Bratislava: Letné autokino
Už po štvrtý raz si môžete užiť romantiku a zábavu počas letných večerov aj v netradičnom autokine. A vstupné je zdarma.
 
Od soboty 3. júna 2017 sa budú v Bratislave pravidelne premietať filmové trháky, ktoré z pohodlia auta dajú každému "randevue" úplne iné dimenzie. Pozvite sa na veľké parkovisko pri bratislavskom nákupnom centre Shopping Palace: pripravte si pukance a veľký drink so slamkou, usaďte sa do vášho "autokresla" a uprite zrak na kolosálnu maketu notebooku. Presne tam bude premietacie plátno, dejisko filmových, multižánrových príbehov. Nemusíte sa obmedzovať v smiechu či vo vzájomných, pokojne aj hlasnejších komentároch so "spolujazdcom", nikoho nebudete rušiť.

Autokino pri nákupnom centre Shopping Palace v Bratislave funguje každý štvrtok, piatok a sobotu až do septembra. Začiatok vysielania je vždy o 21:30 hod. a program filmových predstavení nájdete na http://www.autokinoshoppingpalace.sk/.

Trend: 5 z 10 Slovákov popíja niekoľkokrát mesačne
Polovica Slovákov pije alkohol niekoľkokrát za mesiac či častejšie, šestina si ho dopraje dokonca niekoľkokrát za týždeň. Štvrtina uviedla, že si ho dáva maximálne 1x mesačne či menej často.

Iba 7% dopytovaných sa zmienilo, že alkohol nepije nikdy. Abstinujú najčastejšie preto, že im alkohol nechutí (35%), zo zdravotných dôvodov (27%), prípadne uviedli, že alkohol pili, ale teraz už nie (27%). Výsledky ukázal prieskum Slovenského národného panela, ktorý prebiehal v polovici apríla na vzorke päť sto respondentov z internetovej populácie  vo veku 18–65 rokov. Prieskum ponúka zaujímavé porovnanie s Českom a Poľskom, kde sa tiež uskutočnil. Rebríčku obľuby jednoznačne dominuje pivo.  Za svoj najobľúbenejší nápoj ho zvolil takmer každý druhý muž (43%) a 18% žien. Víno naopak boduje u nežného pohlavia. Najradšej ho má 30% žien, u mužov je na druhom mieste so 14%. Tretie miesto u mužov obsadili pálenky (10%), na treťom mieste popularity v rebríčku žien sa umiestili bylinné likéry (13%). Muži naopak nemusia krémové likéry, ktoré označili najčastejšie za svoj najmenej obľúbený nápoj, u žien tento rebríček vedú pálenky.

Ako Slováci riešia opicu? Pre tretinu respondentov je najlepším receptom spánok, 22% si po ťažkej noci pomáha vývarom či inou silnou polievkou a 12% lieči opicu pohybom a pobytom na čerstvom vzduchu, 7% dopytovaných zatiaľ recept na opicu nenašlo, 5% „šťastných“ ešte opicu vôbec riešiť nemuselo. Prieskum taktiež ukázal, že miera tolerancie k pitiu alkoholu mladými ľuďmi je medzi Slovákmi a Poliakmi menšia ako medzi Čechmi. So zachovaním hranice 18 rokov pre legálny nákup a pitie alkoholu súhlasí 54% Slovákov, 51% Poliakov a 76% Čechov.  Poliaci a Slováci by ale boli ešte prísnejší a takmer každý druhý by bol pre navýšenie hranice nad 18 rokov, u Čechov je to len každý piaty.

Slováci sa s Čechmi taktiež nezhodnú v otázke podávania alkoholu tínedžerom na rodinných oslavách. Zatiaľčo 73% Slovákov a 84% Poliakov razantne odmietlo svojim potomkom vo veku 14–17 let ponúknuť alkohol, u Čechov to bolo len 46% dopytovaných. Štvrtina Slovákov by bola tolerantnejšia a ponúkla svojej nedospelej dcére či synovi jeden, max. dva poháriky prípitku, u Čechov by to bolo 54%, u Poliakov by tak urobilo len 10% respondentov.

CEF Telecom: 2. výzva na podporu trans-európskych digitálnych sietí
Európska komisia vyhlásila druhú výzvu na podávanie projektov v rámci Nástroja na prepájanie Európy (CEF Telecom) s podporou 25,5 mil. eur.

Záujemcovia z celej EÚ (plus Island a Nórsko) môžu predkladať návrhy projektov v oblasti kybernetickej bezpečnosti, elektronického doručovania, elektronického zdravotníctva a elektronického verejného obstarávania. Uzavretie výzvy je naplánované na 21. septembra 2017. Finančné prostriedky sa pridelia na tie oprávnené návrhy projektov, ktoré najlepšie spĺňajú kritériá na udelenie grantu tak, ako sú špecifikované v pracovnom programe CEF Telecom z roku 2017.

Táto výzva je druhá v rámci pracovného programu CEF Telecom na rok 2017. Očakáva sa, že hodnotenie návrhov sa začne na jeseň roku 2017 pričom výsledky hodnotenia a rozhodnutia o pridelení grantov budú oznámené začiatkom roka 2018. V roku 2017 v rámci naplánovaných 3 výziev poskytne CEF Telecom prostredníctvom grantov pre európske infraštruktúry digitálnych služieb celkovú podporu až do výšky 77 miliónov eur.

CEF Telecom vytvára sieť cezhraničných služieb pre občanov, podniky a orgány verejnej správy, ktoré umožnia fungovanie jednotného digitálneho trhu v praxi. Podporuje základné a opakovane použiteľné digitálne služby, známe ako stavebné bloky, ako aj zložitejšie digitálne služby. Stavebné bloky môžu byť navzájom spojené a integrované so zložitejšími službami. Doteraz podporované stavebné bloky zahŕňajú: eIdentifikáciu, eSignature, eInvoicing, eDelivery a eTranslation.

Novinka: Práva pacientov
Asociácia na ochranu práv pacientov SR (AOPP) pripravila informačnú brožúru, ktorá má pomôcť pacientom zorientovať sa v ich právach, tak v zdravotnej ako aj v sociálnej oblasti.

V dnešnej dobe je pre bežného pacienta prakticky nemožné zorientovať sa v prípade náhleho ochorenia v jeho právach. Brožúra je voľne dostupná na stiahnute na webe asociácie, napríklad aj tu. Obsahuje prehľad inštitúcií, s ktorými spravidla pri riešení problémov prichádzajú pacienti do kontaktu, Chartu práv pacientov v Slovenskej republike, Etický kódex zdravotníckeho pracovníka, prehľad inštitúcií a ich agendy. V prehľadnej forme odpovedá na rôzne otázky, napríklad o preplácaní zdravotnej starostlivosti zo strany zdravotných poisťovní, o poplatkoch vyberaných v ambulanciách lekárov, tiež publikuje povinnosti zdravotníckych pracovníkov vo vzťahu k pacientovi. Významná časť je venovaná postupu pri sťažnostiach, ak sa pacientovi nepozdáva prístup ošetrujúceho personálu. Pacienti si nájdu okrem iného aj informácie  o možnostiach pomoci v sociálnej oblasti v prípade dlhodobej choroby.

AOPP ochraňuje práva pacientov už od roku 2001. V rámci poradní pacientom bezplatne poskytuje zdravotnícke, sociálne a právne poradenstvo. Aktívne zastupuje pacientov aj v rámci legislatívneho procesu, jeho cieľom je tiež vzdelávanie pacientov. Momentálne pripravuje aj otvorenie prvej pacientskej poradne vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.​

Forbes: Najhodnotnejšie značky roku 2017  
Svetovo známy magazín vyberá každý rok do Forbes’ Most Valuable Brands 100 najhodnotnejších značiek z 200 významných medzinárodných brandov.

Tento rok sa medzi top 100 najlepších dostali značky z 15 svetových krajín. Najvyšší počet pochádza z USA (56), z Nemecka (11), Francúzska (7) a Japonska (6). Čo sa týka oblastí, najúspešnejšími sú bezpochyby technologické firmy, ktoré majú v rebríčku s 18 miestami najvýraznejšie zastúpenie, zároveň je 9 z nich medzi najlepšími. Ďalších 13 značiek pôsobí v odvetví financií a 12 značiek v oblasti spotrebného tovaru.

Jedinou čínskou značkou, ktorá sa do rebríčka dostala, je Huawei (88. miesto). Hodnota Huawei je podľa časopisu Forbes 7,3 miliardy USD (takmer 6,5 miliardy Eur), pri medziročnom náraste vo výške 9%.  

Chlieb: Slováci prepisujú tradície!
Chlieb a soľ sú národná klasika, no ak by sme sa riadili chuťovými preferenciami Slovákov, po novom by sme mali vítať zahraničných hostí chlebom celozrnným.

Podľa prieskumu (1.-15.5.2017 na vzorke 2260 respondentov) o obľúbených druhoch chleba a pečiva až 54% ľudí uprednostňuje celozrnné pekárenské výrobky. V popularite dokonca prekonali pšenično-ražný chlieb (27%), dlhé roky považovaný za najobľúbenejší. Celozrnná múka, vyzdvihovaná kvôli vyššiemu podielu vlákniny a dôležitých minerálnych látok, je zároveň najžiadanejším dopytovým artiklom: 53% Slovákov by uvítali väčší výber celozrnného chleba a pečiva, 22% požaduje rozšíriť sortiment špecializovaného chleba vyrobeného pre ľudí s potravinovými alergiami a intoleranciami, napríklad z múky bez lepku. Trojicu najčastejších želaní uzatvára väčší dôraz kladený na čerstvosť chleba a pečiva (21%).

Už dávno neplatí, že Slovensko je chlebový národ. Iba 4% Slovákov si denne doprajú päť a viac krajcov chleba. Najpočetnejšia skupina respondentov (41%) chlieb síce je, no nie pravidelne a nie každý deň. Až 78% Slovákov je presvedčených, že jedenie chleba vedie k priberaniu. Tradičné pečenie chleba v domácnostiach je tiež na ústupe. Čoraz menej slovenských rodín si nájde čas pripraviť si voňavý peceň  v kuchyni, väčšina (69%) si chlieb kupuje. Pri nákupe sa 37% rozhoduje na základe overenej značky a receptúry. Čerstvosť ako hlavný motivátor kúpi uvádza 8% nakupujúcich. Iba mizivé 1% respondentov priznáva, že kúpu chleba u nich predurčuje akciová cena. Najobľúbenejším spestrením chlebového cesta je zmes semienok slnečnice, ľanu či tekvice, zdroj nenasýtených mastných kyselín (80%). Spomedzi sladkých druhov pečiva víťazí tvarohová náplň (43%), ktorá predbehla čokoládovú (34%), orechovú (32%) aj lekvárovú (31%) plnku.

Trend: Darované potraviny
Podľa údajov OSN sa vyhodí až jedna tretina svetovej produkcie potravín. Prevencia plytvania potravinami by tak mala byť kľúčovou pre každého z nás. Dobrou správou je, že počet obchodov schopných darovať potraviny pribúda aj na Slovensku.

V súčasnosti je schopný darovať potravinové prebytky do všetkých okresov Slovenska jedine Tesco. Už niekoľko rokov cez Potravinovú banku posiela potravinové prebytky charitám na pomoc ľuďom v núdzi. Po pilotnom projekte v 4 obchodoch v januári t.r. rozšíril množstvo obchodov, z ktorých denne daruje potravinové prebytky, na 72. Je tak opäť o krok bližšie k svojmu záväzku, že do roku 2020 budú schopné všetky obchody Tesco darovať potravinové prebytky.

Do konca roka by mal reťazec zapojiť do darovania potravinových prebytkov všetky hypermarkety a z časti aj menšie formáty supermarket a Expres. Od roku 2015 už daroval takmer 170 ton potravinových prebytkov, z čoho sa dalo pripraviť až viac ako 70-tisíc porcií teplého jedla.

Novinka: Geografická appka
Nová aplikácia obsahuje hry na učenie máp, geografický kvíz, pexeso aj encyklopédiu.

Študentka Prírodovedeckej fakulty UK Iveta Csicsolová hľadala spôsob, akým by sa mohla učiť napríklad aj vo vlaku bez toho, aby musela nosiť atlasy. Spolu so svojím tímom (Miroslav Takács a Matúš Demko – obaja FIIT STU) vytvorili aplikáciu MapPie naprogramovanú pre mobilné telefóny a tablety s operačným systémom Android od verzie 4 a vyššie. Aby autori aplikácie mohli pracovať s mapami, vytvorili si aj vlastný editor máp. Celá aplikácia je v slovenskom aj anglickom jazyku.

V aplikácii nechýbajú slepé mapy (spolu viac ako 90 – politické a fyzické mapy), v ktorých sa používateľ môže učiť pomocou troch základných režimov – učenie, nájdi a uhádni. V kvíze si používateľ môže vybrať z niekoľkých kategórií: otázky o štátoch a všeobecné otázky, vlajky, hlavné mestá a obrysy štátov. Formu relaxu ponúka pexeso, v ktorom zatiaľ možno nájsť kategórie kartičiek – vlajky, pamiatky, obrysy štátov. Aplikácia obsahuje aj encyklopédiu so základnými údajmi o štátoch, ich vlajkách a obrysoch štátu.  

MapPie má v súčasnosti vyše 2600 inštalácií. Najviac používateľov je zo Slovenska, Spojených štátov amerických, Indie a Česka.

EU: Boj proti nenávistným prejavom na internete
Európska komisia pred rokom prijala spolu so štyrmi platformami sociálnych médií kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete. Facebook, Twitter, YouTube a Microsoft sa v ňom zaviazali k viacerým krokom, ktoré majú za cieľ zabrániť šíreniu takéhoto obsahu v Európe.

Z hodnotenia pri príležitosti prvého výročia kódexu správania, ktoré uskutočnili mimovládne organizácie a verejné subjekty v 24 členských štátoch, vyplýva, že zapojené spoločnosti dosiahli pri plnení svojich záväzkov značný pokrok. IT spoločnosti sa podpisom kódexu správania zaviazali najmä k tomu, že väčšinu platných oznámení týkajúcich sa nezákonných nenávistných prejavov preveria do 24 hodín a v prípade potreby takýto obsah odstránia, alebo k nemu prístup zablokujú na základe vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými boli transponované európske právne predpisy. V kódexe sa takisto zdôrazňuje potreba ďalej diskutovať o tom, ako posilniť transparentnosť a podnietiť protiargumenty a alternatívne argumenty.

Kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom prispel aj napriek niekoľkým pretrvávajúcim problémom už rok po svojom prijatí k významnému pokroku:

- V priemere v 59% prípadov reagovali IT spoločnosti na oznámenie týkajúce sa nezákonných nenávistných prejavov odstránením obsahu. To predstavuje dvojnásobok v porovnaní so situáciou spred šiestich mesiacov, kedy bola miera odstraňovania obsahu 28%.

- V tom istom období 6 mesiacov došlo k zlepšeniu miery preverovania oznámení do 24 hodín zo 40% na 51%. Facebook je však jedinou spoločnosťou, ktorá v plnej miere dosahuje cieľ preveriť väčšinu oznámení do jedného dňa.
- V porovnaní so situáciou spred šiestich mesiacov IT spoločnosti zlepšili svoj prístup k vybavovaniu oznámení od občanov, ktoré vybavujú rovnako ako oznámenia pochádzajúce od spoločností používajúce dôveryhodné spravodajské kanály. Stále však pretrvávajú určité rozdiely a celkové miery odstraňovania obsahu sú nižšie v prípade, že oznámenie pochádza od verejnosti.
- Z monitorovania okrem toho vyplynulo, že kým Facebook zasiela používateľom systematickú spätnú väzbu o tom, akým spôsobom bolo ich oznámenie posúdené, príslušné postupy sa medzi IT spoločnosťami značne líšia. Poskytovanie spätnej väzby o dôvodoch rozhodnutia je oblasťou, v ktorej je možné dosiahnuť ďalší pokrok.

WEALTH REPORT 2017: Milionári a ich deti
Majetní ľudia držia svoje deti zväčša nakrátko a o niečo viac ako ostatní, kladú dôraz na disciplínu, samostatnosť a majú tiež na ne vyššie nároky. Postupne sa pripravujú tiež na odovzdanie majetku.

Podľa prieskumu J&T Banky si uvedomujú, že ich deti sú materiálne privilegované, preto kladú dôraz na jasne stanovené pravidlá, ktoré majú zabezpečiť, aby toto postavenie nezneužívali a poznali hodnotu peňazí. Pripúšťajú však, že vzhľadom na okolnosti nie je pre nich vždy jednoduché nájsť zlatú strednú cestu. Keďže veľa respondentov (32%) žilo nejaký čas v zahraničí, rovnako podporujú aj svoje deti, aby študovali a získavali cenné skúsenosti za hranicami Slovenska.

Veľká časť milionárov si v strednom veku zakladá druhú rodinu. Na Slovensku je tento trend o niečo menší. Tí, ktorí majú možnosť porovnať výchovu „prvých“ a „druhých“ detí, uvádzajú, že sa potomkom z druhého manželstva venujú viac. Väčšina z nich totiž ľutuje, že si na svoje staršie deti neurobili dostatok času. Takmer polovica z nich (46% v SR a 43% v ČR) si zvolí za svojho nástupcu niektoré z detí. V porovnaní so svetom sú slovenskí milionári mladší, a preto sa budú zaoberať otázkou dedičstva neskôr.

Slovenskí milionári chcú pracovať stále. Svoje posledné tri roky života by však chceli prežiť v ústraní a v kruhu rodiny. Za najväčší úspech považujú „nájdenie pokoja“. Viac ako finančné straty ich boleli sklamania, ktoré sa týkali partnerských, obchodných alebo súkromných vzťahov.

e-Schránka: Novela zákona
Zjednodušenie podpisovania elektronických podaní, online platby kartou za elektronické služby štátu či jednotné úradné doručovanie prinesie novela zákona o e-Governmente.

Novela zákona o elektronickom výkone pôsobnosti orgánov verejnej moci zavádza povinné centrálne doručovanie úradných rozhodnutí občanom. Štátne orgány a organizácie nebudú skúmať, kto má aktivovanú elektronickú schránku. Vydajú elektronické rozhodnutie, pošlú ho Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby a tá ho doručí do e-schránky tým, ktorí ju majú. Tým, čo e-schránku mať nebudú, príde toto rozhodnutie fyzicky poštou. Právna úprava prináša aj možnosť platiť za elektronické služby štátu platobnou kartou alebo prevodným príkazom cez internet banking.

Úrady až nadmieru vyžadujú zaručený elektronický podpis (ZEP). Dnes pritom pri viacerých úkonoch nie je podpis pred notárom potrebný, rovnako by sa teda malo pristupovať aj k používaniu ZEP. Zákon určuje, kde sa takýto podpis vyžadovať má a kde už nie. Novela definuje aj tzv. spoločné moduly. Tam, kde už existuje centrálne riešenie a štát investoval verejné zdroje, si ministerstvá a úrady nebudú môcť vytvárať vlastné riešenia. Úrad vicepremiéra sa tým vracia aj k myšlienke centrálnej elektronickej podateľne, ktorú úrady doteraz odmietali. Tí, čo už majú svoju podateľňu, dostanú prechodné obdobie do roku 2020.

Prvýkrát sa v zákone vyskytujú aj sankcie. Podľa závažnosti porušenia bude možné uložiť sankciu od 1000 do 25.000 eur. Niektoré ustanovenia novely nadobudnú účinnosť 1. novembra, iné až v roku 2018.

Novinka: Potlačí drevo, kov aj sklo
Nová generácia LED tlačiarní s bielym tonerom potlačí vďaka transferovým materiálom širokú škálu povrchov vrátane bavlny, skla, kovu či dreva.

Vďaka bielemu toneru môže tlačiareň produkovať plnofarebné transfery na dekoráciu podkladu akejkoľvek farby. Tlač je kompatibilná so všetkými hlavnými značkami transferových materiálov. V kombinácii s najnovšími nízkoteplotnými transferovými materiálmi dokáže dekorovať takmer akýkoľvek povrch od bavlny cez syntetické vlákna až po kov, sklo, akryl či dokonca drevo.

Odporúča sa najmä pre copy centrá či grafické štúdiá. Pre svoje kompaktné rozmery ide o model vhodný aj do menších prevádzok. Tlačiareň s úspornou LED technológiou formátu A3 tlačí rýchlosťou 35 strán za minútu s rozlíšením 1200×600 DPI. Spracuje papier až do hmotnosti 256g/m². Štandardne sa zariadenie s 800 MHz procesorom dodáva s 256 MB RAM, ktorú je možné rozšíriť na trojnásobok a voliteľne doplniť 16 GB pamäťovou kartou SDHC. Na sieťové pripojenie slúži Ethernet, Wi-Fi modul je voliteľný. Kapacita tonerov je 10-tisíc strán (farba) a 4500 strán (biela).

WEALTH REPORT 2017: Ako sa zarábajú milióny
Ďalším prekvapivým zistením prieskumu J&T Banky je skutočnosť, že si naši dolároví milionári svoje milióny zarobili prácou, či už podnikaním alebo prácou pre zamestnávateľa (82% v ČR a 86% v SR), a nie reštitúciou, výhrou alebo dedením(2% v ČR, 1% v SR).

Slovenskí aj českí dolároví milionári sú opatrnými investormi, ktorí si vyberajú najmä bezpečné investície. Tie rizikové tvoria iba cca 20% ich portfólia. K obozretnosti ich viedla predchádzajúca skúsenosť, teda „zrelá“ životná fáza, v ktorej sa nachádzala väčšina z nich (50 – 59 rokov). S vekom stúpa tiež trpezlivosť pri zhodnocovaní peňazí. Aj preto dolároví milionári čoraz viac investujú do podielových fondov a do dlhopisov, ktoré im prinášajú atraktívne zhodnotenie voľných finančných prostriedkov. Až 30 % slovenských milionárov však má približne 51% svojich investícií v zahraničí. Česi sú v tomto smere opatrnejší a len 15% z nich sa rozhodlo v zahraničí investovať 30 a viac percent. Rozdiel môže súvisieť s faktom, že Slováci investujú najmä v Česku.

Potenciál investícií vidia českí a slovenskí milionári odlišne. Česi v súčasnosti veria, že sa im peniaze najviac zhodnotia investovaním do stavebných pozemkov (38%), rezidenčných nehnuteľností (33%), poľnohospodárskej pôdy (28%) a do start-upov (27%). Slováci naopak za zaujímavejšie považujú investície do akcií zahraničných firiem (32%), alternatívnych investícií (24%), nákupu poľnohospodárskej pôdy (21%) a do korporátnych dlhopisov (21%). Naopak, obe skupiny už nepriťahujú nákupy firiem, ktoré pre nich boli v minulosti atraktívne.

Českí milionári sa zaujímajú o niečo viac ako tí slovenskí o investície do technologických inovácií a do výskumu (27% ČR, 29% SR). A keď už investovať do takýchto projektov, tak bez účasti štátu, ktorému dôveruje iba 23% respondentov.

PO7 OPII: Centrálny informačný systém štátnej služby
Po rozšírení projektu o cloudové služby a znížení nákladov takmer o 30% Riadiaci výbor prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (PO7 OPII) schválil zámer projektu Centrálny informačný systém štátnej služby s rozpočtom 4,9 mil. eur.

Výsledkom projektu bude register štátnozamestnaneckých miest,  register výberových konaní,  modul evidencie uchádzačov, vrátane registra úspešných absolventov, ale aj register nadbytočných štátnych zamestnancov. Súčasťou budú aj modul analýz a poskytovania dát napríklad na poskytovanie štatistík. CISŠS bude pritom prepojený s ostatnými informačnými systémami verejnej správy.

 
Východiskom pre realizáciu projektu je Stratégia riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe na roky 2015 – 2020 vrátane analýzy súčasného stavu využívania IT. Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu  je Sprostredkovateľským orgán pre Operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020.

Novinka: Archív slovenského rozhlasu
Od 1. júna 2017 je na internete dostupný archív rozhlasových dramatických diel z dielne RTVS, ktorý poteší všetkých fanúšikov kvalitnej rozhlasovej tvorby.  

Prvé online sprístupnenie vybraných literárnych a dramatických diel z produkcie rozhlasových služieb RTVS je reakciou na poslucháčske žiadosti o možnosť návrat u k titulom, ktoré ľudí zaujali v čase prvého vysielania. Podarilo sa odstrániť nevysporiadané autorské práva, ktoré spusteniu tejto služby doteraz blokovali. Zároveň sa pripravuje postupné zverejnenie všetkých výrazných titulov uplynulých rokov.

Vďaka pravidelným aktualizáciám RTVS Archívu EXTRA si poslucháči rovnako budú môcť vypočuť dramatické a literárne diela v čase, ktorý im najviac vyhovuje. Už teraz nájdete na http://archivextra.rtvs.sk napr. skvelú adaptáciu Čechovovej Čajky režiséra Patrika Lančariča, v ktorej sa predstavili Emília Vášáryová, Richard Stanke, či Marián Labuda, rozprávku Gösta Berling s Emíliou Vášáryovou, Annou Javorkovou, Jánom Gallovičom a Františkom Kovárom, ale napríklad aj úspešné rozhlasové spracovanie Gogoľovho Revízora v podaní Daniela Heribana.

WEALTH REPORT 2017: Slovenskí a českí milionári
J&T Banka zrealizovala po šiestykrát zaujímavý prieskum o naši dolárových milionároch.
Zapojilo sa doň celkovo 263 respondentov, ktorých disponibilný majetok má hodnotu minimálne 1 milión USD (192 Čechov a 71 Slovákov). Akí sú?

Ak tipujete, že sú to zväčša muži, tipujete správne. Na Slovensku je až 96% mužov, ktorí vlastnia milióny dolárov. V Čechách je počet bohatých žien o trochu vyšší, ale stále silnejšie pohlavie vedie (86%). Priemerný vek milionára je v súčasnosti na Slovensku 52 rokov, v Česku 53 rokov. Mladých milionárov vo veku od 18 do 34 rokov je tak stále len minimum (5% SR, 3% ČR). O tom, že elitný klub dolárových milionárov na Slovensku postupne starne, svedčí fakt, že medziročne stúpol počet milionárov – penzistov zo 4% na 13%. Oproti zvyšku sveta, kde vekový priemer milionárov dosahuje 58 rokov, majú obe krajiny relatívne mladších boháčov.

Drvivá väčšina dolárových milionárov dosiahla vysokoškolské vzdelanie (79% v ČR a 86% v SR) . Tretina z nich žila istý čas v zahraničí a aktuálne zastáva post majiteľa či konateľa firmy (v ČR 52%, v SR 54%). Až 3/4 milionárov pracujú v odbore, ktorý priamo vyštudovali, alebo v príbuznej oblasti. Zároveň sa neustále vzdelávajú a absolvujú rôzne jazykové, manažérske kurzy či kurzy osobnostného rozvoja.

Novinka: Register výberových konaní
Od 1. júna 2017 platí zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, ktorý zavádza centrálny informačný systém spolu s registrom výberových konaní. V súvislosti s novým zákonom o štátnej službe Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby v spolupráci s Úradom vlády SR vyvinuli aplikáciu s názvom „Výberové konania“.

Vyhlásené výbery a výberové konania štátnych zamestnancov budú prebiehať prostredníctvom uvedenej aplikácie, ktorá umožní vzájomnú elektronickú komunikáciu medzi uchádzačmi a služobnými úradmi. Aplikácia je dostupná na portáli https://open.slovensko.sk/ a na vstup je potrebné sa prihlásiť buď cez občiansky preukaz s čipom (eID kartu), alebo cez zamestnanecký účet (GRID kartu). Zamestnanec služobného úradu bude musieť mať zároveň na prácu s výberovými konaniami udelené oprávnenie (tzv. rolu) na „Systémy IIS eDemokracia“ (kód: R_EDEMOKRACIA_EDEM_USER). Rolu je možné udeliť elektronicky alebo prostredníctvom listinnej žiadosti. Následne je potrebné elektronicky požiadať o pridelenie prístupu do systému Registra výberových konaní na správu výberových konaní služobného úradu.

Uchádzač bude môcť podať žiadosť o zaradenie do výberového konania listinne alebo elektronicky cez elektronický formulár registra výberových konaní. Pri elektronickom podaní žiadosti bude mať dva spôsoby: 1.autentifikuje sa cez občiansky preukaz s čipom a elektronický formulár s požadovanými dokumentmi odošle prostredníctvom svojej e-schránky. Formulár nebude musieť podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom ani si aktivovať e-schránku na doručovanie (použitie vlastnej e-schránky sa považuje za dostatočný spôsob overenia identity uchádzača), alebo 2. sa neautentifikuje a elektronický formulár pošle cez register výberových konaní príslušnému služobnému úradu. Požadované dokumenty je v tomto prípade potrebné doložiť listinne najneskôr v deň uskutočnenia výberového konania. Zákon ruší možnosť uchádzača zasielať služobnému úradu akékoľvek písomnosti pri výberovom konaní emailom!

Podrobnosti o výberových konaniach a rozsah údajov, ktoré sa majú do registra poskytovať, určujú vyhlášky Úradu vlády SR č. 127/2017 Z. z. a č. 128/2017 Z. z.