Na začiatku zápalového procesu stojí baktéria žijúca v čreve Enterococcus gallinarum, ktorá patrí do skupiny enterokokov schopných spôsobovať infekcie. Je však nebezpečná v tom, že dokáže vycestovať z čreva do pečene, sleziny alebo do lymfatických uzlín. Vedce pracovali s geneticky upravenými myšami náchylnými na autoimunitné choroby. Analyzovali u nich baktérie v čreve a identifikovali tie, ktoré spôsobujú zápal alebo sa podieľajú na vytváraní protilátok podnecujúcich autoimunitnú odpoveď. Vinníkom bola jednoznačne baktéria E. gallinarum. Výsledok potvrdili, keď porovnali pečeňové bunky zdravých ľudí s pečeňovými bunkami ľudí s autoimunitnou chorobou a v ich pečeni našli stopy nebezpečného enterokoka.
Vedci súčasne našli efektívne spôsoby na potlačenie autoimunitnej odpovede. Rast E. gallinarum dokážu ovplyvniť antibiotiká, ale aj vakcína. „Vakcína proti E. gallinarum predstavuje špecifický prístup, lebo očkovanie proti ostatným baktériám nie je prevenciou proti úmrtnosti alebo autoimunite“, zdôrazňuje Martin Kiegel. „Vakcína sa podáva injekčne do svalu, aby neovplyvnila iné baktérie žijúce v črevách. Liečba pomocou antibiotík a vakcinácia sa javia ako sľubné a mohli by zlepšiť životy pacientov s autoimunitnými chorobami.“
Autoimunitné choroby postihujú približne 5 až 7% populácie. Počet ľudí s autoimunitnými chorobami sa neustále zvyšuje. Za posledných desať rokov došlo najmä k nárastu reumatických, endokrinologických, gastrointestinálnych a neurologických autoimunitných chorôb. Najväčším skokanom je na základe tridsiatich štúdií práve celiakia, pričom najvyššie percentá novo diagnostikovaných pacientov dosiahli prosperujúce krajiny Kanada, Izrael, Holandsko, Dánsko, Veľká Británia, Španielsko, ale aj Česká republika. Medzi ďalšie autoimunitné choroby patrí aj cukrovka 1. typu, ktorej výskyt sa výrazne zvýšil najmä v Izraeli, v krajinách EÚ, Srbsku a v Kanade. Na vzostupe je aj zriedkavá choroba myasténia gravis, ktorá má neurologický základ a prejavuje sa svalovou slabosťou. Pacienti s touto diagnózou pribudli najmä v Dánsku, Taliansku, Nórsku a v Japonsku.
