Priemerne zarábajúci Slovák musí dnes na potraviny, ktoré bežne nakupuje, odpracovať kratší čas ako v čase vzniku Slovenskej republiky. Výrazne kratšie ako v roku 1993 musíme dnes pracovať aj na kúpu elektroniky, spotrebičov do domácnosti či automobilu.
Rozdiely sú výraznejšie, ak ide o kúpu drahších potravín ako je mäso alebo syry. Napríklad na kúpu 1kg trvanlivej salámy sme museli v roku 1993 odpracovať takmer 3 hodiny, ale dnes nám stačí len jedna hodina a 19 minút. Na jeden kilogram hovädzieho mäsa sme pred 25 rokmi museli pracovať 2 hodiny, dnes iba niečo vyše hodinu. Pri prepočtoch Poštová banka porovnala priemerné nominálne mzdy a priemerné ceny vybraných tovarov a vypočítala, koľko času musíme odpracovať na ich kúpu dnes a koľko sme museli v roku 1993. Opäť to však má svoj háčik, ktorý spočíva v tom, že prepočty vychádzajú z priemernej mzdy. Platí teda, že čím nižšiu mzdu zamestnanec dostáva, tým dlhšie musí pracovať na kúpu vybraných výrobkov a tým horšie vníma svoju životnú úroveň. Na porovnanie cien v roku 1993 a dnes poslúži napr. bežný nákup v potravinách obsahujúci 1 chlieb, 1 maslo, 20 dkg salámy, 20 dkg syru eidamu, 10 vajec, 4 jogurty, 1 liter polotučného mlieka, 0,5 kg bravčového bôčiku, 1 kg zemiakov, 1 kg jabĺk a 4 pivá. V roku 1993 sme za tento nákup museli zaplatiť 214 Sk a odpracovať naň 6 hodín a 22 minút. Dnes nás tento istý nákup vyjde 16,2 EUR a priemerne zarábajúci Slovák musí kvôli nemu stráviť v práci 2 hodiny a 48 minút.
Ak sme si v roku 1993 potrebovali kúpiť novú chladničku, museli sme na ňu vynaložiť všetky peniaze zarobené za 43 dní. Dnes nám na to postačí náš 9-dňový zárobok. Podobne je to v prípade nového televízora – 57 odpracovaných dní v roku 1993 verzus 8 dní v súčasnosti. A na kúpu nového auta sme pred 25 rokmi museli odpracovať až 3 roky a 4 mesiace, dnes nám stačí odpracovať jeden rok. Z uvedeného vyplýva, že pre priemerne zarábajúceho našinca sú dnes tovary bežnej aj dlhodobej spotreby cenovo dostupnejšie ako v roku 1993.
Ceny tovarov a služieb v obchodoch a úroveň miezd významne ovplyvňujú našu životnú úroveň. Jej vnímanie je však vo veľkej miere subjektívne a vplýva na to množstvo faktorov, ako je napríklad aj dostupnosť a kvalita tovarov, úroveň zdravotníctva a vzdelávacieho systému, rozvinutosť realitného trhu či dostupnosť bankových služieb.
Rozdiely sú výraznejšie, ak ide o kúpu drahších potravín ako je mäso alebo syry. Napríklad na kúpu 1kg trvanlivej salámy sme museli v roku 1993 odpracovať takmer 3 hodiny, ale dnes nám stačí len jedna hodina a 19 minút. Na jeden kilogram hovädzieho mäsa sme pred 25 rokmi museli pracovať 2 hodiny, dnes iba niečo vyše hodinu. Pri prepočtoch Poštová banka porovnala priemerné nominálne mzdy a priemerné ceny vybraných tovarov a vypočítala, koľko času musíme odpracovať na ich kúpu dnes a koľko sme museli v roku 1993. Opäť to však má svoj háčik, ktorý spočíva v tom, že prepočty vychádzajú z priemernej mzdy. Platí teda, že čím nižšiu mzdu zamestnanec dostáva, tým dlhšie musí pracovať na kúpu vybraných výrobkov a tým horšie vníma svoju životnú úroveň. Na porovnanie cien v roku 1993 a dnes poslúži napr. bežný nákup v potravinách obsahujúci 1 chlieb, 1 maslo, 20 dkg salámy, 20 dkg syru eidamu, 10 vajec, 4 jogurty, 1 liter polotučného mlieka, 0,5 kg bravčového bôčiku, 1 kg zemiakov, 1 kg jabĺk a 4 pivá. V roku 1993 sme za tento nákup museli zaplatiť 214 Sk a odpracovať naň 6 hodín a 22 minút. Dnes nás tento istý nákup vyjde 16,2 EUR a priemerne zarábajúci Slovák musí kvôli nemu stráviť v práci 2 hodiny a 48 minút.
Ak sme si v roku 1993 potrebovali kúpiť novú chladničku, museli sme na ňu vynaložiť všetky peniaze zarobené za 43 dní. Dnes nám na to postačí náš 9-dňový zárobok. Podobne je to v prípade nového televízora – 57 odpracovaných dní v roku 1993 verzus 8 dní v súčasnosti. A na kúpu nového auta sme pred 25 rokmi museli odpracovať až 3 roky a 4 mesiace, dnes nám stačí odpracovať jeden rok. Z uvedeného vyplýva, že pre priemerne zarábajúceho našinca sú dnes tovary bežnej aj dlhodobej spotreby cenovo dostupnejšie ako v roku 1993.
Ceny tovarov a služieb v obchodoch a úroveň miezd významne ovplyvňujú našu životnú úroveň. Jej vnímanie je však vo veľkej miere subjektívne a vplýva na to množstvo faktorov, ako je napríklad aj dostupnosť a kvalita tovarov, úroveň zdravotníctva a vzdelávacieho systému, rozvinutosť realitného trhu či dostupnosť bankových služieb.