Európsky parlament schválil vytvorenie Európskej prokuratúry, ktorá bude vyšetrovať a stíhať páchateľov trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy únie. Po schválení Radou (ministrov) EÚ by mohla začať fungovať v rokoch 2020 až 2021.
Podvody týkajúce sa financií z rozpočtu únie, napríklad zámerné zneužitie štrukturálnych fondov EÚ či cezhraničné podvody v oblasti DPH, môžu v súčasnosti vyšetrovať a stíhať iba vnútroštátne orgány. Ich jurisdikcia však končí na hraniciach daného členského štátu. Európska prokuratúra (EPPO) by mala priniesť rýchlu výmenu informácií, koordinované policajné vyšetrovanie, rýchle zmrazenie a konfiškáciu majetku a zatknutie podozrivých kdekoľvek v EÚ. Bude úzko spolupracovať s agentúrou EÚ pre súdnu spoluprácu (Eurojust) a s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).
Európska prokuratúra bude ustanovená v rámci tzv. posilnenej spolupráce 20 členských štátov EÚ: Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko, pričom ďalšie členské štáty sa môžu k spolupráci kedykoľvek pripojiť. Ústredie Európskej prokuratúry, teda hlavný európsky prokurátor a prokurátori zo všetkých participujúcich štátov, bude sídliť v Luxemburgu.
Európsky parlament 5. júla 2017 schválil spoločné definície viacerých trestných činov súvisiacich s podvodmi poškodzujúcimi rozpočet EÚ, ktoré budú spadať do kompetencie Európskej prokuratúry. V budúcnosti ho bude možné rozšíriť napríklad o trestné činy súvisiacimi s terorizmom.