Európska komisia uverejnila zdravotné profily 28 krajín spolu so sprievodnou správou. Obsahujú hĺbkovú analýzu systémov zdravotníctva v členských štátoch únie. Zameriavajú sa na zdravie obyvateľstva a dôležité rizikové faktory, ako aj na efektívnosť, dostupnosť a odolnosť systémov zdravotníctva v každom členskom štáte EÚ.
Chýbajúca kontextuálna a komplexná analýza je už dlho označená za hlavnú prekážku pre tvorcov politiky v oblasti zdravia. Na vyplnenie tejto medzery Európska komisia dokončila tento mesiac prvý dvojročný cyklus Stav zdravia v EÚ. Zdravotné profily krajín boli vypracované v spolupráci s OECD a Európskym observatóriom zdravotníckych systémov a politík. Zo sprievodnej správy vyplýva päť prierezových záverov:
- Podpora zdravia a prevencia chorôb dláždia cestu k účinnejším a efektívnejším systémom zdravotníctva. Okrem nevyvážených investícií do prevencie treba riešiť sociálne nerovnosti, čo dokazujú rozdiely v skríningu rakoviny alebo vo fyzickej aktivite medzi ľuďmi s nižšími a vyššími príjmami a úrovňami vzdelania.
- Silná primárna starostlivosť efektívne sprevádza pacientov systémom zdravotníctva, a pomáha tak zabraňovať plytvaniu finančnými prostriedkami. Pokiaľ ide o návštevy pohotovostného oddelenia, 27% ľudí sa tam ocitá z dôvodu nedostatočnej primárnej starostlivosti. Iba v 14 krajinách EÚ je v prípade konzultácie u špecialistu potrebná žiadosť všeobecného lekára; v ďalších 9 krajinách existujú finančné stimuly, pokiaľ ide o žiadosti o konzultáciu.
- Integrovanou starostlivosťou sa zabezpečuje prepojenosť systému starostlivosti o pacienta. Zabraňuje sa tak súčasnej fragmentácii, ktorej sme svedkom takmer vo všetkých krajinách EÚ, kde si pacienti musia nájsť cestu v bludisku zariadení zdravotnej starostlivosti.
- Proaktívne plánovanie pracovnej sily v zdravotníctve a predpovedanie dopytu po nej robí systémy zdravotníctva odolné a pripravené na budúci vývoj. V EÚ pracuje 18 miliónov zdravotníckych pracovníkov a do roku 2025 bude vytvorených ďalších 1,8 milióna pracovných miest. Zdravotnícke orgány musia pripraviť svoju pracovnú silu na nadchádzajúce zmeny: starnúce obyvateľstvo a multimorbiditu, potrebu spoľahlivej náborovej politiky, nové zručnosti a technické inovácie.
- Pri vytváraní ďalšej generácie lepších zdravotných údajov pre politiku a prax by sa mal klásť dôraz na pacientov. Digitálna transformácia zdravotníctva a zdravotníckej starostlivosti pomáha zachytávať reálne výsledky a skúsenosti relevantné pre pacientov a zároveň má obrovský potenciál, pokiaľ ide o zefektívnenie systémov zdravotníctva.
Po prezentácii týchto správ ministerstvám zdravotníctva všetkých krajín EÚ môžu vnútroštátne orgány o nich ďalej diskutovať s odborníkmi z OECD a Európskeho observatória zdravotníckych systémov a politík. Od začiatku roka 2018 sa budú môcť konať dobrovoľné výmeny, ktoré pomôžu ministerstvám lepšie pochopiť hlavné výzvy a vypracovať primerané politické reakcie.
Chýbajúca kontextuálna a komplexná analýza je už dlho označená za hlavnú prekážku pre tvorcov politiky v oblasti zdravia. Na vyplnenie tejto medzery Európska komisia dokončila tento mesiac prvý dvojročný cyklus Stav zdravia v EÚ. Zdravotné profily krajín boli vypracované v spolupráci s OECD a Európskym observatóriom zdravotníckych systémov a politík. Zo sprievodnej správy vyplýva päť prierezových záverov:
- Podpora zdravia a prevencia chorôb dláždia cestu k účinnejším a efektívnejším systémom zdravotníctva. Okrem nevyvážených investícií do prevencie treba riešiť sociálne nerovnosti, čo dokazujú rozdiely v skríningu rakoviny alebo vo fyzickej aktivite medzi ľuďmi s nižšími a vyššími príjmami a úrovňami vzdelania.
- Silná primárna starostlivosť efektívne sprevádza pacientov systémom zdravotníctva, a pomáha tak zabraňovať plytvaniu finančnými prostriedkami. Pokiaľ ide o návštevy pohotovostného oddelenia, 27% ľudí sa tam ocitá z dôvodu nedostatočnej primárnej starostlivosti. Iba v 14 krajinách EÚ je v prípade konzultácie u špecialistu potrebná žiadosť všeobecného lekára; v ďalších 9 krajinách existujú finančné stimuly, pokiaľ ide o žiadosti o konzultáciu.
- Integrovanou starostlivosťou sa zabezpečuje prepojenosť systému starostlivosti o pacienta. Zabraňuje sa tak súčasnej fragmentácii, ktorej sme svedkom takmer vo všetkých krajinách EÚ, kde si pacienti musia nájsť cestu v bludisku zariadení zdravotnej starostlivosti.
- Proaktívne plánovanie pracovnej sily v zdravotníctve a predpovedanie dopytu po nej robí systémy zdravotníctva odolné a pripravené na budúci vývoj. V EÚ pracuje 18 miliónov zdravotníckych pracovníkov a do roku 2025 bude vytvorených ďalších 1,8 milióna pracovných miest. Zdravotnícke orgány musia pripraviť svoju pracovnú silu na nadchádzajúce zmeny: starnúce obyvateľstvo a multimorbiditu, potrebu spoľahlivej náborovej politiky, nové zručnosti a technické inovácie.
- Pri vytváraní ďalšej generácie lepších zdravotných údajov pre politiku a prax by sa mal klásť dôraz na pacientov. Digitálna transformácia zdravotníctva a zdravotníckej starostlivosti pomáha zachytávať reálne výsledky a skúsenosti relevantné pre pacientov a zároveň má obrovský potenciál, pokiaľ ide o zefektívnenie systémov zdravotníctva.
Po prezentácii týchto správ ministerstvám zdravotníctva všetkých krajín EÚ môžu vnútroštátne orgány o nich ďalej diskutovať s odborníkmi z OECD a Európskeho observatória zdravotníckych systémov a politík. Od začiatku roka 2018 sa budú môcť konať dobrovoľné výmeny, ktoré pomôžu ministerstvám lepšie pochopiť hlavné výzvy a vypracovať primerané politické reakcie.