Plast sa totiž nikdy úplne nerozloží, iba sa časom rozpadne na menšie kúsky. Väčšina z nich nie je väčšia ako 5 mm, preto si ich ryby mýlia so svojou prirodzenou potravou, fytoplanktónom. Každému človeku, ktorý skonzumuje priemerné množstvo morských plodov, sa zároveň do tela dostáva približne 11.000 plastových čiastočiek ročne. Také množstvo chémie môže spôsobovať niektoré druhy rakoviny, poruchy imunity či obezitu. Plasty prispievajú tiež ku klimatickým zmenám. Spôsobujú zvyšovanie emisií metánu, ktorý je jednou z hlavných príčin globálneho otepľovania. Navyše, keďže ide o ropný produkt, už len ich výroba znásobuje množstvo skleníkových plynov v atmosfére.
Ako znížiť množstvo plastov okolo nás?
* Stačí povedať „Nie, ďakujem“: Najjednoduchšou cestou, ako obmedziť spotrebu plastov je odmietnuť ich. Napríklad nepoužívať v baroch a reštauráciách slamky. Túto myšlienku podporuje kampaň #StopSucking pod záštitou nadácie Lonely Whale či iniciatíva londýnskeho denníka Evening Standard The Last Straw. Pomôže tiež nebrať si pri pravidelných nákupoch igelitky.
* Preč s jednorazovými obalmi: Aj drobnosti, napríklad látková nákupná taška či vlastný pohár v kaviarni môžu z dlhodobého hľadiska predstavovať zmenu. Dell sa napríklad tento rok rozhodol nepodávať na konferencii nápoje v plastových fľašiach, ušetrí ich tak až 65.000.
* Recyklovať, recyklovať, recyklovať: Ak sa odpad správne nevytriedi, skončí v spaľovni alebo na skládke. Každá nádoba slúži špecifickému odpadu a je dobré vedieť, kam aký odpad patrí.
* Na značke záleží: Trvalá udržateľnosť sa stala prioritou pre mnohé firmy, ktoré tomu prispôsobujú aj svoje výrobky a služby. Plastový odpad z oceánov sa dnes už používajú na výrobu ekologických obalov aj topánok.
* Odstráňme, čo sme už vytvorili: Nie je dôležité len zamedziť vzniku nového plastového odpadu, pozornosť je treba venovať aj postupnému odstraňovaniu toho existujúceho. Čo keby ste vyčistili svoje okolie od plastového odpadu?
