Generácia Z: Až 98% nakupuje v kamenných obchodoch
Podľa novej štúdie prvá „digitálne gramotná“ generácia najradšej nakupuje v kamenných obchodoch. Vychádza z prieskumu IBM Institute for Business Value a z dát o viac ako 15.000 zákazníkoch vo veku 13 až 21 rokov v 16 krajinách sveta.

Príslušníci generácie Z s dátumom narodenia od polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia až do prvých rokov po roku 2000 sú prvou digitálne gramotnou generáciou, ktorá nepoznala svet bez smartfónov, mobilných telefónov a iných digitálnych zariadení. Podľa štúdie ale až 67% nakupuje iba v kamenných obchodoch a 31% v nich nakupuje aspoň niekedy, z čoho vyplýva, že až 98% stále nakupuje v klasických obchodoch.

 
Celkový počet príslušníkov generácie Z dosiahne v roku 2020 približne 2,6 miliardy ľudí. Predstavujú kúpnu silu vo výške 44 miliárd dolárov a 75% tvrdí, že minie viac ako polovicu zarobených peňazí! Až 52% nemá problém so zmenou značky produktu, pokiaľ kvalita nespĺňa ich požiadavky. Pre 66% sú rozhodujúcimi faktormi pri zmene značky kvalita a dostupnosť produktu a 65% z nich je zameraných na hodnotu, ktorú im značka ponúka.

Štúdia tiež odhalila digitálne zvyklosti generácie Z:
- 73% používa svoje mobilné telefóny hlavne na posielanie textových správ a chatov s rodinou a priateľmi, ale radi by takto „komunikovali“ aj so svojimi obľúbenými značkami.
- 36% je ochotných vytvoriť digitálny obsah pre svoju obľúbenú značku, 42% je ochotných zapojiť sa do nejakej hry v rámci marketingovej kampane a 43% sa zapojí do recenzie produktu.
- Nemajú pochopenie pre využívanie zložitých technológií, požadujú bezproblémové digitálne a mobilné služby.
- 62% nebude používať aplikácie alebo internetové stránky, ktoré majú zložitú navigáciu a 60% nebude využívať aplikácie alebo internetové stránky, ktoré sa pomaly načítajú.
- Chcú vedieť, ako sú chránené informácie, ktoré poskytnú.
- Menej ako 30% je ochotných zdieľať informácie o svojom zdraví, mieste pobytu, osobnom živote alebo informácie o platbách. Až 61% sa bude cítiť lepšie, keď budú vedieť, že ich informácie sú bezpečne uložené a sú dostatočne chránené.

Novinka: Register poistných udalostí
Novela zákona o poisťovníctve umožnila zriadiť register poistných udalostí, ktorý funguje od 1. januára tohto roka.

Register spravuje Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO) a umožní jednotlivým poisťovniam nahliadnuť do rôznych škodových udalostí a získať potrebné informácie. Do registra vkladajú všetky poisťovne údaje o klientoch aj poistných udalostiach. Nahliadnuť do registra budú môcť aj klienti. Vložené údaje sa v ňom archivujú päť rokov.

Poisťovniam umožní nový register tiež zaviesť systém bonusov a malusov v rámci povinného zmluvného poistenia áut. Klienti, ktorí spôsobili nehodu, tak môžu mať drahšiu povinnú poistku. Zároveň register pomôže odhaliť aj poistné podvody, ktoré pribúdajú aj na Slovensku.

Dlhy: Slovák v priemere dlhuje 655 eur
Fyzické osoby najčastejšie dlhujú pri splácaní spotrebných úverov, za telekomunikačné služby, poistenie a energetické služby. Celková suma zadlženia slovenského obyvateľstva narástla podľa Národnej banky Slovenska na 26,29 miliardy eur.

Najčastejšie dlžné sumy sú podľa databázy EOS KSI do 250 eur, a to až v prípade 62% Slovákov. Ďalej zo štatistík EOS KSI Slovensko vyplýva, že slovenský dlžník priemerne spláca 136 eur mesačne. Až takmer polovica (38%) dlžníkov na Slovensku má dve a viac nesplatených pohľadávok.

Možno tiež konštatovať, že platobná disciplína Slovákov nie je príliš dobrá. Až 65% dlžníkov nie je schopných splácať svoje dlhy, alebo poruší splátkový kalendár.  

EÚ: Automatické uznávanie adopcií
Adoptívni rodičia stále narážajú na právne a administratívne prekážky pri presťahovaní do inej krajiny EÚ, či už ide o zápis osvojeného dieťaťa do školy alebo poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
 
Európska komisia by mala predložiť návrh legislatívy, ktorá by členské štáty zaviazala k automatickému vzájomnému uznávaniu vnútroštátnych osvedčení o osvojení dieťaťa. Vyplýva to z legislatívneho uznesenia schváleného Európskym parlamentom. Ide o prípady, keď sú adoptívni rodičia a osvojené deti rezidentmi toho istého členského štátu. Haagsky dohovor síce požaduje automatické uznávanie adopcií vo všetkých signatárskych štátoch vrátane členských štátov EÚ, avšak len v prípadoch, keď adoptívni rodičia osvojeného dieťaťa pochádzajú z odlišných štátov.

Poslanci s cieľom urýchliť automatické uznávanie vnútroštátnych adopcií inými krajinami EÚ navrhujú zavedenie európskeho osvedčenia o osvojení. Vyzývajú tiež na stanovenie spoločných minimálnych štandardov, nie však vo forme právne záväzných právnych predpisov, ale všeobecných usmernení založených na osvedčených postupoch.

Novinka: Centrum prevencie internetovej závislosti
Podľa výskumov sú na Slovensku 2 – 3% používateľov internetu zavislí od určitej online aktivity. Najohrozenejšou skupinou sú mladí ľudia 15 – 30 rokov a častejšie chlapci než dievčatá.  

Pri príležitosti t.r. medzinárodného Dňa bezpečného internetu vznikol projekt neZavislost.sk ako centrum prevencie internetovej závislosti. Cieľom je nielen mobilná aplikácia a informačný portál, ale tiež výskumná činnosť o problematike online závislostí, vytvorenie aktívnej siete odborníkov a centier pomoci v regiónoch.

 

Projekt sa bude zameriavať najmä na používateľov internetu, u ktorých sa môže, ale nemusí, závislosť rozvinúť. Bude sa snažiť pomôcť všetkým, ktorí chcú svoje problematické, nadmerné používanie internetu dostať opäť do vlastných rúk. 

 

Ste už závislí? Urobte si jednoduchý test-internetovej-zavislosti.  

 

 Trend: Počítač, smartfón a k tomu televízia
Televíziu dnes sleduje ju 92% slovenskej internetovej populácie, ale už inak. Popri jej sledovaní čoraz častejšie používame ďalšie zariadenia.

Najčastejšie ide o počítač (stolný alebo notebook) – ten používa denne popri sledovaní televízie 56% ľudí – alebo o smartfón, ktorý denne popri televízii používa 54% ľudí. V menšej miere opýtaní na dennej báze popri televízii používajú klasický mobilný telefón (16%) alebo tablet (15%).

A akým ďalším činnostiam sa opýtaní zvládajú popri televízii venovať? Najmä tým komunikačným: k najfrekventovanejším aktivitám podľa výskumu Nielsen Admosphere Slovakia (510 respondentov starších ako 15 rokov z internetovej populácie Slovenského národného panela) patrí prezeranie a písanie mailov či iných správ. Obom sa popri televízii venuje 55% respondentov z internetovej populácie. Prehliadanie sociálnych sietí popri sledovaní televízie denne zvláda 54% opýtaných. Všetkým spomenutým komunikačným činnostiam sa popri televízii spravidla venujú viac ženy ako muži.

Vo všeobecnosti, používanie viacerých prístrojov naraz nie je v súčasnosti ničím neobvyklým. Napríklad počítač súčasne a smartfón denne používa 44%. Podobne vysoký počet ľudí už však nenájdeme u žiadnej ďalšej kombinácii prístrojov: napríklad tablet zároveň s počítačom denne používa 23% opýtaných, kombináciu smartfónu a tabletu 16%. 

Exekúcia: V minulom roku už pre každého 41. dôchodcu
Na Slovensku máme nový trend - rastúci počet exekučných konaní voči poberateľom starobných dôchodkov. Za posledné tri roky sa počet exekvovaných dôchodcov zvýšil o 6.029.

V porovnaní s celkovým počtom dôchodcov v SR v minulom roku (1.378.800) bol exekúciou z dôchodku postihnutý podľa Sociálnej poisťovne každý 41. dôchodca. Kým v roku 2014 bol počet exekvovaných poberateľov starobných dôchodkov 27.986, k 31. decembru minulého roka poisťovňa vykonávala už 34.015 zrážok z dôchodku. Medzi najčastejšie dôvody exekúcií dôchodkov patria nezaplatené účty za telefón, internet či dlhy na poistnom.  

 

Sociálna poisťovňa upozorňuje poberateľov dôchodku a ľudí v preddôchodkovom veku, že odchod do starobného dôchodku neznamená ukončenie exekučných zrážok. Poistenec sa tým svojich dlhov nezbaví. Poisťovňa mu ich bude naďalej mesačne zrážať z dôchodku na základe exekučného príkazu, pretože je to jej zákonnou povinnosťou.

Trend: Útoky cez IoT zariadenia aj zložitejšie DDoS útoky

V poslednom štvrťroku 2016 zaznamenali Kaspersky Lab DDoS útoky z 80 krajín oproti 67 v predchádzajúcom kvartáli. V prvej desiatke najviac napadnutých krajín možno pozorovať zmeny - na prvé pozície prenikli Nemecko a Kanada (nahradili Taliansko a Holandsko). V top 10 sa naďalej objavuje Veľká Británia, Francúzsko a medzi nováčikmi aj Bulharsko.

Najdlhší DDoS útok zaznamenaný koncom minulého roku trval až 292 hodín (12,5 dňa) a bol zároveň aj najdlhším v roku 2016. Ďalší rekord bol prekonaný aj v množstve DDoS útokov zistených v priebehu jedného dňa – 5. novembra zachytili Kaspersky Lab až 1915 DDoS útokov. Koniec roka bol pozoruhodný aj z pohľadu rozmanitosti zasiahnutých cieľov (Deutsche Telekom či najväčšie ruské banky). Patria k prvým obetiam nového trendu DDoS útokov vedených cez obrovské botnety zo zraniteľných IoT zariadení, ako napr. Mirai.   

Počas celého štvrťroku došlo k výraznému poklesu amplifikovaných DDoS útokov najmä vďaka vylepšenej ochrane a menšiemu počtu zraniteľných serverov. Nahradili ich útoky na aplikačných vrstvách (napr. na WordPress Pingback). Detekovať ich je oveľa náročnejšie, keďže sú schopné napodobniť aktivity skutočných používateľov a stále častejšie využívajú šifrovanie serverov. To dramaticky zvyšuje ich účinnosť, pretože komplikuje proces odfiltrovania „odpadu“ od ostatných legitímnych požiadaviek vzhľadom na potrebu dešifrovania.

Novinka: Web o zakázaných látkach
Nový web má sprostredkovať a uľahčiť overovanie zakázaných látok pre športovcov. Obsahuje databázu najpoužívanejších liekov a nájdu sa v nej aj anabolické steroidy. 

Boj s dopingom je celosvetovo na vzostupe najmä po škandáloch spojených s pozitívnymi nálezmi ruských olympionikov, ktorým už Medzinárodný olympijský výbor odobral tituly a ďalšie sa vyšetrujú. Používanie webu zakazanelatky.sk je jednoduché – stačí do vyhľadávača zadať látku alebo názov lieku a aplikácia vyhodnotí, či je látka v ňom povolená alebo zakázaná v súťažnom aj mimosúťažnom období. Rovnakým spôsobom sa môže prepnúť aj na účinnú látku. Je však aj zopár látok, ktoré sú zakázané len pri určitom druhu športu, preto je pri takej látke poznámka, ktorého športu sa týka. 

Stránka obsahuje aj unikátny slovník pojmov, v prípade, že by používateľ neovládal presne antidopingovú terminológiu. Kontrola v aplikácii prebieha okamžite a doteraz  nezaznamenala žiadne chyby alebo výkyvy. Do konca roka 2017 má byť prepojená so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv, aby sa pri zavádzaní každého nového lieku na trh okamžite aktualizovala.

Roaming: V Európskej únii končí
Členské štáty EÚ dnes odsúhlasili zrušenie roamingových príplatkov. Od 15. júna by tak mali všetci občania únie využívať službu roaming za cenu ako vo svojej domovskej krajine. Dnešnú dohodu musí ešte formálne potvrdiť Európsky parlament.

Ide o historický moment, ktorým sa završuje desaťročné úsilie postupného znižovania platieb za volania v zahraničí. Svoj podiel na finálnej dohode o odstránení príplatkov má aj Slovensko, ktoré našlo kompromis medzi 28 členskými štátmi počas predsedníctva v EÚ. Negociácie medzi európskymi ministrami pre telekomunikácie viedol minister dopravy Arpád Érsek. Maltské predsedníctvo v EÚ, ktoré prebralo štafetu po Slovensku, dnes negociácie s Európskym parlamentom uzavrelo.

 
Od 15. júna 2017 by mali zákazníci využívať svoj mobilný telefón kdekoľvek v EÚ a  za všetky druhy služieb, t.j. dátové, hlasové či sms zaplatia sumu, akú platia doma. Limity pre volanie klesnú zo súčasných 5 centov za minútu na 3,2 eurocentov za minútu. Odosielanie textových správ sa zmení na polovicu, z 2 eurocentov na 1 eurocent za sms. Najťažším bolo nájsť dohodu na cene pre mobilné dáta, keďže využívanie mobilného internetu prudko narástlo. Ceny za túto službu boli od júna 2017 obmedzené na maximálne 7,7 eur za gigabajt, pričom budú ďalej postupne klesať na 2,5 eur za gigabajt v roku 2022.

e-ID karty: Namiesto elektronických kariet poistencov

Ministerstvo zdravotníctva SR najskôr termín na zavedenie elektronických kariet poistencov posunulo na 1. júna 2017 a napokon ich úplne zrušilo. Nahradia ich občianske preukazy s čipom. 

Od 1. marca 2017 tak budú môcť poistenci na identifikáciu u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ako aj na prístup k údajom v elektronickej zdravotnej knižke cez Národný portál zdravia využívať svoje občianske preukazy s elektronickým čipom (eID karty).  Cudzinci majú na tento účel využívať doklady o pobyte s elektronickým čipom. 

Zmeny vyplývajú z novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú dňa 2. februára 2017 schválila Národná rada SR. Zároveň sa pre osoby, ktoré ešte nemajú občiansky preukaz s čipom alebo doklad o pobyte s elektronickým čipom, zavádza prechodné obdobie do 31. decembra 2021, dokedy ešte budú môcť využívať svoje doterajšie preukazy poistenca.

EÚ:  Životné prostredie – aktuálne výzvy   

Vykonávanie environmentálnych právnych predpisov EÚ v plnom rozsahu môže ekonomike EÚ každoročne ušetriť 50 miliárd eur. Európska komisia upozornila na najvážnejšie problémy v súvislosti s prijatím nového balíka opatrení.  

V oblasti odpadového hospodárstva zostáva naďalej veľkou výzvou pre všetky členské štáty predchádzanie vzniku odpadu, pričom šiestim z nich sa nepodarilo obmedziť skládkovanie biologicky odbúrateľného komunálneho odpadu. Vykonávanie politiky EÚ v oblasti odpadového hospodárstva v plnom rozsahu by do roku 2020 mohlo priniesť 400.000 pracovných miest.

V 23 z 28 členských štátov sú neustále prekračované normy kvality ovzdušia – celkovo vo viac ako 130 mestách Európy. Najväčším zdrojom problémov s kvalitou ovzdušia je doprava. Treba pridať aj v činnostiach na zníženie environmentálneho hluku, druhej najvážnejšej environmentálnej príčiny zhoršenia zdravia.

V oblasti kvality vody a vodného hospodárstva sa väčšine členských štátov nedarí dosiahnuť úplný súlad v otázke zberu a čistenia komunálnych odpadových vôd, pričom 13 z nich čelí právnym krokom zo strany EÚ. Takmer vo všetkých členských štátoch sú naďalej vážnym problémom koncentrácie dusičnanov a úrovne eutrofizácie.

Napriek mnohým lokálnym úspechom v oblasti prírody a biodiverzity treba urýchliť vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany prírody tak, ako to potvrdila kontrola vhodnosti smerníc EÚ o vtáctve a biotopoch. Inak bude úbytok biodiverzity v EÚ stále pokračovať, čím sa v budúcnosti ohrozí kapacita ekosystémov slúžiť ľudským potrebám.

Aktuálne: Menej sladké džemy a extradžemy  

Od februára t.r. budú na pultoch slovenské džemy a extradžemy s nižším množstvom cukru ako doteraz. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) vyjednalo pre slovenských producentov výnimku u Európskej komisie.

Legislatíva EÚ totiž doteraz vyžadovala podiel celkového obsahu cukru džemov najmenej 60%. Slovenskí výrobcovia ale môžu vyrábať džem s podielom od 52% cukru. Podľa novej vyhlášky o ovocných džemoch, rôsoloch, marmeládach a sladenom gaštanovom pyré, klesne v slovenských džemoch a extradžemoch podiel celkového obsahu cukru až o 8 %. Vyhláška nadobudla platnosť 1. februára 2017.

Spotrebitelia nájdu tieto výrobky na pultoch predajní pod označením „džem menej sladký“ a „extradžem menej sladký“. Naďalej ale platí, že na pultoch sa budú predávať aj džemy a extradžemy s obsahom cukru 60% a viac.  Aj tu stále platí, aby sme pozorne čítali etikety kupovaných produktov a nerozhodovali sa len podľa grafického zobrazenia ovocia na obaloch.

Novinka: Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov
Európska komisia prijala nový nástroj na zlepšenie uplatňovania európskej environmentálnej politiky a spoločne dohodnutých pravidiel. Spolu s členskými štátmi bude riešiť príčiny medzier vo vykonávaní predpisov a hľadať riešenia problémov skôr, ako sa stanú urgentnými.

Vykonávanie environmentálnych právnych predpisov EÚ v plnom rozsahu môže ekonomike EÚ každoročne ušetriť 50 miliárd eur na zdravotných nákladoch a priamych nákladoch na životné prostredie. Nový balík opatrení zahŕňa: 28 správ o jednotlivých krajinách mapujúcich silné aj slabé stránky a príležitosti na zlepšenie, oznámenie s politickými závermi správ o jednotlivých krajinách a spoločnými trendami v oblastiach kvalita ovzdušia, odpadové a obehové hospodárstvo, kvalita vody a ochrana prírody a biodiverzity ako aj odporúčania možných zlepšení pre každý členský štát.

 

Podľa prieskumu Eurobarometra považujú 3 zo 4 občanov európske právne predpisy za nevyhnutný predpoklad ochrany životného prostredia vo svojej krajine a 4 z 5 súhlasia s tým, že európske inštitúcie by mali mať možnosť skontrolovať, či sú zákony uplatňované správne.

Ubian: S cestovnými poriadkami DPB
Do navigácie verejnej dopravy začal poskytovať dáta o cestovných poriadkoch aj Dopravný podnik Bratislava. Od februára t.r tak môžu cestujúci mestskou hromadnou dopravou v Bratislave využívať mobilnú aplikáciu Ubian.

Slúži na vyhľadanie odchodov spojov, plánovanie trasy a navigáciu v mestskej aj prímestskej doprave. Výhodami sú možnosti navigácie z akéhokoľvek miesta na adresu (nielen zastávku), prehľadné zobrazenie informácií o doprave na mape, nastavenia obľúbených zastávok alebo spojov, ako aj možnosti používania aplikácie bez pripojenia k internetu.

Umožňuje tiež pešiu navigáciu na miesto nástupu do vozidla a následné sprevádzanie používateľa až do cieľovej lokality po výstupe z vozidla, a to prehľadne priamo na mape. Dokonca upovedomí o zastávke, na ktorej sa má vystúpiť či upozorní na blížiaci sa prestup. DPB plánuje čoskoro poskytnúť do aplikácie aj dáta o aktuálnych polohách vozidiel a ich meškaniach.

Súčasnú verziu aplikácie pre systém Android si môžete stiahnuť bezplatne z internetového obchodu Google Play.

Deň bezpečnejšieho internetu
Aj tento rok je 7. február Dňom bezpečnejšieho internetu. Pripomína nám, aké je čoraz dôležitejšie byť zodpovedný a obozretný v online priestore pri používaní rôznych technológií a smartfónov. Vyznáme sa napr. v cookies?

Podľa prieskumu Eurostatu o používaní internetu v domácnostiach z roku 2016 si až 71% používateľov internetu vo veku 16-74 rokov v EÚ uvedomuje, že cookies môžu byť použité na sledovanie správania ľudí na internete. Ale Slovensko v tomto rebríčku výrazne zaostáva. Len približne polovica Slovákov vo veku 16-74 rokov vie o cookies, čím sme sa zaradili na štvrté miesto odspodu pred Cyprus, Lotyšsko a posledné Rumunsko. Naopak, najlepšie vedomosti o cookies majú v Holandsku, Nemecku a vo Fínsku. Celkom jedna tretina európskych internetových používateľov, ktorí sú si vedomí používania cookies, uviedla, že si v nastaveniach internetového prehliadača zmenila nastavenia tak, aby predišla detekovaniu pomocou cookies. Čo sa týka Slovenska, len 20% Slovákov, ktorí o cookies vedia, si zároveň niekedy zmenili nastavenia v internetovom prehliadači, aby cookies zamedzili.

V roku 2016 až 80% ľudí v EÚ používalo internet, a to aj na viacerých zariadeniach. Používaniu však dominovali práve smartfóny (79%), nasledovali laptopy a netbooky (64%), stolové počítače (54%) a tablety (44%). Potrebu čoraz prísnejšej ochrany súkromia a údajov vo všetkých spôsoboch elektronickej komunikácie zdôraznila Európska komisia v nedávnom návrhu, podľa ktorého by sa pravidlá ochrany súkromia mali vzťahovať aj na nové služby elektronickej komunikácie, ako napríklad WhatsApp, Facebook Messenger, Skype, Gmail, iMessage alebo Viber.

EK tiež predstavila jednoduchšie pravidlá ohľadom cookies. Tie umožnia používateľom lepšiu kontrolu ich nastavení tým, že v prípade rizika ohrozenia súkromia budú môcť jednoduchým spôsobom prijať alebo odmietnuť permanentné súbory cookies. V návrhu je tiež vysvetlené, že také druhy súborov cookies, ktoré nemajú dôverný charakter a majú uľahčiť používanie internetu (napr. zapamätaním si predchádzajúceho obsahu elektronického nákupného košíka), viac nebudú potrebovať súhlas. Súhlas už nebude potrebný ani v prípade súborov cookies, ktoré sú v nastavení navštívených webových stránok v snahe zistiť počet návštevníkov.

Svetový deň bez mobilu

Koľkokrát za deň si kontrolujeme smartfón a koľkokrát úplne zbytočne? Bez pípnutia, bez šťuchnutia, len tak - z nudy či zo zvyku. Koľko zbytočných, nič nehovoriacich statusov vysielame do sveta?  

Štatistika hovorí jasne: denne si kontrolujeme mobilný telefón v priemere 80 až 100 – krát. Asi by bolo naivné myslieť si, že práve dnes v Svetový deň bez mobilného telefónu, necháme smartfón doma. Čo však môžeme urobiť bez toho, aby nám hrozil pracovný, rodinný či spoločenský kolaps?

Technofenomén sa zaradil medzi užitočné, no zároveň aj prudko návykové artikle. Je len na slobode ducha a sile osobnosti, či smartfón povýšime na svojho neohrozeného „šéfa“, ktorý panuje nad našou mysľou a celým našim voľným časom, alebo sa jeho šéfom staneme my a dokážeme ho aspoň na dve, tri, štyri hodiny opustiť bez toho, aby nás v mysli mátal. A samozrejme bez toho, aby bol tým prvým, čo chytíme do ruky a skontrolujeme po hodinovom odlúčení či výdatnom spánku.

Bratislava: Prvá smart lavička

Na Primaciálnom námestí sa počas troch mesiacov testuje inteligentná lavička, ktorá umožní nabíjanie mobilných zariadení aj pripojenie k internetu.

Samotná lavička sa nabíja a poháňa len slnečnou energiou. Má byť odolná voči poveternostným

vplyvom a korózii ako aj vandalizmu. Okrem konštrukcie a ochrannej dosky z plexiskla obsahuje rad elektronických prvkov. Má vstavané senzory, ktoré zbierajú rôzne druhy informácií vrátané atmosférických podmienok (teplota, tlak, vlhkosť vzduchu a zloženie atmosferických plynov), počtu používateľov a funkčnosti komponentov. 

Solárne panely, ktoré sú umiestnené pod lavičkou, vyrábajú zhruba 100 W elektrickej energie za hodinu. Unikátnou vlastnosťou lavičky je aj jej vybavenie dekoratívnym nočným osvetlením, ktoré osvetľuje všetko v okruhu dvoch metrov aj samotnú lavičku.

Novinka: Elektronická alternatíva k platobným rozkazom
S účinnosťou od 1. februára 2017 sa zákonom o upomínacom konaní zaviedla rovnocenná elektronická alternatíva k platobným rozkazom, ktorá má zrýchliť a zefektívniť vymáhanie pohľadávok.

Agendu elektronických platobných rozkazov treba smerovať na príslušný Okresný súd v Banskej Bystrici prostredníctvom služieb portálu e-Zaloby cez štandardizované elektronické formuláre za znížený súdny poplatok.

Novinka: Register partnerov verejného sektora

S účinnosťou od 1. februára 2017 sa zákonom o registri partnerov verejného sektora (tzv. protischránkový zákon) zaviedol nový elektronický Register partnerov verejného sektora. 

Osoby zapísané v tomto registri odhaľujú svoju vlastnícku štruktúru, z ktorej je zrejmé, kto zo zisku reálne profituje. Účelom zákona je najmä predchádzať uzatváraniu zmlúv medzi štátom a tzv. schránkovými firmami.  

Správcom a prevádzkovateľom registra je Ministerstvo spravodlivosti SR a registrujúcim orgánom je Okresný súd Žilina. Zápis do registra, zmena existujúceho partnera, jeho výmaz ako aj overenie konečného používateľa výhod sa musia uskutočniť výlučne cez e-Sluzby.