Trocadéro na výzvu Josepha Wresinského (1917 – 1988), zakladateľa medzinárodného hnutia ATD Štvrtý svet, na počesť obetí chudoby, hladu, násilia a strachu. Cieľom bolo vyvinúť tlak na štát a spoločnosť, aby zabezpečili rešpektovanie ľudských práv, keďže „kde sú ľudia odsúdení na život v chudobe, tam sú porušované ľudské práva. Zjednotiť sa pre ich dodržiavanie je našou svätou povinnosťou“.
Extrémna chudoba je klasifikovaná ako príjem nižší než 1 USD na deň (približne 20 EUR mesačne). Z hľadiska príjmu na obyvateľa patria k najchudobnejším krajinám Malavi a Somálsko. Chudobou je najviac zasiahnutá Afrika a južná Ázia. Stupeň chudoby pritom úzko súvisí s úrovňou vzdelania, pretože ľudia, ktorí majú nízke alebo žiadne vzdelanie, si len veľmi ťažko hľadajú prácu a nájdu tak pravidelný príjem. Na chudobu však má vplyv aj stupeň demokracie v krajine, hospodárska úroveň krajiny, klimatické zmeny a iné. Chudobu číselne vyjadruje napríklad počet ľudí, ktorí trpia hladom – veď približne každé štyri sekundy umrie od hladu jeden človek.
V tento deň sa v roku 1987 v Paríži vo Francúzsku zhromaždilo približne 100.000 ľudí zo všetkých sociálnych vrstiev a z rôznych končín sveta na Trocadéro na výzvu Josepha Wresinského (1917 – 1988), zakladateľa medzinárodného hnutia ATD Štvrtý svet, na počesť obetí chudoby, hladu, násilia a strachu. Cieľom bolo vyvinúť tlak na štát a spoločnosť, aby zabezpečili rešpektovanie ľudských práv, keďže „kde sú ľudia odsúdení na život v chudobe, tam sú porušované ľudské práva. Zjednotiť sa pre ich dodržiavanie je našou svätou povinnosťou“.
Extrémna chudoba je klasifikovaná ako príjem nižší než 1 USD na deň (približne 20 EUR mesačne). Z hľadiska príjmu na obyvateľa patria k najchudobnejším krajinám Malavi a Somálsko. Chudobou je najviac zasiahnutá Afrika a južná Ázia. Stupeň chudoby pritom úzko súvisí s úrovňou vzdelania, pretože ľudia, ktorí majú nízke alebo žiadne vzdelanie, si len veľmi ťažko hľadajú prácu a nájdu tak pravidelný príjem. Na chudobu však má vplyv aj stupeň demokracie v krajine, hospodárska úroveň krajiny, klimatické zmeny a iné. Chudobu číselne vyjadruje napríklad počet ľudí, ktorí trpia hladom – veď približne každé štyri sekundy umrie od hladu jeden človek.