Investovanie do tzv. zvukovej pohody sa často podceňuje. Vhodné riešenie interiéru pritom dokáže zlepšiť zrozumiteľnosť reči v školských triedach, znížiť únavu žiakov, ale aj zmierniť poruchy čítania u detí, či pomôcť učiteľom šetriť si hlasivky. V nákupných centrách znižujú únavu návštevníkov a v konečnom dôsledku zvýšia tiež príjmy obchodníkov.
Výskumom hluku sa na Slovensku zaoberá Stavebná fakulta STU. V nákupných centrách dominujú tvrdé odrazivé materiály: výklady, strop, dokonca schodisko či zábradlie je zo skla, dlažby sú rovnako na báze zvuk odrážajúcich materiálov - keramické, betónové a pod. Mäkkých, príp. pórovitých materiálov, ktoré pohlcujú hluk je tu, aj kvôli hygienickým normám, málo. Ak sú, tak najmä vo vnútri obchodov – koberce, polstrované materiály obaľujúce steny, prvky na báze dreva na podlahe či stenách, vystavené oblečenie. A nakoniec, aj samotní návštevníci môžu byť dôležití pri „pohlcovaní“ hluku – ak si neodložia kabáty v aute, ale vystúpia z MHD a nakupujú v nich.
Osobitným miestom sú reštaurácie či kaviarne. V nich sme často nútení prekrikovať hlasnú hudbu a zvyšovať hlas na maximum (70-75 decibelov). Potom už radšej prestávame rozprávať. Riešením ale nie je hudbu vypnúť, pretože tá je v reštaurácií dôležitá z pohľadu súkromia, aby susedný stôl nepočul náš rozhovor. Akustické riešenia sú vždy otázkou optimalizácie rôznych faktorov: pozadie hluku, tvar a rozmer reštaurácie, materiály, rozmiestnenie a veľkosť stolov a pod.
Súčasné výskumy sú zamerané na akustické vlastnosti inovatívnych zastrešení, ktoré nahrádzajú sklo a využívajú sa práve pri prekrytí moderných átrií. Ide o akési vankúše z fólie, ktoré sú oproti sklu ľahšie, majú väčšiu životnosť a pohltivosťou pozitívne vplývajú na akustiku v priestore. Vyvíja sa tiež bezkontaktná metóda merania izolačných stavebných prvkov laserovým lúčom priamo na stene či strope. Cieľom je aj stanoviť jednočíselné hodnotenie izolácie posluchovými testami.
Výskumom hluku sa na Slovensku zaoberá Stavebná fakulta STU. V nákupných centrách dominujú tvrdé odrazivé materiály: výklady, strop, dokonca schodisko či zábradlie je zo skla, dlažby sú rovnako na báze zvuk odrážajúcich materiálov - keramické, betónové a pod. Mäkkých, príp. pórovitých materiálov, ktoré pohlcujú hluk je tu, aj kvôli hygienickým normám, málo. Ak sú, tak najmä vo vnútri obchodov – koberce, polstrované materiály obaľujúce steny, prvky na báze dreva na podlahe či stenách, vystavené oblečenie. A nakoniec, aj samotní návštevníci môžu byť dôležití pri „pohlcovaní“ hluku – ak si neodložia kabáty v aute, ale vystúpia z MHD a nakupujú v nich.
Osobitným miestom sú reštaurácie či kaviarne. V nich sme často nútení prekrikovať hlasnú hudbu a zvyšovať hlas na maximum (70-75 decibelov). Potom už radšej prestávame rozprávať. Riešením ale nie je hudbu vypnúť, pretože tá je v reštaurácií dôležitá z pohľadu súkromia, aby susedný stôl nepočul náš rozhovor. Akustické riešenia sú vždy otázkou optimalizácie rôznych faktorov: pozadie hluku, tvar a rozmer reštaurácie, materiály, rozmiestnenie a veľkosť stolov a pod.
Súčasné výskumy sú zamerané na akustické vlastnosti inovatívnych zastrešení, ktoré nahrádzajú sklo a využívajú sa práve pri prekrytí moderných átrií. Ide o akési vankúše z fólie, ktoré sú oproti sklu ľahšie, majú väčšiu životnosť a pohltivosťou pozitívne vplývajú na akustiku v priestore. Vyvíja sa tiež bezkontaktná metóda merania izolačných stavebných prvkov laserovým lúčom priamo na stene či strope. Cieľom je aj stanoviť jednočíselné hodnotenie izolácie posluchovými testami.