Až 65% obyvateľov siedmich európskych krajín: Českej republiky, Nemecka, Poľska, Rumunska, Slovenska, Španielska a Talianska vníma svoju finančnú situáciu kriticky.
Štvrtine (25%) obyvateľov skúmaných európskych krajín na konci mesiaca nezostávajú žiadne prostriedky a ich mesačný príjem často len ťažko dostačuje na pokrytie životných nákladov. Ďalších 40% s peniazmi vyjde, ale neplánované výdavky sú pre nich veľký problém. Iba 29% respondentov zostávajú po uhradení každodenných výdavkov peniaze, ktoré môžu sporiť. O peniaze sa nemusí obávať 6% oslovených respondentov. Prieskum KRUK porovnával odpovede od zamestnancov pracujúcich v službách, obchode, stavebníctve, doprave a logistike, financiách, IT, zdravotníctve, vzdelávaní a uniformovaných zložkách. Na Slovensku hodnotia najlepšie svoju finančnú situáciu zamestnanci v odbore IT a v zdravotníctve, so svojím príjmom najhoršie vychádzajú zamestnanci zo sektora dopravy a služieb. Aj na európskej úrovni hodnotia najlepšie svoju finančnú situáciu respondenti pracujúci v odbore IT a finančných služieb (ako dobrú alebo veľmi dobrú 46%, resp. 42% oslovených). V odbore služieb a dopravy a logistiky to bolo iba 30%. So svojimi financiami sú najspokojnejší Európania pracujúci v IT sektore v Španielsku (61% spokojných respondentov).
Úspory vo výške maximálne jedného mesačného príjmu má pätina (21%) Európanov a 29% respondentov má úspory vo výške dvoch až troch mesačných platov, teda celkovo polovica Európanov má v najlepšom prípade úspory vo výške troch mesačných platov. Nemci sa tu umiestňujú pod európskym priemerom. Aj napriek tomu, že sa sami označujú za sporivý národ, 46% respondentov má úspory iba do výšky troch mesačných platov. Najmä vo východnej Európe majú ľudia často k dispozícii oveľa menej rezervných prostriedkov. Až 63% zamestnancov v obchode na Slovensku a 64% v Rumunsku má úspory nepresahujúce príjem za tri mesiace podobne ako zamestnanci v sektore služieb v Českej republike (65%).
V priemere 57% oslovených vidí finančné zabezpečenie do budúcnosti ako jednu zo svojich priorít. Na Slovensku na svoju budúcu finančnú istotu myslia predovšetkým zamestnanci z oblasti IT (72%) a finančných služieb (71%) a súčasne tieto dve skupiny si môžu najviac dovoliť riadiť sa dlhodobým plánom úspor na zaistenie tejto finančnej istoty.
Štvrtine (25%) obyvateľov skúmaných európskych krajín na konci mesiaca nezostávajú žiadne prostriedky a ich mesačný príjem často len ťažko dostačuje na pokrytie životných nákladov. Ďalších 40% s peniazmi vyjde, ale neplánované výdavky sú pre nich veľký problém. Iba 29% respondentov zostávajú po uhradení každodenných výdavkov peniaze, ktoré môžu sporiť. O peniaze sa nemusí obávať 6% oslovených respondentov. Prieskum KRUK porovnával odpovede od zamestnancov pracujúcich v službách, obchode, stavebníctve, doprave a logistike, financiách, IT, zdravotníctve, vzdelávaní a uniformovaných zložkách. Na Slovensku hodnotia najlepšie svoju finančnú situáciu zamestnanci v odbore IT a v zdravotníctve, so svojím príjmom najhoršie vychádzajú zamestnanci zo sektora dopravy a služieb. Aj na európskej úrovni hodnotia najlepšie svoju finančnú situáciu respondenti pracujúci v odbore IT a finančných služieb (ako dobrú alebo veľmi dobrú 46%, resp. 42% oslovených). V odbore služieb a dopravy a logistiky to bolo iba 30%. So svojimi financiami sú najspokojnejší Európania pracujúci v IT sektore v Španielsku (61% spokojných respondentov).
Úspory vo výške maximálne jedného mesačného príjmu má pätina (21%) Európanov a 29% respondentov má úspory vo výške dvoch až troch mesačných platov, teda celkovo polovica Európanov má v najlepšom prípade úspory vo výške troch mesačných platov. Nemci sa tu umiestňujú pod európskym priemerom. Aj napriek tomu, že sa sami označujú za sporivý národ, 46% respondentov má úspory iba do výšky troch mesačných platov. Najmä vo východnej Európe majú ľudia často k dispozícii oveľa menej rezervných prostriedkov. Až 63% zamestnancov v obchode na Slovensku a 64% v Rumunsku má úspory nepresahujúce príjem za tri mesiace podobne ako zamestnanci v sektore služieb v Českej republike (65%).
V priemere 57% oslovených vidí finančné zabezpečenie do budúcnosti ako jednu zo svojich priorít. Na Slovensku na svoju budúcu finančnú istotu myslia predovšetkým zamestnanci z oblasti IT (72%) a finančných služieb (71%) a súčasne tieto dve skupiny si môžu najviac dovoliť riadiť sa dlhodobým plánom úspor na zaistenie tejto finančnej istoty.