Novinka: Virtuálna pamäť Bratislavy
Pamäť mesta Bratislavy (PamMap) chce sprístupniť dejiny hlavného mesta SR v elektronickej forme. Do projektu sa môžu zapojiť inštitúcie aj súkromní zberatelia často s unikátnymi a doteraz nepublikovanými pamäťovými prameňmi.

Zámerom portálu PamMap.sk so sofistikovaným systémom filtrovania informácií  je združovať odborné texty s digitalizátmi o dejinách Bratislavy počnúc najstaršími hmotnými nálezmi cez staré písomnosti, novšie obrazové materiály typu pohľadníc a fotografií až po najnovšie audio a videospomienky pamätníkov na nedávne desaťročia. Portál vznikol ako vedľajší produkt pri príprave 5-zväzkových dejín Bratislavy a už funguje v testovacej prevádzke.
Spolupracovníci a dobrovoľníci doposiaľ zdigitalizovali vyše 100.000 pamäťových jednotiek, ktoré sa budú postupne, aj v závislosti od finančných zdrojov, na portál pridávať.

Unikátna virtuálna brána do histórie mesta v rámci celej Európy zjednocuje databázu, encyklopédiu a historický atlas. A práve tzv. georeferencovaná historická topografia mesta má osobitý význam, keďže Slovensko na rozdiel od všetkých okolitých krajín nemá ani jeden historický atlas mesta. PamMap.sk ho sčasti zastupuje - používateľ si môže cez súčasnú Google mapu preložiť historickú mapu z vybraného obdobia a vyhľadávať GIS - lokalizované digitalizáty pamäťových jednotiek.

Aktuálne: Registrácia domén .sk
Národný registrátor domén SK-NIC pripravuje nový systém a pravidlá registrácie domén. Zmeny majú nastať od začiatku júna t.r.

Nové pravidlá umožnia registrovať doménu na 10 rokov a nielen na rok, ako tomu bolo doteraz. Vlastníkom domény už môže byť ktokoľvek z EÚ, príp. s doručovacou adresou v únii. Zjednoduší sa administratíva aj záťaž registrátorov, no zároveň sa má účinnejšie bojovať s doménovými podvodníkmi.

Hodnotné doménové mená, napríklad slovensko.sk, majú čoraz vyššiu  hodnotu. Sú súčasťou nehmotného majetku, rovnako ako patenty či ochranné známky, ale aj imidžu každej obchodnej spoločnosti. Ich hodnota rastie o to viac, že sa postupne míňajú. Správca národnej domény .sk SK-NIC aktuálne registruje vyše 355.000 národných domén. V najbližších mesiacoch plánuje tiež  zmeniť vlastnícku štruktúru. Cieľom vstupu nového investora je zvýšenie konkurencieschopnosti .sk domén na medzinárodnom trhu, technologické inovácie a získanie zahraničného know-how.

Roboty a umelá inteligencia
Európska únia potrebuje pravidlá pre rýchlo sa rozvíjajúci sektor robotiky. Podľa Medzinárodnej federácie pre robotiku (IFR) predstavoval priemerný nárast predaja robotov v období rokov 2010 až 2014 približne 17 % ročne, pričom len v roku 2014 sa zvýšil o 29 %.

Parlament vyzýva Európsku komisiu, aby predložila návrh legislatívnych pravidiel pre sektory robotiky a umelej inteligencie, ktoré by umožnili plne rozvinúť ich hospodársky potenciál a zároveň zabezpečili primeranú úroveň bezpečnosti. Legislatívna úprava má tiež zadefinovať pravidlá zodpovednosti za škody, napríklad pri nehodách spôsobených automobilmi bez vodiča. Poslanci v tejto súvislosti požadujú zavedenie systému povinného poistenia a vytvorenie doplnkového fondu, z ktorého by sa vyplácali kompenzácie obetiam nehôd autonómnych vozidiel. Európska komisia by v dlhodobom horizonte mala vytvoriť špecifický právny status pre roboty s cieľom jasne zadefinovať, kto je zodpovedný za prípadnú škodu.

Exekutíva EÚ by podľa poslancov mala monitorovať aj trendy vývoja zamestnanosti, najmä vytváranie, presuny a úbytok pracovných miest v dôsledku zvýšeného využívania robotov. S čoraz intenzívnejším využívaním robotov bude potrebné venovať sa aj etickým otázkam. Parlament preto navrhuje dobrovoľný etický kódex pre výskumníkov a dizajnérov v oblasti robotiky. Mal by zaistiť, že budú konať v súlade s právnymi a etickými štandardmi a že dizajn robotov a ich využitie bude rešpektovať ľudskú dôstojnosť. Vzniknúť by mala tiež Európska agentúra pre robotiku a umelú inteligenciu, ktorá by verejným orgánom poskytovala odborné zázemie a expertízu v oblasti technických, etických a regulačných otázok.

Upozorňujeme: Nebezpečné svietidlá
Slovenská obchodná inšpekcia upozornila na výrobky, ktoré môžu ohroziť zdravie používateľov.

Červeno - čierna stolná lampa, typ S-1204 z Číny s vypínačom na spodnej časti obsahuje 1 ks úspornej žiarovky KONOC(R). Nevyhovujúci prierez vodičov a materiál, z ktorého je vyrobená, nie je odolný voči úderu a hrozí tak prístup k živým častiam svietidla s potenciálnym nebezpečenstvom elektrického šoku. Tento výrobok je zákazaný a ak ste si ho už zakúpili, máte pri vrátení právo na vrátenie kúpnej ceny. Vo vlastnom záujme by ste ho mali prestať používať.

Nebezpečnými sú aj svietidilá Philips, konkrétne Fair Hue (40339/31/P7, 40340/31/P7), Being Hue (32610/48/P7, 32610/30/P7 a 32610/31/P7) a Still Hue (32613/48/P7, 32613/30/P7, 32613/31/P7). V niektorých prípadoch bolo zistené, že ich časti sa uvoľňujú alebo odlamujú. Svietidiel vyrobených po 07.11.2016 a iných svietidiel typu Philips Hue sa tieto problémy netýkajú. Ak ale vlastníte niektorý z výrobkov s uvedeným typovým číslom, mali by ste kontaktovať bezplatné telefonické centrum Philips Slovakia. Číslo výrobku je uvedené na striebornom štítku na zadnej strane tela svietidla. Podrobné inštrukcie sú dostupné na: http://images.philips.com/is/content/PhilipsConsumer/PDFDownloads/Slovakia/ODLI20170125_001-UPD-sk_SK-instrukcie-SK.pdf.

Skype: Online tlmočník
Miestne úrady na Slovensku začínajú pri komunikácii s nepočujúcimi využívať služby tlmočníka cez internet.

Bezplatnú službu možno využiť v pondelok, stredu a piatok v čase od 8.00 do 20.00 h. Funguje cez Skype, na spojenie s tlmočníkom z/do znakovej reči je tak potrebný počítač, tablet alebo smartfón s webkamerou. Podrobnejšie informácie sú priamo na stránke http://onlinetlmocnik.sk/.

Službu Online tlmočník už využíva Miestny úrad v Dúbravke, Mestský úrad v Hurbanove aj prešovská radnica. Práve v Prešove žije početnejšia skupina nepočujúcich ľudí, v meste pôsobia Slovenská únia sluchovo postihnutých aj občianske združenie Priatelia sluchovo postihnutých detí, navyše tu má tiež sídlo Spojená škola pre deti s poruchami sluchu.

Radíme: Zlaté pravidlá úverov
Rozmýšľate práve o úvere? Skôr než vás zláka reklama, osvojte si zlaté pravidlá správneho úverovania.

1. Vec, na ktorú si beriete úver, by mala mať dlhšiu životnosť než je splatnosť úveru.

2. Nesiahajte po prvej ponuke. Na trhu je vždy niekoľko alternatív. Dajte si pripraviť viacej ponúk a vyberte tú najvýhodnejšiu. O výhodnosti úveru nerozhoduje len samotná výška úrokovej sadzby, ale viacero iných dôležitých parametrov. Aj na internete sú k dispozícii úverové kalkulačky, ktoré môžu uľahčiť vaše rozhodovanie.

3. Zmluvu si poriadne preštudujte pred jej podpisom, neprehliadnite žiaden detail. Nikdy nevynechávajte časti označené hviezdičkou a prečítajte si aj poznámky uvedené pod čiarou. Pokiaľ so zmluvou nesúhlasíte, nepodpisujte ju.

4. V prípade akéhokoľvek problému komunikujte s bankou - aj vtedy, keď vám hrozí platobná neschopnosť (spolu s bankou môžete nájsť prijateľné riešenie, ak nebudete komunikovať a nepriznáte problémy, vystavujete sa riziku exekúcie). Ideálne je využiť poistenie úveru pre prípad neschopnosti ho splácať. V prípade straty zamestnania či iných závažných problémov je možné upraviť splátkový kalendár, alebo požiadať o odklad splátok.

5. Popri splácaní úveru si vytvárajte rezervu. Ešte pred požiadaním o úver zvážte, či ste schopní mesačnú splátku zo svojho príjmu splácať. Pokiaľ máte viac úverov, skonsolidujte ich. Z ušetrených peňazí si môžete vytvárať potrebnú rezervu. Tá by mala byť min. vo výške troch mesačných splátok.

6. Viacero úverov si konsolidujte do jedného, aby ste spojením úverov ušetrili na úrokoch a mohli ste si znížiť aj výšku mesačnej splátky. Najčastejšie konsolidujeme bezúčelové pôžičky, povolené prečerpanie na účte či kreditné karty.

Úver: Zadlžená je polovica Slovákov
Podľa prieskumu Millward Brown pre KRUK spláca nejaký úver polovica (51%) Slovákov. Viac ako tretina dlžníkov (37%) pritom nemá zamestnanie a nachádza sa v horšej finančnej situácii (58% ľudí s úverom).

Úver má prakticky rovnaký počet mužov a žien (52, resp. 51% obyvateľov SR), najčastejšie v strednom veku (68% ľudí vo veku 35 až 44 rokov). Požičiavajú si najmä ľudia zo stredných miest od 10.000 do pol milióna obyvateľov (53%), naopak najmenej Slováci žijúci na dedine s počtom obyvateľov do tisíc (45%).
Alarmujúci je fakt, že ide z významnej časti o ľudí bez zamestnania, navyše žijúcich v stredných mestách, kde sa všeobecne práca hľadá horšie. Asi 17% zadlžených ľudí tak plánuje vziať si ďalší úver, čím sa dostanú do zložitej situácie, kedy musia splácať stále narastajúce dlhy.

V tomto roku plánuje vziať si úver zhruba každý desiaty Slovák (12%) spravidla s cieľom zaobstarania bývania (42%), vybavenia bytu (25%) alebo nákupu vozidla (24%). Veľa ľudí si požičiava aj na bežnú prevádzku domácnosti. Úvery si pritom berú predovšetkým ľudia, ktorí považujú svoje znalosti o finančnom trhu za veľmi vysoké. Priemerná zadlženosť Slovákov v rámci spotrebných úverov (teda bez zahrnutia hypoték) je pomerne nízka, muži v priemere dlhujú okolo 1.180 eur, zatiaľčo ženy necelých 900 eur. Najviac dlhujú obyvatelia Košického kraja (priemerne 3.800 eur), najmenej ľudia z Bratislavy (priemerne 3.400 eur).

Valentín: Používatelia,,Macov" najväčší romantici
Používatelia Mac zariadení sú vo veciach lásky otvorenejší. S obľubou ich využívajú na zoznámenie sa, zorganizovanie rande či vyhľadávanie sexuálnych partnerov. Rovnako sú náchylnejší podeliť sa na sociálnych sieťach o svoje skúsenosti a zážitky z ľúbostného života. Skrýva sa za ich túžbou po romantickom dobrodružstve väčšia obrazovka?

Každý vzťah začína zoznámením. A práve v tomto úvodnom momente sú podľa preskumu Kaspersky Lab majitelia Mac počítačov nepochybne lídrami spomedzi používateľov ostatných zariadení. Až 14% z nich využíva sociálne siete na zorganizovanie rande s nádejou na začiatok vzťahu, pričom 11% si prostredníctvom nich hľadá sexuálnych partnerov. To je dvojnásobne viac ako je priemer u všetkých ostatných respondentov (8% a 5%). Preto neprekvapí, že práve fanúšikovia Macov patria k tým, ktorí nemajú problém odhaliť svoj súčasný stav čo sa týka vzťahu (83% vs. 63%) a ich sexuálnu orientáciu (70% vs. 44%) na sociálnych sieťach. Platí to aj v prípade zdieľania informácií o ich romantických aktivitách - až tretina (31%) z nich nemá problém podeliť sa na sociálnych sieťach o ich zážitky, skúsenosti či poznatky vo veciach lásky. Používatelia ostatných zariadení s tým majú oveľa väčší problém - v prieskume sa k týmto aktivitám priznalo len necelých 16% v priemere.

Do akej miery však ovplyvňujú sociálne siete tých, ktorí majú v reálnom živote existujúce vzťahy (partnerov)? Takmer polovica všetkých respondentov (46%) sa zhodla v tom, že ich vzťah sa vďaka sociálnym sieťam zlepšil. Používatelia Macov patria k tým najšťastnejším aj v tomto ohľade (68%). Je to spôsobené možno aj tým, že práve oni s obľubou využívajú na komunikáciu s milovaným partnerom práve sociálne siete (45%), pričom u ostatných respondentov to bolo v priemere len 36%.

Valentín: Hitom sú sladkosti aj zážitky
Oslavovať sviatok lásky bude tento rok až 78 % zamilovaných na Slovensku. Najčastejšie si vytvoria romantický večer doma alebo navštívia reštauráciu, takmer štvrtina uprednostní kino, divadlo či dokonca adrenalínové dobrodružstvá.

Vyplýva to z online prieskumu portálu Zľavomat.sk, ktorého sa zúčastnilo začiatkom februára 880 respondentov. Valentín je jeden z mála sviatkov, kedy na portáli nakupujú viac muži než ženy. Tento rok
si Slováci dávajú na valentínskej oslave záležať - investujú do darčekov a zážitkov približne o tretinu viac peňazí než vlani. Priemerný valentínsky darček sa pohybuje okolo 45 eur. Novinkou sú špeciálne ponuky pre single ľudí: zážitky s priateľmi či masáže. Možno práve v tento deň spoznajú svoju lásku.

Ako Slováci oslavujú Valentína?
1. doma: 39 %
2. v reštaurácii: 36 %
3. zážitkom: 24 %

Koľko eur minú na Valentína?
1. do 20 eur: 63 %
2. 20 - 50 eur: 31 %
3. nad 50 eur: 6 %

Čo zamilovaní kupujú na Valentína?
1. sladkosť: 37 %
2. zážitok: 16 %
3. kvety: 13 %
4. erotickú bielizeň: 5 %
5. iné: 29%

Valentín: Oslavuje vyše tretina Slovákov
Najviac oslavujú sviatok zaľúbených ľudia žijúci v Bratislavskom kraji (52%).

Kým najviac žien (13%) vníma Valentína ako Deň zaľúbených od Nežnej revolúcie, tak najviac mužov (13%) si ho spája s týmto dňom až keď si našli partnerku.Z oslaujúcich až 92% mužov a 96% žien očakáva, že budú obdarovaní. Muži najčastejšie kupujú ženám kvety a sladkosti. Ženy podľa vlastného vyjadrenia obdarúvajú mužov sladkosťami a vyhľadávajú spoločnú večeru. Ak majú muži popustiť uzdu svojej fantázii a vybrať netradičný darček,
najviac sa im páči spodná bielizeň a ženy najčastejšie venujú zážitkové darčeky.

Ako ďalej vyplýva z prieskumu ACRC na vzorke 1.025 respondentov vo veku 15 až 65 rokov muži sú ochotní zaplatiť za valentínsky darček priemerne 38 eur a ženy 27 eur. Najštedrejší sú ľudia vo vekovej skupine 35 až 44 rokov, ktorí by kúpili darček v priemernej hodnote 41 eur.

Galileo: Pomáha zlepšovať linku 112

Spustenie prvých služieb navigačného systému Galileo a uvedenie prvých Galileo smartfónov na trh sú dôkazom, že údaje získané z vesmírnych technológií majú nesmierny vplyv na každodenný život občanov EÚ.

V sobotu 11. februára sme si pripomenuli Deň jednotného európskeho čísla tiesňového volania. Volanie na linku 112 je v rámci celej EÚ  zadarmo, a to vďaka európskej legislatíve z roku 1991. Tento rok
zároveň prináša niektoré zlepšenia vďaka európskemu navigačnému systému Galileo, ktorý je schopný lokalizovať volajúceho s  oveľa väčšiu presnosťou.

Až približne 300 tisíc volajúcich ročne nie je schopných presne určiť  alebo popísať polohu, kde sa práve nachádza z dôvodu zlého zdravotného stavu, neznalosti okolia alebo zo stresu. EÚ preto
finančne podporila projekt HELP 112, ktorý testoval používanie  globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) v snahe zlepšiť  lokalizovanie volajúceho v Litve, Taliansku, Rakúsku a častiach
Spojeného kráľovstva, čo nedávno prispelo k záchrane mnohých životov.

SR: Pokles cien potravín sa postupne zastavuje

Spotrebiteľské ceny sa za minulý rok znížili priemerne o -0,5 % a ceny potravín o -2,8 %. Na jeseň sa ale začal medziročný cenový pokles potravín postupne zmierňovať a v medzimesačnom porovnaní začali ceny dokonca rásť. Naďalej však platí, že potraviny nás vychádzajú v priemere lacnejšie ako pred rokom. Aký vývoj nás čaká v roku 2017? Analýzu pripravila Jana Glasová.  

Slovensko sa počas tohto roka prehupne z deflácie opäť do inflácie. Žiadne prudké zdražovanie nás ale nečaká, v priemere sa odhaduje rast cien mierne nad jedným percentom. Postupne budú rásť aj ceny potravín, podľa údajov OSN sa svetové ceny potravín už zvýšili v januári t.r. Index cien potravín vzrástol na najvyššiu hodnotu od februára 2015, a to predovšetkým kvôli rastúcim cenám cukru, obilnín a rastlinných olejov. Ceny mliečnych produktov a mäsa zostali podľa indexu v podstate stabilné. Pod medziročné zdražovanie potravín sa u nás v tomto roku bude podpisovať aj vyprchanie efektu zníženej DPH na vybrané potraviny a zo svetového hľadiska vyššie ceny ropy. K určitej stabilizácii by následne mohlo dôjsť v letných mesiacoch v súvislosti s novou úrodou. To ale bude závisieť od toho, aká bude.  

Na základe údajov ŠÚ SR najvýraznejší medziročný cenový rast v závere vlaňajška dosiahli viaceré druhy zeleniny a ovocia. Konkrétne uhorky zdraželi až o dve tretiny, cesnak o približne 40 % a karfiol o tretinu. Dvojciferný medziročný rast ceny dosiahol ešte kryštálový cukor, šošovica, hrozno a syr Eidam. Viac ako pred rokom sme ale zaplatili aj za iné druhy ovocia a zeleniny, za klasické rožky, ale tiež napríklad za ryby, slaninu či klobásy. Naopak najviac sa oproti decembru 2015 znížili ceny karotky, petržlenu a kapusty, a to približne o štvrtinu. Menej ako pred rokom sme ale zaplatili aj za viaceré mliečne výrobky vrátane mlieka, masla, smotany, tvarohu, bryndze a rôznych druhov syrov. Ani pri kúpe mäsa sme nemuseli siahať tak hlboko do vrecka ako pred rokom, a to či už sme do košíka vložili bravčové, hovädzie alebo kuracie mäso. Z mäsových výrobkov najvýraznejšie medziročne zlacneli kuracie prsia, a to o zhruba -13 %.