Každá právnická osoba, nie iba povinné osoby, musí zapísať do obchodného registra údaje o svojom konečnom užívateľovi výhod. Povinnosť je nevyhnutné splniť v prechodnom období do 31.12.2019. Okrem toho musí každá povinná osoba do 15.5.2018 písomne vypracovať a aktualizovať program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii. Povinná osoba musí program aktualizovať vždy, ak dochádza k zmene predmetu činnosti povinnej osoby a pred začatím poskytovania nového produktu – ak toto môže mať vplyv na zvýšenie rizika legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo financovania terorizmu. A kto je povinná osoba? Podľa Mgr. Sylvie Szabó sa je to napríklad aj podnikateľ, ktorý vykonáva obchod v hotovosti v hodnote najmenej 10.000 eur bez ohľadu na to, či je vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré môžu byť prepojené.
Za všeobecné porušenie zákona je možné uložiť pokutu až do výšky 200.000 eur a pri závažných porušeniach je výška pokuty až do 1.000.000 eur, pre banky a finančné inštitúcie až do výšky 5.000.000 eur. Firmy môžu byť potrestané aj zverejnením rozhodnutia o uložení sankcie na webovej stránke finančnej spravodajskej jednotky počas piatich rokov. Podľa informácií poskytnutých subjektmi, ktoré vedú príslušné registre a zoznamy, bolo identifikovaných približne 548.000 povinných osôb. Tento počet je však niekoľkonásobne vyšší, keďže niektoré subjekty môžu byť zaradené medzi povinné osoby na základe viacerých predmetov činnosti.
Spolu so zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb ide o ďalší zásadný impulz, ktorý môže odštartovať vlnu trestných stíhaní firiem, organizácií, inštitúcií, nadácií, či napríklad aj politických strán. „Myslím, že dôvodom je aj nárast neobvyklých obchodných operácií súvisiacich so schránkovými spoločnosťami (napr. PANAMA Papers), zvyšovanie zapájania bielych koní pri karuselových podvodov na DPH, 100% nárast phishingu, významný nárast vkladov na účty právnických osôb so sídlom v daňových rajoch, ktoré sú vedené v slovenských bankách, vykonaných čínskymi občanmi žijúcimi v Maďarsku, zneužitie ukradnutej identity (aj korporátnej), zvýšený nárast podvodných konaní, narušenia bezpečnosti sietí, kybernetická trestná činnosť a mnohé iné aktivity“, dodáva JUDr. Lucie Schweizer.