Aktuálne: Deň narcisov
Na Slovensku dnes prebieha  21. ročník zbierky Ligy proti rakovine na pomoc pacientom s rakovinou. Pripnutie žltého narcisu ako symbolu nádeje vyjadruje solidaritu so všetkými, ktorí s týmto ochorením zápasia.

V uliciach bude asi 16.000 dobrovoľníkov, ktorí rozdajú milión žltých narcisov. Zbierku však možno podporiť aj inak: do 15.4. môžete poslať peniaze na účet zbierky SK09 0900 0000 0054 5454 5454 alebo SMS v hodnote 2 eurá na číslo 848 v sieti všetkých mobilných operátorov.

Podporiť akciu je možné aj na sociálnych sieťach. Stačí si odfoť selfiečko s narcisom, pridať  pozitívny odkaz pre onkologických pacientov a uverejniť ho na Facebooku alebo Instagrame s hashtagom #ChcemPomahat.

SR: Ženy sú viac zadlžené, ale splácajú zodpovednejšie
Nejaký dlh má podľa KRUK na Slovensku 16% žien a 14% mužov. Ženy sú ale zodpovednejšie a až 15% z nich by požiadalo veriteľa o pozastavenie splátok v prípade nedostatku financií. Takúto situáciu by rovnako riešilo len 9% mužov.

Ženy pritom menej plánujú svoje financie (príjmy a výdavky plánuje 23% žien oproti 33 % mužov) a nedarí sa im pravidelne ušetriť časť peňazí. Viac než pätina žien (22%) a 17% mužov majú sklon kupovať aj veci, ktoré nepotrebujú, ale pripadajú im cenovo výhodné. Len o niečo viac než tretina žien (34%) má jasný prehľad o svojich výdavkoch, zatiaľ čo u mužov ide o 42% opýtaných. Pred koncom mesiaca sa minú peniaze každej siedmej žene (15%), ale len desatine mužov (10%). Na nečakané výdavky si pravidelne odkladá 30% žien a 37% mužov.

Slovenské ženy sa najviac zadlžujú vo veku 25 až 44 rokov a ich priemerný dlh je viac ako 760 eur. Muži v rovnakej vekovej kategórií majú priemerný dlh takmer 930 eur. Ženy splácajú svoje dlhy spravidla dlhší čas a vo veku nad 45 rokov sú zadlžené častejšie než muži. So splácaním dlhov majú oveľa menší problém muži. Podľa údajov Slovenského štatistického úradu majú ženy takmer o štvrtinu nižší príjem než muži, keďže vykonávajú horšie platené profesie. Zo štatistík ŠÚ SR tiež vyplýva, že ženy priemerne zarábajú 834 eur, zatiaľ čo muži 1.085 eur.

e-Government: Exekučné konanie II.
Od začiatku apríla platí na Slovensku povinnosť komunikovať v rámci exekučného konania výlučne elektronicky. Ak vy alebo váš zástupca nemáte občiansky preukaz s čipom a elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, prípadne potrebujete k návrhu doložiť listinu, ktorú treba zaručene konvertovať z listinnej formy na elektronickú, môžete návrh podať prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora v SR.

Povinnosť používať elektronickú schránku na účely elektronickej komunikácie vyplýva pre exekútorov zo zákona o e-Governmente. Exekútor je však v danom prípade až do vydania poverenia príslušnému exekútorovi na vykonanie exekúcie zástupcom oprávneného na doručovanie písomností, za čo mu patrí odmena a náhrada výdavkov. Za spísanie návrhu do zápisnice, za zaslanie návrhu elektronickými prostriedkami vrátane konverzie dokumentov, prijímania a odosielania písomností za oprávneného a iné činnosti súvisiace s návrhom, patrí exekútorovi v súlade s vyhláškou odmena 16,50 EUR. Exekučný súd zasiela poverenia príslušným exekútorom do 15 dní odo dňa podania návrhu taktiež už len elektronicky.

V exekučnom konaní platíte v súvislosti s podaním návrhu ešte súdny poplatok vo výške 16,50 eura (ak nie ste od poplatkovej povinnosti oslobodený). Súdny poplatok je splatný podaním návrhu a uhrádza sa poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke. Zúčtovacie údaje sa oznamujú automatizovaným spôsobom, takže exekučný súd na zaplatenie nevyzýva. Keďže všetky návrhy na vykonanie exekúcie bez rozdielu bude na exekučný súd možné doručiť iba elektronicky, použitie zvýhodnenej 50% sadzby poplatku sa neuplatňuje.

Brexit: Eurozóna stratí miliardy eur, Slovensko čaká nízky dopad
Eurozóna môže stratiť v priebehu rokov 2017 až 2021 až 24,6 miliardy eur na exporte tovarov kvôli odchodu Veľkej Británie z Európskej únie. Straty na exporte služieb predstavujú ďalších 5,5 miliardy eur.

Podľa expertov Euler Hermes bude mať Brexit vysoký dopad na Holandsko, Írsko a Belgicko, zatiaľčo na Slovensko a ďalšie krajiny nízky. Podľa publikácie The Taming of the Brexit (marec 2017) je možné do najbližších 4 rokov v rámci celej eurozóny očakávať pokles vo vývoji HDP o 0,4 percentuálne body, objem priamych zahraničných investícií má byť o 18,2 miliardy eur nižší, straty na exporte tovarov sa rátajú na 24,6 miliardy a straty na exporte služieb 5,5 miliardy eur. Experti tiež v tomto časovom rozpätí predpokladajú, že celkovo v krajinách eurozóny dôjde k nárastu insolvencií v podnikateľskom prostredí o jedno percento.

Po oficiálnom ozname zámeru Veľkej Británie opustiť Európsku úniu začali dvojročné rokovania o urovnaní vzťahov a záväzkov Spojeného kráľovstva a únie. Definitívny odchod je určený na jar 2019. Podľa dát Euler Hermes bude britská ekonomika naďalej flexibilná v priebehu dvojročného vyjednávania, avšak spotrebiteľské výdavky utrpia v dôsledku vyššej inflácie a spomalenia rastu miezd; investície by mali prejsť do režimu „počkáme - uvidíme“. Celkovo experti Euler Hermes očakávajú, že rast HDP Veľkej Británie sa spomalí na 1,4% v roku 2017, z aktuálnych 1,8% a na 1,0% v roku 2018.

Export tovarov Slovenska klesne podľa Euler Hermes v období 2017-21 o 0,2 miliardy eur, export služieb sa predpokladá nemenný a HDP má klesnúť o 0,3 percentuálne body. Čo sa týka insolventnosti v podnikateľskom prostredí, počas stanovených rokov má byť nižšia o menej než 1%. Aj keď sa v prípade Slovenska očakáva nízky dopad Brexitu, zďaleka nie je zanedbateľný najmä z pohľadu vývoja HDP či insolventnosti firiem.

SR: Podpora lokálnych výrobcov potravín
Väčší priestor v maloobchodných predajniach pre regionálnych výrobcov potravín je výsledkom rokovaní medzi Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a obchodným reťazcom Kaufland.

Ministerstvo len nedávno predstavilo svoj zámer zvýšiť podiel slovenských výrobkov na pultoch predajní prostredníctvom lokálnych dodávateľov. V prípade záujmu budú môcť dodávať potraviny pravidelne priamo do maloobchodných predajní, a to do vzdialenosti 50 km od miesta ich výroby. Kaufland by tak mal už v prvej polovici roka 2017 vytvoriť priestor malým regionálnym výrobcom potravín na pultoch vybraných prevádzok.

Obe strany dosiahli zhodu aj v otázke zvýšenej podpory tých slovenských výrobkov, ktoré vedia plne nahradiť importované tovary. Príkladom sú na Slovensku vyrábané komoditné syry, záujem je aj o nákup hydinového mäsa, super čerstvé hovädzie mäso, ako aj bravčové a morčacie mäso zo Slovenska.

Ministerstvo prostredníctvom mailovej adresy chcemdodavat@land.gov.sk zhromažďuje informácie o subjektoch, ktoré majú záujem dodávať do siete národných aj nadnárodných maloobchodných veľkoplošných prevádzok vo svojom okolí.

SR: Najzadlženejší sú obyvatelia Prešovského kraja
Zatiaľčo v roku 2015 bola priemerná výška dlhu Slovákov 1.450 eur, vlani klesla o takmer 42% na 845 eur. Podľa KRUK Česká a Slovenská republika si častejšie a viac požičiavajú muži (53% dlžníkov s priemerným dlhom 926 eur) oproti 47% žien s priemerným dlhom činí 765 eur.

Najviac dlžníkov (16,1% z celej SR, priemerný dlh 919 eur) pochádza z Košického kraja, nasleduje Nitriansky (15,9% dlžníkov, priemerný dlh 888 eur) a Prešovský (13,9% dlžníkov, priemerný dlh 920 eur), kde majú dlžníci súčasne aj najvyššie záväzky. Najmenšie čiastky si požičiavajú dlžníci z Bratislavského kraja, ktorí s priemerným záväzkom 829 eur tvoria iba 5,5% slovenských dlžníkov.

Slovenskí muži aj slovenské ženy majú najvyšší priemerný dlh (1.007 eur, resp. 830 eur) vo veku medzi 45 a 54 rokov. Zadlžení sú takisto ľudia v postproduktívnom veku 65 a viac rokov s priemerným dlhom 788 eur. Dlžníci v najvyššej vekovej kategórii opäť pochádzajú predovšetkým z Košického a Nitrianskeho kraja.

Viac ako 11 % slovenských dlžníkov má viac ako jeden dlh. Pri splácaní dlhov sú o niečo viac aktívnejšie ženy.

e-Government: Exekučné konanie I.
Novela Exekučného poriadku zaviedla od 1. apríla 2017 povinnosť komunikovať v rámci exekučného konania výlučne elektronicky. Podať návrh na vykonanie exekúcie je teraz možné už len cez elektronický formulár do elektronickej schránky príslušného Okresného súdu Banská Bystrica.

Novovytvorený elektronický formulár Návrh na vykonanie exekúcie zverejnilo Ministerstvo spravodlivosti SR na svojom webe v časti eŽaloby, Zoznam formulárov, Exekučné konanie. Návrh sa môže podať buď cez eŽaloby  alebo cez portál slovensko.sk prostredníctvom všeobecnej agendy exekučného súdu s nahratým elektronickým formulárom. V druhom prípade sa na strane exekučného súdu vyžaduje manuálne spracovanie elektronického podania, preto ministerstvo spravodlivosti primárne preferuje automatizovaný postup cez portál eŽaloby.

Návrh je potrebné autorizovať kvalifikovaným elektronickým podpisom! Exekučný titul a ostatné listiny pripojte buď ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný, alebo ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou dokumentu v listinnej podobe. Ak chcete návrh podať ešte s ďalším oprávneným, zvoľte si na účely exekučného konania spoločného zástupcu. Späťvzatie návrhu ako aj opravu chýb v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti návrhu musíte tiež vykonať elektronicky.

Eurostat: Medzinárodný obchod s tovarom v roku 2016 - import
Tak ako pri exporte aj v rámci importu tovarov bol hlavným partnerom krajín EÚ iný členský štát s výnimkou Litvy, ktorej hlavnou krajinou importu bolo Rusko.

V siedmich členských krajinách prichádzalo viac ako 25% importovaného tovaru z jedinej krajiny EÚ v roku 2016, a to Rakúsko (43% importovaného tovaru pochádzalo z Nemecka), Portugalsko (33% zo Španielska), Česká republika (31% z Nemecka), Írsko (29% zo Spojeného kráľovstva), Luxembursko (29% z Belgicka), Poľsko (28% z Nemecka) and Maďarsko (26% z Nemecka). Celkovo bolo Nemecko medzi top 3 krajinami, z ktorej všetky členské štáty EÚ dovážali tovar, výnimkou boli Írsko a Malta.

V roku 2016 importovala EÚ tovar v celkovej hodnote 4 736 mld. €, z čoho 3 029 mld. € (64%) pochádzalo z iného štátu EÚ. Viac ako tri štvrtiny importu pochádzalo z inej krajiny EÚ v Estónsku (82%), Lotyšsku (81%), Slovensku (80%), Českej republike (79%), Maďarsku, Rakúsku a Portugalsku (všetci 78%), Chorvátsku, Luxembursku a Rumunsku (všetci 77%). Naopak, jedinou krajinou EÚ, ktorej import z inej krajiny EÚ tvoril menej ako polovicu celého importu bolo Holandsko (47%). Tento fakt je spôsobený najmä tzv. „Rotterdamským efektom“.

Čo sa týka obchodu mimo EÚ, hlavnou krajinou, z ktorej prichádzal importovaný tovar do EÚ bola Čína (20% importu z krajín mimo EÚ), nasledovali Spojené štáty (14%), Švajčiarsko (7%) a Rusko (7%). Stroje a dopravné prostriedky dominovali v exporte aj importe EÚ.

Novinka: EFEKTIA 2017
Asociácia poskytovateľov energetických služieb (APES-SK) v spolupráci so Slovenskou inovačnou a energetickou a  agentúrou (SIAE) a Slovenskou radou pre zelené budovy (SKGBC) vyhlasujú prvý ročník udeľovania ocenení EFEKTIA za energetickú efektívnosť.

O ocenenie EFEKTIA 2017 sa môžu uchádzať podnikateľské subjekty, štátne a verejné inštitúcie, obce a mestá so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré v období od 1.4. 2012 do 31.3.2017 zrealizovali projekt zameraný na energetickú efektívnosť.

Energetická efektívnosť a uvádzanie inovatívnych technológií do praxe sú cestou šetrenia nákladov za energie, zvyšovania konkurencieschopnosti a udržateľnosti, znižovania CO₂ , a teda aj ochrany životného prostredia. Je to tiež jedna z top priorít celej Európskej únie. Záštitu nad projektom prevzal Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie.

IT Fitness test: Rozšírený o online marketing
Už po šiestykrát si Slováci môžu overiť svoje počítačové zručnosti, vedomosti o internete a sociálnych sieťach či online marketingu. Testovanie prebieha od začiatku apríla do konca júna 2017 a po jeho absolvovaní získa každý účastník certifikát.

IT Fitness test pozostáva z 30 otázok z týchto IT oblastí: internet, bezpečnosť a počítačové systémy, kolaboratívne nástroje a sociálne siete, kancelárske nástroje, komplexné úlohy a online marketing. K dispozícii sú dve verzie testu – jedna pre základné školy a druhá – náročnejšia verzia pre  študentov stredných a vysokých škôl. V tomto ročníku bol obsah IT Fitness testu doplnený o oblasť webového, resp. online marketingu.

Zámer realizovať testovanie IT zručností vznikol v roku 2009 ako súčasť iniciatívy Európskej komisie Týždeň IT zručností (eSkills Week). IT Fitness test sa stal jednou z najúspešnejších aktivít kampane Európskej komisie, pričom na Slovensku sa do testovania zapojilo doteraz vyše 120 tisíc účastníkov. V minulom ročníku ho absolvovalo 21.500 účastníkov, z čoho takmer 3.000 bolo študentov od 7 do 16 rokov (s priemernou úspešnosťou 41,27%). Zvyšok predstavoval osoby staršie ako 16 rokov (s priemernou úspešnosťou 45,79%). Aktuálne testovanie je súčasťou kampane Európskej komisie Digital Skills and Jobs, ktorú na Slovensku koordinuje Národná koalícia pre digitálne zručnosti a povolania.

Trend: Recyklácia aj vo vesmíre
Na palube letom už overenej rakety Falcon 9 bol z Kennedyho vesmírneho centra do vesmíru vypustený viacúčelový satelit SES-10. Nesie 55 transpondérov v Ku-pásme (ekvivalent 36 MHz) a zabezpečí vysielanie priamo do domácností (DTH služby), ako aj korporátne služby a služby v oblasti mobility.

Satelit SES-10 nahradí kapacitu, ktorú momentálne poskytujú iné SES satelity na orbitálnej pozícii 67° západne. Navyše zabezpečí dodatočnú kapacitu pre Mexiko, Strednú a Južnú Ameriku aj Karibskú oblasť. Na základe dohody s Andským hospodárskym spoločenstvom (Bolívia, Kolumbia, Ekvádor a Peru) bude v tomto regióne satelit vystupovať ako Simón Bolivar 2.

Satelit založený na platforme Eurostar E3000 vyrobilo Airbus Defence and Space. Bude využívať systém elektrického plazmového pohonu pre korekcie kurzu na obežnej dráhe a chemický systém k prvotnému dosiahnutiu orbitálnej pozície ako aj na ďalšie manévrovanie na orbite.

Eurostat: Medzinárodný obchod s tovarom v roku 2016 - export
Export v Európskej únii prevažuje vo všetkých členských štátoch s výnimkou Malty, Cypru a Spojeného kráľovstva. Vlani 28 exportovala EÚ tovar v celkovej hodnote 4 855 mld. €, z čoho 3 110 mld. € (64%) smerovalo do iného členského štátu EÚ.

Približne tri štvrtiny a viac exportu do iného členského štátu smeruje zo Slovenska (85% exportu v rámci EÚ), Českej republiky (84%), Luxemburska (83%), Maďarska (81%), Poľska (80%), Holandska (76%), Portugalska, Rumunska a Slovinska (všetci 75%) a Estónska (74%). Naopak, Malta (39%), Cyprus (46%) a Spojené kráľovstvo (47%) boli jedinými členmi EÚ, ktorí exportovali viac tovaru do nečlenských krajín ako do krajín EÚ v roku 2016.

V niektorých členských štátoch mierila viac ako štvrtina exportu len jedinému partnerovi. Bolo to tak v prípade Českej republiky (32% exportovaného tovaru), Rakúska (30%), Maďarska (28%), Poľska (27%), kde bol tento tovar smeroval do Nemecka. USA boli hlavným partnerom pre Maltu (27%) a Írsko (26%), zatiaľ čo 26% exportu Portugalska išlo do Španielska. Celkovo bolo Nemecko hlavnou exportnou destináciou pre 16 krajín EÚ a umiestnilo sa v top 3 hlavných partnerov pre 22 členských štátov EÚ.

V rámci obchodu s krajinami mimo EÚ boli hlavnými destináciami exportu EÚ v roku 2016 Spojené štáty (21% z celkového exportu mimo EÚ), Čína (10%) a Švajčiarsko (8%).

Aktuálne: Medzinárodný deň mrkvy
Podľa prieskumov pomáha znižovať riziko rakoviny pľúc, prsníka a čriev aj cievnej mozgovej príhody. Mrkva zlepšuje tiež kvalitu pleti, chráni zuby a ďasná, slúži ako prevencia infekcií a dokonca spomaľuje starnutie buniek. A dnes má svoj deň!

Existuje viac než sto druhov mrkvy: od oranžovej po fialovú, bielu, žltú po červenú. Tak ako ju poznáme dnes, vznikla v 17. storočí v Holandsku, kde pestovaním zmenila pôvodnú čiernu farbu na typickú oranžovú. Mrkva však pochádza z oblasti Afganistanu, Iránu a Pakistanu, kde dodnes nájdeme jej divokých príbuzných. Na prelome prvého a druhého tisícročia sa rozšírila až do Stredomoria a do západnej Európy sa dostala až o dve storočia neskôr.

Mrkva je bohatá na vitamín A, ktorý vyživuje sietnicu a je dôležitý pre rodopsín, očný pigment v tyčinkách. Zaisťuje správne vnímanie svetla a je základom videnia v tme. Obsahuje tiež vápnik, draslík, vitamín B, C a ďalšie. Zabraňuje tak zužovaniu ciev, podporuje pravidelný srdcový tep, zlepšuje metabolizmus, chráni bunky pred nežiaducimi účinkami voľných radikálov a posilňuje cievne steny. Vysoký obsah beta-karoténu pomáha regenerovať poškodené bunky, spomaľuje starnutie a chráni pokožku pred slnečnými lúčmi. Obsahuje tiež alfa-karotén a luteín. Mrkva funguje aj ako prevencia najrôznejších infekcií, pomáha vyplavovať z tela toxíny, vďaka vláknine prečisťuje črevá a urýchľuje ich pohyb.

Verejnosti nie sú veľmi známe účinky falkarinolu, pesticídu, ktorý si mrkva vytvára na ochranu korienkov pred pliesňami. Pomáha znižovať riziko rakoviny pľúc, prsníkov aj čriev.

Novinka: Emergentný systém
Od 1. apríla 2017 je možné objednávať lieky aj prostredníctvom informačného systému na mimoriadne objednávanie liekov (ISMOL). Pre tento spôsob objednávania kategorizovaných liekov sa používa pomenovanie emergentný systém.

Držiteľ registrácie lieku je povinný dodať objednaný liek cez emergentný systém do verejnej lekárne alebo do nemocničnej lekárne do 24 hodín od prijatia objednávky a držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov je povinný dodať takto objednaný liek do 48 hodín od realizácie objednávky. Podmienkou je, aby lekáreň nemala pohľadávky za dodané lieky po splatnosti, inak musí uhradiť cenu lieku najneskôr pri jeho prevzatí. Následne je povinná prevziať objednaný liek do 48 hodín od objednania a vydať ho pacientovi.

Zabezpečiť vytvorenie a prevádzkovanie informačného systému na mimoriadne objednávanie liekov (ISMOL) v nepretržitej prevádzke je povinný držiteľ registrácie lieku, pričom emergentný systém musí poskytovať prehľad o tom, do ktorej lekárne a ktorým držiteľom povolenia na veľkodistribúciu bol liek dodaný. V prípade výpadku systému musí byť zabezpečené prijímanie a potvrdzovanie objednávok liekov inou preukázateľnou formou.

Držiteľ registrácie kategorizovaného lieku je povinný oznámiť ministerstvu zdravotníctva údaje o emergentnom systéme, ktoré majú umožniť lekárňam objednávanie liekov cez tento systém. Je tiež povinný bezodkladne ohlásiť ministerstvu zdravotníctva každú zmenu údajov v emergentnom systéme. MZ SR ich následne zverejňuje na svojom webovom sídle ISMOL.

Eurostat: Slovensko obchodovalo najmä s Nemeckom  
Podľa najnovšej štatistiky Eurostatu v roku 2016 bolo Slovensko krajinou najviac naviazanou na obchod v rámci Európskej únie.

Najdôležitejšími exportnými partnermi Slovenska boli vlani Nemecko (22% celkového exportu), Česká republika (12%) a Poľsko (8%). V prípade importu to boli Nemecko (20%), Česká republika (17%) a Rakúsko (10%). Slovensko je zároveň podľa Eurostatu krajinou najviac závislou od vývozu do iných členských štátov, kedy až 85% nášho exportu smerovalo práve do krajín v rámci EÚ. Podobná situácia panovala aj pri dovoze, kde až 80% dovozu na Slovensko pochádza práve z iných členských štátov EÚ. Vyššiu mieru dovozu z členských štátov EÚ mali už len Lotyšsko (81%) a Estónsko (82%).

Takmer vo všetkých členských štátoch však bola hlavným partnerom pre vývoz aj dovoz tovarov v roku 2016 iná členská krajina. Výnimkou v prípade exportu boli Nemecko, Írsko, Malta, Spojené kráľovstvo (pre ne boli hlavným partnerom USA) a Litva (Rusko).

Radíme: Úspešné bezpečnostné stratégie
Nedostatočné odborné znalosti interných zamestnancov, smernice top manažmentu či rozširovanie podnikateľských aktivít boli v prieskume Kaspersky Lab a B2B International označené za ďalšie dôvody na zvyšovanie investícií do bezpečnostných riešení.

Takmer všetky finančné subjekty považujú za nevyhnutné zvyšovanie investícií do bezpečnosti (83%), pričom očakávajú, že tieto náklady budú ďalej narastať. Výsledky prieskumu (súčasť správy Financial Institutions Security Risks 2016) tiež ukázali, že nastal posun aj v oblasti sledovania a analýzy hrozieb či využívania bezpečnostných auditov. Až 73% respondentov v prieskume považuje tento prístup za efektívny. Menej ich inklinuje k využívaniu služieb tretích strán – 53% však uviedlo, že je to podľa nich účinný prístup. 

5 kľúčových opatrení pre úspešné bezpečnostné stratégie finančných podnikov v roku 2017:

1.      Majte sa na pozore pred cielenými útokmi
Na cielené útoky zneužívajú kyberzločinci slabšiu či nedostatočnú ochranu dodávateľov alebo spoločností spolupracujúcich s finančnými inštitúciami. Tie sa často stávajú vstupnou bránou pre nasadenie malvéru alebo phishingového útoku, ktorý sa ich prostredníctvom dostane do systému.

2.      Nepodceňujte menej sofistikované hrozby
Podvodníci často útočia na masy a profitujú z pestrej ponuky tých najjednoduchších nástrojov. Na ilustráciu – praktiky sociálneho inžinierstva boli úspešné a viedli až k 75% podvodných incidentov, pričom len 17% prípadov mohol spôsobiť malvér.   

3.      Hľadajte rovnováhu medzi všetkými zložkami bezpečnosti  
Vo väčšine prípadov sa rozpočty sústreďujú viac na zavedenie bezpečnostných opatrení. Ak však chcú finančné firmy posilniť ochranu a zaviesť nové technológie, je potrebné zaviesť vyvážený prístup pri prerozdeľovaní zdrojov tak, aby boli pokryté všetky vrstvy bezpečnostného systému.

4.      Uskutočňujte pravidelné penetračné testy  
Nikdy nepodceňujte zraniteľnosti, ktoré sú neviditeľné, pretože aj tie môžu byť skutočnou hrozbou. Vďaka implementácii sofistikovaných detekčných nástrojov a penetračného testovania môžu vyplávať na povrch aj neviditeľné zraniteľnosti a incidenty. Majte sa vždy na pozore aj pred všetkými slabinami či hrozbami – skôr než bude neskoro.

5.      Venujte pozornosť aj tzv. hrozbám zvnútra
Zamestnanci môžu byť zneužití kyberzločincami alebo sa môžu dokonca stať jednými z nich. Účinné bezpečnostné stratégie by mali ísť až za hranice perimetra nastavenej ochrany a mali by zahŕňať aj techniky, ktoré dokážu odhaliť akúkoľvek podozrivú aktivitu vnútri organizácie.

Radíme: Beh na jar
Zima sa končí a bežci začínajú opäť trénovať na čerstvom vzduchu a na otvorených bežeckých tratiach, ktoré v slovenských mestách rastú ako huby po daždi. Na čo by sme nemali pri jarnej príprave zabudnúť? Poradí slovenský maratónec Gabriel Švajda.

Z novopečených bežcov ale len niektorí vydržia pri behu celý zvyšok roka. Problém je často v preceňovaní sa - veľa jarných bežcov nevie odhadnúť svoje sily. „Častokrát sa stretávam s hobbybežcami a odporúčam im behať len 3 hodiny týždenne. Ako doplnok k behu odporúčam fitko, prípadne cvičenie s vlastnou váhou", radí Švajda. Postupne môžete samozrejme dávky behu zvyšovať. Ale až po tom, ako si telo na zvýšenú záťaž zvykne.

Regenerácia po behu je kľúčová, čo potvrdzuje aj slovenský maratónec: „Telu treba dopriať dostatok oddychu na regeneráciu v podobe plávania či saunovania". Ak nebudeme dávať pozor na regeneráciu, môžeme si ľahko privodiť zranenie a opäť vypadneme z tréningového režimu. Riziko preťaženia organizmu a následného zranenia je ešte o čosi vyššie pri začínajúcich bežcoch. Preto nezabúdajte na oddych.

Telo pri zvýšenej námahe potrebuje dostatok tekutín. Dôležité však je aj to, aký nápoj telu počas a po behu doprajeme. Organizmus pri fyzickom výkone stráca predovšetkým minerály. Práve minerálne vody znamenajú pre športovca prirodzený zdroj týchto dôležitých látok. Pitie minerálnej vody prispieva aj k detoxikácii organizmu a dopĺňanie minerálov výdatne posilňuje imunitný systém, napomáha kvalitnejšej regenerácii a redukuje bolesť svalov.

Eurostat: USA a Čína hlavnými obchodnými partnermi EÚ  
Aj v roku 2016 boli  Spojené štáty (610 miliárd €, 17.7% celkového obchodu EÚ s tovarom) a Čína (515 mld. €, 14.9%) hlavnými obchodnými partnermi Európskej únie (EÚ). Za nimi nasledovali Švajčiarsko (264 mld. €,  7.6%), Rusko (191 mld. €, 5.5%), Turecko (145 mld. €, 4.2%) a Japonsko (125 mld. €, 3.6%).

V prípade najväčších obchodných partnerov EÚ sa však trendy počas posledných rokov výrazne menili. Po rekordnom páde, ktorý trval do roku 2011, sa podiel Spojených štátov na obchode s tovarom s EÚ začal výrazne zvyšovať a v roku 2016 dosiahol 17,7%. Podiel Číny sa od roku 2000 takmer strojnásobil, z pôvodných 5,5% na 14,9% v roku 2016.  Naopak, podiel Ruska sa od roku 2013 prepadol takmer o polovicu na 5,5% v roku 2016 a podiel Japonska klesol od roku 2000 na 3,6% v roku 2016. Podiel Švajčiarska a Turecka zostal relatívne nemenný.

Až tretina vlaňajšieho medzinárodného obchodu EÚ bola s USA a Čínou. Stroje a  dopravné prostriedky zohrávali v roku 2016 naďalej kľúčovú rolu: export mimo krajín EÚ tvoril 43% a import z týchto krajín tvoril 32%. Dôležitú rolu zohrali aj ostatné výrobky (23% exportu mimo krajín EÚ a 26% importu mimo krajín EÚ) a chemikálie (18% exportu mimo krajín EÚ a 11% importu mimo krajín EÚ). Minerálne palivá tvorili menšinový podiel exportu EÚ do nečlenských krajín EÚ (4%), avšak tvorili 15% celkového importu.

Trend: Sofistikované kybernetické hrozby
Náklady spojené s kyberútokmi neustále narastajú. Podľa prieskumu Kaspersky Lab a B2B International utrpeli finančné inštitúcie v minulom roku jedným kyberútokom v priemere takmer miliónovú stratu (926.000 dolárov, čo je v prepočte 861.551 eur pri aktuálnom kurze).

Z prieskumu (súčasť správy Financial Institutions Security Risks 2016) zameraného primárne na banky a finančné inštitúcie vyplýva, že najväčšie finančné škody dokážu napáchať incidenty, ktoré zneužili zraniteľnosti POS (point-of-sales) systémov. V minulom roku pri nich prišli organizácie o takmer 2 milióny eur  (2.086.000 dolárov). Na druhom mieste sú útoky realizované cez mobilné zariadenia, pri ktorých sa škody vyšplhali až na niečo cez 1.500.000 eur (1.641.000 dolárov), nasledované cielenými útokmi, ktoré si vyžiadali finančné náklady v hodnote približne 1.200.000 eur (1.305.000 dolárov).

Investície finančných spoločností do bezpečnosti stále narastajú, pretože si uvedomujú dôležitosť efektívneho nasadenia bezpečnostných riešení. Aj napriek tomu si 63% finančných inštitúcií myslí, že dodržiavanie bezpečnostných pravidiel nie je dostatočnou ochranou pred hrozbami. Mnohé z nich uvádzajú ako dôvod zvyšovania rozpočtov na bezpečnosť aj dynamicky sa rozvíjajúcu infraštruktúru. Priemerná finančný inštitúcia napr. využíva virtuálnu desktopovú infraštruktúru (VDI) a spravuje približne 10 tisíc koncových zariadení, z ktorých asi polovicu tvoria smartfóny a tablety.