Slovensko sa tento rok po jedenástykrát aktívne pripája k celosvetovej kampani Týždeň mozgu. Od roku 1996 sa vo vyše 60 krajinách konajú tisíce osvetových podujatí na oslavu jedného z najdôležitejších ľudských orgánov.
Týždeň mozgu je tento rok od 12. do 18. marca 2018. Slováci si môžu vo všetkých krajoch vypočuť prednášky o mozgu, zapojiť sa do zaujímavých diskusií a workshopov, alebo rôznym spôsobom potrápiť svoje mozgové závity. Viaceré poradne zdravia, knižnice, školské zariadenia či zariadenia sociálnych služieb ohlásili, že počas Týždňa mozgu zorganizujú nejakú zaujímavú aktivitu pre občanov. Informujú o nich na svojich webových stránkach alebo v lokálnych médiách. My sme pre Vás vybrali najčastejšie mýty o mozgu spolu s vysvetlením, ako to je v skutočnosti.
Mýtus 1: Využívame len určité percento (10%, 5%, 2% ...) mozgu
Fakt: Nezáleží na tom, čo robíme, náš mozog je neustále aktívny. Niektoré oblasti sú aktívnejšie v rôznych situáciách ako iné, ale celý mozog pracuje nepretržite na 100%.
Mýtus 2: Poškodenie mozgu je vždy nezvratné, neuróny sa neobnovujú, len počas života zanikajú
Fakt: Aj počas života v mozgu pribúdajú nové synaptické spojenia. Záleží od rozsahu a vážnosti zranenia, ale s niektorými poškodeniami sa dokáže mozog vysporiadať. Aj u dospelých je zachovaná tzv. neurogenéza, teda rast nových neurónov.
Mýtus 3: Mozog je sivý
Fakt: Mozog je ružovej až červenej farby, pretože je zásobovaný krvou cez hustú sieť ciev a kapilár. Sivá mozgová hmota, ktorá tvorí zväčša mozgovú kôru je tvorená telami neurónov, pričom biela mozgová hmota, ktorá tvorí podkôrové oblasti je tvorená axónmi. Avšak ani jedna z nich nemá skutočne bielu, resp. sivú farbu.
Mýtus 4: Ľudský mozog je najväčší spomedzi všetkých živočíchov
Fakt: Priemerný ľudský mozog váži 1.300 g, pričom mozog delfína váži približne rovnako, ale mozog veľryby až 7.800 g a mozog orangutana len 370 g. Väčší teda neznamená lepší a ani inteligentnejší.
Mýtus 5: Alkohol zabíja mozgové bunky
Fakt: Alkohol nevplýva priamo na smrť neurónov, avšak môže nepriaznivo ovplyvňovať počet dendritov, čo spôsobuje problémy pri prenose vzruchov medzi neurónmi. Alkohol je neurotoxín a jeho nadmerná a pravidelná konzumácia môže viesť k neurologickým ochoreniam ako Wernicke-Korsakovov syndróm.
Mýtus 6: Používame prevažne pravú alebo ľavú hemisféru
Fakt: Výskum na vyše 1.000 účastníkoch neukázal, že by sme používali jednu hemisféru viac ako druhú. V skutočnosti sú iba niektoré funkcie mozgu (reč) lokalizované viac do jednej z hemisfér, čo nazývame lateralita, ale je pri tom vždy zapojená aj druhá hemisféra.
Mýtus 7: Starší mozog si ťažšie zapamätáva a pamäť vekom oslabuje
Fakt: Veľa ľudí má aktívnu a bystrú myseľ aj vo vysokom veku. Do istej miery zohráva úlohu tiež genetika, avšak najväčší vplyv na vitalitu nášho mozgu má spôsob života. Primeraná fyzická a mentálna aktivita, zdravá a vyvážená strava a dostatok sociálnych kontaktov pomáhajú udržiavať mozog v dobrej kondícii. Je dôležité mozog neustále „zaťažovať“ a trénovať ho. Učenie a všetko nové mozgu prospieva a podnecuje ho k tvorbe nových spojení medzi neurónmi.
Týždeň mozgu je tento rok od 12. do 18. marca 2018. Slováci si môžu vo všetkých krajoch vypočuť prednášky o mozgu, zapojiť sa do zaujímavých diskusií a workshopov, alebo rôznym spôsobom potrápiť svoje mozgové závity. Viaceré poradne zdravia, knižnice, školské zariadenia či zariadenia sociálnych služieb ohlásili, že počas Týždňa mozgu zorganizujú nejakú zaujímavú aktivitu pre občanov. Informujú o nich na svojich webových stránkach alebo v lokálnych médiách. My sme pre Vás vybrali najčastejšie mýty o mozgu spolu s vysvetlením, ako to je v skutočnosti.
Mýtus 1: Využívame len určité percento (10%, 5%, 2% ...) mozgu
Fakt: Nezáleží na tom, čo robíme, náš mozog je neustále aktívny. Niektoré oblasti sú aktívnejšie v rôznych situáciách ako iné, ale celý mozog pracuje nepretržite na 100%.
Mýtus 2: Poškodenie mozgu je vždy nezvratné, neuróny sa neobnovujú, len počas života zanikajú
Fakt: Aj počas života v mozgu pribúdajú nové synaptické spojenia. Záleží od rozsahu a vážnosti zranenia, ale s niektorými poškodeniami sa dokáže mozog vysporiadať. Aj u dospelých je zachovaná tzv. neurogenéza, teda rast nových neurónov.
Mýtus 3: Mozog je sivý
Fakt: Mozog je ružovej až červenej farby, pretože je zásobovaný krvou cez hustú sieť ciev a kapilár. Sivá mozgová hmota, ktorá tvorí zväčša mozgovú kôru je tvorená telami neurónov, pričom biela mozgová hmota, ktorá tvorí podkôrové oblasti je tvorená axónmi. Avšak ani jedna z nich nemá skutočne bielu, resp. sivú farbu.
Mýtus 4: Ľudský mozog je najväčší spomedzi všetkých živočíchov
Fakt: Priemerný ľudský mozog váži 1.300 g, pričom mozog delfína váži približne rovnako, ale mozog veľryby až 7.800 g a mozog orangutana len 370 g. Väčší teda neznamená lepší a ani inteligentnejší.
Mýtus 5: Alkohol zabíja mozgové bunky
Fakt: Alkohol nevplýva priamo na smrť neurónov, avšak môže nepriaznivo ovplyvňovať počet dendritov, čo spôsobuje problémy pri prenose vzruchov medzi neurónmi. Alkohol je neurotoxín a jeho nadmerná a pravidelná konzumácia môže viesť k neurologickým ochoreniam ako Wernicke-Korsakovov syndróm.
Mýtus 6: Používame prevažne pravú alebo ľavú hemisféru
Fakt: Výskum na vyše 1.000 účastníkoch neukázal, že by sme používali jednu hemisféru viac ako druhú. V skutočnosti sú iba niektoré funkcie mozgu (reč) lokalizované viac do jednej z hemisfér, čo nazývame lateralita, ale je pri tom vždy zapojená aj druhá hemisféra.
Mýtus 7: Starší mozog si ťažšie zapamätáva a pamäť vekom oslabuje
Fakt: Veľa ľudí má aktívnu a bystrú myseľ aj vo vysokom veku. Do istej miery zohráva úlohu tiež genetika, avšak najväčší vplyv na vitalitu nášho mozgu má spôsob života. Primeraná fyzická a mentálna aktivita, zdravá a vyvážená strava a dostatok sociálnych kontaktov pomáhajú udržiavať mozog v dobrej kondícii. Je dôležité mozog neustále „zaťažovať“ a trénovať ho. Učenie a všetko nové mozgu prospieva a podnecuje ho k tvorbe nových spojení medzi neurónmi.