Za elektrinu, vodu, plyn a kúrenie zaplatí dospelá osoba priemerne 190 eur mesačne. Je to približne štvrtina disponibilného príjmu a každý mesiac aj najväčšia finančná záťaž väčšiny Slovákov.
Podľa prieskumu Poštovej banky ani bývanie v inom kraji neprináša výrazne zníženie tohto výdavku na príjmoch. Tam, kde sú na Slovensku náklady na bývanie nižšie, sú väčšinou nižšie aj zárobky. Najväčšiu ťarchu osobných nákladov na bývanie pri porovnaní príjmu a výdavku pociťujú v Trnavskom kraji. Bývanie je ale najdrahšie v Bratislave - o takmer 100 eur viac ako je priemer na Slovensku. Najnižšie výdavky majú na východe krajiny.
OECD sleduje tzv. ukazovateľ prílišnej ťarchy nákladov na bývanie, ktorý zohľadňuje hypotekárne náklady, nájomné, ako aj náklady na poistenie, povinné poplatky za služby, pravidelnú údržbu a opravy, dane aj energie. Ak tvoria vyše 40% disponibilného príjmu, hovorí sa už o prílišnej ťarche nákladov. Pre viac ako 78% Slovákov s najnižším príjmom, ktorí majú hypotéku, sú náklady na bývanie veľmi zaťažujúce a patria do ohrozenej skupiny obyvateľov. Bývanie im berie vyše dvoch pätín disponibilného príjmu. Túto finančnú ťarchu najhoršie znášajú osamelí rodičia a viacdetné domácnosti (3 a viac detí). Rozdiely medzi krajmi nie sú veľké. Výnimkou sú len Košičania, ktorí pociťujú záťaž týchto výdavkov viac ako v ostatných končinách Slovenska.
Podľa odhadov platia viacčlenné domácnosti na Slovensku za bývanie približne toľko ako tie menšie. Veľké rozdiely nie sú ani pri rodinách s deťmi oproti tým bez detí. Päť a viacčlenné domácnosti platia v priemere 250 eur mesačne. Slovákov žijúcich v prenájme stojí bývanie približne o 50 eur na osobu viac ako vlastníkov nehnuteľností. Priemerná slovenská domácnosť zaťažená hypotékou si na strechu nad hlavou musí mesačne vyčleniť v priemere 514 eur.
