SR: Väčšina firiem nevie čeliť novodobým útokom
Spravidla využívajú štandardné preventívne systémy zamerané na IT bezpečnosť, napríklad antivírusy a firewally. Oveľa menej spoločností používa sofistikovanejšie bezpečnostné nástroje proti novodobým hrozbám, akými sú napríklad ransomvéry spôsobujúce výpadky webov a služieb. 

Kým prvú kategóriu nástrojov využíva podľa prieskumu 93% firiem, tú druhú (napr. nástroje na šifrovanie dát či prediktívny monitoring počítačových sietí) iba necelé dve pätiny (38%) podnikov. „Ide ovýsledok pretrvávajúceho povedomia, že štandardné systémy postačujú na ochranu aj splnenie legislatívnych požiadaviek. Na druhej strane tieto nástroje nedokázali tento rok rýchlo a efektívne čeliť sofistikovaným hrozbám, akými boli napríklad ransomvér WannaCry alebo takzvané DDoS útoky, ktoré u nás len nedávno odstavili webové stránky Fun rádia, Sme.sk aj RTVS“, pripomína Roman Čupka. S obidvomi typmi ochrán majú pritom firmy dobré skúsenosti – bežné systémy považuje za prínosné 83% a nadštandardné 80% respondentov.

O podceňovaní významu sofistikovaných bezpečnostných riešení svedčia aj poddimenzované investičné plány firiem. Do nadštandardných systémov pre IT bezpečnosť plánuje počas najbližších 3 až 5 rokov investovať iba o málo viac spoločností (20%) ako do štandardných (16%). Najviac (37%) organizácií plánuje nasadzovať nové nástroje ochranu pred škodlivým kódom, nasledujú technológie pre aplikačnú bezpečnosť, na zaznamenávanie činnosti infraštruktúry a informačných systémov, ich používateľov a administrátorov a nástroje na detekciu, zber a vyhodnocovanie kybernetických udalostí. Prvú päťku uzatvárajú nástroje na overovanie identity používateľov pre prístup do informačných systémov.

Prieskum o využívaní digitálnych technológií, o ich prínosoch a plánovaných technologických investíciách firiem v najbližších rokoch, urobila agentúra GfK v priebehu mája medzi viac ako stovkou IT manažérov, riaditeľov a majiteľov podnikov. 

Aktuálne: Televíznemu príjmu na Slovensku dominuje satelit
Až 43% Slovákov prijíma TV signál cez satelit, 27% prostredníctvom káblovej televízie, 18% využíva IPTV a 10% prijíma televíziu cez anténu. 

Satelitný príjem zabezpečuje pre 53% respondentov satelitná platforma Skylink, ktorú nasledujú služby Digi TV (21%) a Magio Sat (16%). Len 1% televíznych divákov preferuje vysielanie špecificky v SD rozlíšení, takmer dve tretiny (63%) v HD rozlíšení. Pokiaľ ide o možnosť voľby, až 57% respondentov by uprednostnilo pozeranie televízie v HD kvalite. Z väčšej časti ide najmä o mužov, mladšiu generáciu (vo veku 18 – 24 rokov) a satelitných používateľov. V HD sledujú slovenskí diváci najmä filmy a prírodopisné dokumenty. Mužský divák si v HD kvalite rád pozrie aj šport (20% mužov oproti 4% žien), naopak ženy zase televízne seriály (13% žien oproti 4% mužov).

A na čo najviac reagujú slovenskí diváci? Samozrejme na zvyšovanie ceny. Až 58% respondentov by zvažovalo zmenu TV operátora, pokiaľ by došlo k zvýšeniu ceny za využívaný programový balík. Zmenu tiež zvažujú pri nízkej kvalite TV signálu (40%). Muži sú citlivejší na zmeny v programovej ponuke (41% mužov oproti 30% žien).

Do prieskumu bolo na Slovensku zapojených 504 respondentov (v pomere 50% žien a 50% mužov) vo veku od 18 do 64 rokov. Veková štruktúra: 19% vo veku 18-24, 27% vo veku 25-34, 21% vo veku 35-44, 21% vo veku 45-54, 12% vo veku 55-64. Čo sa týka vzdelanostnej štruktúry 14% respondentov ukončilo len základné vzdelanie, 10% ukončilo vysokoškolské štúdium. Väčšinový príjem domácnosti (48%) sa pohybuje na úrovni 601 až 1330 eur. 43% respondentov býva v spoločnej domácnosti o 4 a viac členoch.  

e-Schránka: Zmenené notifikácie o doručení
Pri doručovaní rozhodnutia do vlastných rúk sa obsah elektronickej správy sprístupní používateľovi elektronickej schránky až po prevzatí doručenky, a to zadaním tzv. BOK kódu. Forma doručenky bola začiatkom augusta upravená. 

Po novom sa nazývajú „Notifikácie o doručení“ a obsahujú stručný text, ktorý používateľa elektronickej schránky informuje o dátume a čase prijatia elektronickej správy a o lehote na prevzatie doručenky.

Notifikácia obsahuje tiež informáciu o právnych následkoch prípadného neprevzatia, a teda či sa elektronická správa po uplynutí úložnej lehoty bude považovať za doručenú (v prípade rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia) alebo nedoručenú (v prípade rozhodnutia do vlastných rúk). 

Aktuálne: Televíziu stále sledujeme, ale už inak 
Technologické trendy neobišli ani správanie Slovákov pri sledovaní televízie. K dispozícii máme nové zariadenia a tie menia spôsoby, akými sledujeme televízny obsah bez ohľadu na vek. Televízia sa stakla dostupnou kdekoľvek a vyberať si môžeme aj poskytovateľa televíznych služieb. 

V súčasnosti vyše tri štvrtiny televíznych divákov využívajú na sledovanie televízie viac ako jedno zariadenie, 36% používa 2 zariadenia, 14% dokonca 4 a viac zariadení. Aj keď je televízny prijímač stále najčastejšie využívaným zariadením (96%), slovenskí diváci tiež siahajú aj po alternatívnych zariadeniach ako notebook (37%) alebo smartfón (23%). Notebooky využíva na sledovanie obľúbených televíznych formátov najmä mladá generácia (vo veku 18 – 24 rokov), pri využívaní smartfónov zas dominujú muži. Až 14% respondentov využíva na sledovanie televízie kombináciu televízneho prijímača a notebooku, takmer polovica (47%) využíva len televízny prijímač.

Takmer 9 z 10 (86%) televíznych divákov sleduje televíziu viac ako jednu hodinu denne, až 14% dokonca viac ako 4 hodiny denne. A nevyhneme sa pritom istým stereotypom. Muži surfujú po internete častejšie (71% mužov oproti 59% žien), na druhej strane pre ženy sú sprievodnou aktivitou najmä domáce práce (66% žien oproti 43% mužov). Obe skupiny však popri sledovaní televízie rovnako radi chatujú (50%) a komunikujú na sociálnych sieťach (64%).

Do prieskumu bolo na Slovensku zapojených 504 respondentov (v pomere 50% žien a 50% mužov) vo veku od 18 do 64 rokov. Veková štruktúra: 19% vo veku 18-24, 27% vo veku 25-34, 21% vo veku 35-44, 21% vo veku 45-54, 12% vo veku 55-64. Čo sa týka vzdelanostnej štruktúry 14% respondentov ukončilo len základné vzdelanie, 10% ukončilo vysokoškolské štúdium. Väčšinový príjem domácnosti (48%) sa pohybuje na úrovni 601 až 1330 eur. 43% respondentov býva v spoločnej domácnosti o 4 a viac členoch.  

SR: Viac než tretina Slovákov nakupuje vo výpredajoch
Podľa prieskumu KRUK o hospodárení s rodinnými financiami nakupuje viac než tretina Slovákov (37%) vo výpredajoch a zľavových akciách, resp. navštívi viac obchodov, aby zohnala tovar za najnižšiu cenu.

K nákupom vo výpredajoch sa hlási úplne rovnaký podiel žien a mužov (37%), najmä mladých ľudí vo veku 18 až 34 rokov (38% respondentov). Starší ľudia vo vekovej skupine 45 až 65 rokov nakupujú v zľavových akciách len o trochu menej (38% opýtaných). Prekvapením nie je ani to, že väčší podiel (41%) nakupujúcich v zľavách tvoria nezamestnaní respondenti prieskumu, ale líšia sa nákupné zvyklosti obyvateľov rôznych regiónov. Vo výpredajoch nakupujú najviac obyvatelia Nitrianskeho (42%) a Trenčianskeho (41%) kraja, najmenej obyvatelia Bratislavy a Trnavského kraja (v oboch prípadoch 34%). Takmer 46% respondentov hľadajúcich najnižšiu cenu nákupu má vyššie vzdelanie. Len minimálne sú rozdiely medzi respondentmi s rôznou úrovňou finančnej gramotnosti.

Ďalším spôsobom, ako ušetriť peniaze za potraviny a ostatný nutný tovar, sú nákupy v hypermarketoch a na tržniciach. K takémuto spôsobu nakupovania sa hlási 32% respondentov prieskumu. Najmenej nakupujú na tržniciach a v hypermarketoch obyvatelia Žilinského (28%) a Košického (29%) kraja, najviac obyvatelia Trnavského (36%) a Nitrianskeho (35%) kraja. Skladba zákazníkov hypermarketov a tržníc sa len veľmi málo líši podľa veľkosti mesta, v ktorom žijú.

Užitočné rady
Nie každá zľava či výpredaj sa zákazníkom vždy vyplatí - predovšetkým pokiaľ započítame dodatočné náklady. Kto potrebuje ušetriť, ten by sa mal na každý nákup dôkladne pripraviť.
- Pri plánovaní nákupov v zľavách či výpredajoch kalkulujte i s nákladmi na cestu alebo potrebný čas, ktorý by ste mohli venovať nejakej zárobkovej činnosti.
- Dôkladne si pripravte nákupný zoznam a rozpočet na konkrétny nákup a nenechajte sa zlákať zľavou na tovaru, ktorý nepotrebujete.
- Ovocie a zeleninu sa vyplatí nakupovať na tržniciach neskoro popoludní a večer - farmári a obchodníci vypredávajú zvyšný tovar so zľavou, aby ho nemuseli voziť späť.
- Takmer všetky obchodné reťazce majú zákaznícke programy, v ktorých je možné získavať dodatočné zľavy. Registrujte sa do nich, ale nenechávajte sa zlákať na nákup len pre zľavu.
- Čerstvé potraviny nakupujte radšej v menšom množstve a častejšie - nebudete potom zbytočne vyhadzovať skazené jedlo.

Obyvatelia väčších miest, v ktorých fungujú služby rozvozu nákupov do domu, by mali zvážiť, či je cena za dovoz vyššia než ich náklady na cestu do hypermarketu. Nákupy na objednávku majú navyše ďalšiu výhodu - nehrozí vám, že nakúpite veľa ďalších vecí mimo nákupného zoznamu.

Trend: Ransom DDoS 
Podľa správy  Q2 2017 botnet DDoS report druhý štvrťrok 2017 poznačili rozsiahle a dlhotrvajúce DDloS útoky zamerané na veľké ciele: spravodajskú agentúru Al Jazeera, webové stránky novín Le Monde a Le Figaro či servery služby  Skype. Najdlhší útok trval až 277 hodín (11 dní).

V porovnaní s predchádzajúcim kvartálom zaznamenali experti významné zmeny nielen v dĺžke trvania DDoS útokov, ale aj geografickom rozšírení incidentov. Medzi aprílom a júnom t.r. boli hlásené útoky z 86 krajín sveta (v 1. štvrťroku 2017 ich bolo 72). K najviac postihnutým krajinám patrili Čína, Južná Kórea, USA, Hong Kong, Veľká Británia, Rusko, Taliansko, Holandsko, Kanada a Francúzsko. Zvýšenie kurzov kryptomien spôsobilo, že kyberzločinci sa snažili manipulovať ceny aj cez DDoS útoky. Jedna z najväčších búrz, kde sa obchoduje s bitcoinami - Bitfinex bola napadnutá práve v čase, kedy sa uvádzala nová mena IOTA token. K podobnému oslabeniu došlo krátko predtým aj na burze BTC-E, rovnako spôsobenému DDoS útokom.

Záujem o získanie finančnej hotovosti je veľkou motiváciou pre organizátorov DDoS útokov, ktorí čoraz častejšie kombinujú útoky s ransomvérom (požadovaním výkupného pod hrozbou DDoS útokov) - ide o tzv. Ransom DDoS alebo RDoS útoky. Kyberzločinci zvyčajne obetiam posielajú správy, v ktorých požadujú výkupné v rozmedzí od 5 - 200 bitcoinov. V prípade, že firma alebo organizácia odmietne zaplatiť požadovanú čiastku, útočníci hrozia DDoS útokom niektorej z najkritickejších častí v infraštruktúre firmy. V niektorých prípadoch sú tieto správy okamžite nasledované krátkodobým (demonštratívnym) DDoS útokom, ktorý má ukázať, že ide o skutočnú hrozbu. Rozsiahly pokus o takýto RDoS útok bol zaznamenaný koncom júna. Skupina známa ako Armada Collective požadovala od siedmych juhokórejských bánk sumu v prepočte okolo 315-tisíc dolárov.

Experti Kaspersky Lab varujú organizácie, že ak sa rozhodnú zaplatiť výkupné za takýto demonštratívny útok, môže im to priniesť dlhodobé škody. ,,Reputácia" platiteľa sa okamžite rozšíri v kyberzločineckej sieti a môže vyprovokovať ďalšie útoky. Pred všetkými typmi DDoS útokov bez ohľadu na ich dĺžku, komplexnosť či silu, môže firmy a organizácie ochrániť vhodné bezpečnostné riešenia.

Bloodhound: Najrýchlejšie auto sveta
Vozidlo Bloodhound SSC má za cieľ prekonať rýchlosť 1.600 km/hod. Technológie pomáhajú získavať inžinierom dáta v reálnom čase a ďalej optimalizovať výkon automobilu.

Zhromažďovať, analyzovať a vysielať dáta z viac než 500 senzorov umiestnených v nadzvukovom automobile Bloodhound SSC (Super Sonic Car) umožnia cloudové technológie. Pomocou nich tímy technikov priamo optimalizujú vozidlo Bloodhound SSC. Získavajú v reálnom čase prehľad o tom, ako rôzne súčasti a technológie automobilu pracujú, čo umožňuje rýchlo nachádzať aj riešiť prekážky, ktoré zatiaľ stoja v ceste dosiahnuť rýchlostný rekord.

Vysielanie by malo byť k dispozícii tiež žiakom a študentom, ktorí vďaka tomu získajú jasnejšiu predstavu o technológiách, ktoré poháňajú najrýchlejšie pozemné vozidlo. Len vo Veľkej Británii každoročne viac než 100.000 študentov vypracováva práce, ktoré sa na projekt Bloodhound nejako vzťahujú, alebo sa ním inšpirujú. Celosvetovo ide iste o milióny ľudí a vzhľadom na to, že vozidlo tohto roku vstúpi do fázy terénnych skúšok, bude tento počet ďalej rásť.

Na projekte Bloodhound sa podieľajú Oracle, Castrol, Zhejiang Geely Holding Group, Nammo, MTN, Rolex a Rolls Royce.

EU: Nový program na podporu konzumácie mlieka, ovocia a zeleniny 
Od 1. augusta platí efektívnejší program na podporu konzumácie mlieka, ovocia a zeleniny v školách, ktorý sa začne realizovať v celej Európskej únii od prvého dňa školského roka 2017/2018.

Vzniká zlúčením dlvoch súčasných programov - na podporu konzumácie ovocia a zeleniny a na podporu konzumácie mlieka - do jednotného právneho rámca. Na jeho financovanie Európska únia tento rok vyčlenila sumu 250 miliónov eur: približne 150 miliónov eur na ovocie a zeleninu a 100 miliónov eur na mlieko. Slovensko získa vyše 3,2 miliónov eur. Cieľom je podporovať zdravé stravovacie návyky u detí pomocou distribúcie ovocia, zeleniny a mliečnych výrobkov ako aj osobitné vzdelávacie programy, ktoré majú zvýšiť povedomie žiakov o dôležitosti správnej výživy a vysvetliť im, ako sa vyrábajú potraviny.

Deťom v školách sa bude prioritne podávať čerstvé ovocie, zelenina a konzumné mlieko. Distribuovať sa môžu takisto spracované výrobky: polievky, ovocné kompóty, džúsy, jogurty a syr, ak to schvália vnútroštátne zdravotnícke orgány. Nepovoľuje sa žiadny pridaný cukor, soľ a tuk okrem prípadu, že vnútroštátne zdravotnícke orgány ich povolia v obmedzenom množstve. Členské štáty samy rozhodujú o konkrétnej forme programu, napríklad aké tematické vzdelávacie opatrenia a iné poľnohospodárske výrobky chcú doň začleniť. Môžu podporovať nákup miestnych alebo regionálnych výrobkov, ekologické výrobky, krátke dodávateľské reťazce, environmentálne prínosy aj systémy kvality pre poľnohospodárske výrobky. Okrem toho majú možnosť doplniť pomoc EÚ na financovanie programu o vnútroštátnu pomoc.

Aktuálne: Agenda 2030
Problematike udržateľného rozvoja bude zo strany štátu venovaná väčšia pozornosť. Návrh vicepremiéra pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho kabinet na svojom zasadnutí odsúhlasil.  

Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj definuje  17 cieľov, ktoré boli prijaté na pôde Organizácie spojených národov. Schválený návrh nadväzuje na programové vyhlásenie vlády na roky 2016 až 2020 a predstavuje postup, ktorým SR plánuje prispieť k zavádzaniu agendy na vnútroštátnej úrovni. Materiál navrhuje tiež vytvorenie nového inštitucionálneho rámca pre implementáciu Agendy 2030, ktorý integruje všetkých relevantných aktérov a dáva priestor na vyjadrenie rôznym zložkám spoločnosti. Vytvorená má byť Rada vlády pre Agendu 2030 ako koordinačného orgánu. 

V rámci konzultatívneho procesu budú určené národné priority implementácie Agendy 2030, ktoré budú predložené vláde na schválenie do 31. mája 2018. K jednotlivým národným prioritám budú priradené merateľné strategické ciele, príslušné národné indikátory a relevantné implementačné materiály a nástroje rezortov. Pravidelné monitorovanie prebehne v dvojročných periódach. Má tvoriť predpoklad aj pre vykazovanie výsledkov Slovenska na pôde OSN. Ambíciou je uskutočniť prvú dobrovoľnú prezentáciu výsledkov v júli 2018. 

17 cieľov udržateľného rozvoja: http://www.unis.unvienna.org/unis/sk/topics/sustainable_development_goals.html

Radíme: Únava v lete
Zobudiť sa do letného dňa je príjemné, avšak zotrvať v ňom celý čas plný energie je niekedy nereálne. Horúčavy vedia byť pekne otravné – sprevádza ich nedostatočný spánok kvôli dusným nociam, alergiami či dehydratáciou. Ak svojmu telu nebudeme pravidelne dopĺňať stratené vitamíny a minerály, môžeme skončiť doma v posteli.

Ľudské telo je prirodzene nastavené tak, aby si zachovalo rovnovážnu telesnú teplotu. V lete však stačí len malý pohyb a telo je prehriate, vydáva zo seba viac energie a na nás prichádza únava. Je preto veľmi dôležité myslieť na doplnenie energie: či už ste zatvorený medzi štyrmi stenami s klimatizáciou, na piknikovej deke na lúke, v horách alebo na pláži, netreba zabúdať na vyváženú stravu a správny pitný režim.

Červený melón, jahody, maliny, žltý melón a marhule, zo zeleniny najmä uhorky, paradajky či tekvica. To sú víťazné druhy ovocia a zeleniny s najvyšším obsahom vody. Ovocie a zelenina dodajú organizmu nielen vodu, ale aj ďalšie prospešné látky: vlákninu, vitamíny, minerálne látky a množstvo ochranných látok. Základom ale zostáva dodržiavať dostatočný pitný režim. Dospelý človek potrebuje denne prijať 1,5 – 2 litre tekutín. Vo veľkej horúčave, najmä ak športujeme, alebo trávime čas priamo na slnku, sa môže potreba zvýšiť aj o ďalšie 1 – 2 litre. Piť by sme mali predovšetkým prírodné, jemne mineralizované vody alebo vodu z vodovodu. Minerálne látky, ktoré sú prirodzenou zložkou minerálnych vôd, pomáhajú pokryť potrebu týchto cenných látok, ktoré v našej strave často chýbajú, a zároveň nahradiť ich každodenné straty.