Škandalózne prípady Dieselgate, Panama Papers, LuxLeaks alebo prebiehajúce odhalenia súvisiace s Cambridge Analytica ukázali, že oznamovatelia môžu hrať dôležitú úlohu pri odhaľovaní nezákonných činností, ktoré poškodzujú verejný záujem.
Ochrana oznamovateľov v jednotlivých štátoch EÚ je v súčasnosti rozdrobená a nejednotná. Iba 10 členských štátov dnes oznamovateľom garantuje plnohodnotnú ochranu. Inde je táto ochrana iba čiastočná a vzťahuje sa len na konkrétne odvetvia alebo kategórie zamestnancov. Občania, ktorí odkryjú nelegálne činnosti, by za svoje konanie nemali byť trestaní. V skutočnosti však zato mnohí z nich zaplatia svojím miestom, povesťou či dokonca zdravím: až 36% pracovníkov, ktorí nahlásili neprávosť, následne čelilo odvetným krokom (prieskum Global Business Ethics Survey z roku 2016). Ochrana oznamovateľov takisto pomôže brániť slobodu prejavu a slobodu médií. Má kľúčový význam pre ochranu právneho štátu a demokracie v Európe.
Nový návrh nastaví celoúniové štandardy, ktoré zaručia vysokú úroveň ochrany oznamovateľov o porušení práva EÚ tak v rámci organizácie ako aj verejným orgánom. Oznamovatelia budú zároveň chránení pred prepustením, degradáciou či inými formami odvetných opatrení. Vnútroštátne orgány budú mať povinnosť informovať občanov a zaškoliť orgány verejnej správy, ako postupovať vo vzťahu k oznamovateľom. Novým návrhom sa zaistí celoúniová ochrana pre oznamovateľov porušení európskej legislatívy v týchto oblastiach: verejné obstarávanie; finančné služby, boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu; bezpečnosť výrobkov; bezpečnosť dopravy; ochrana životného prostredia, jadrová bezpečnosť; bezpečnosť potravín a krmív, zdravie a dobré životné podmienky zvierat; verejné zdravie; ochrana spotrebiteľa; súkromie, ochrana údajov a bezpečnosť sietí a informačných systémov. Vzťahuje sa aj na porušenia pravidiel hospodárskej súťaže EÚ, porušenia a zneužívanie pravidiel zdaňovania právnických osôb a poškodenie finančných záujmov EÚ. Komisia privíta, ak členské štáty pôjdu ešte ďalej a nad rámec týchto minimálnych noriem zavedú komplexné rámce na ochranu oznamovateľov, ktoré budú vychádzať z rovnakých zásad.
Všetky spoločnosti, ktoré majú viac ako 50 zamestnancov alebo ročný obrat vyšší ako 10 miliónov eur, budú musieť zaviesť interný postup spracúvania informácií od oznamovateľov. Nová právna úprava sa bude týkať aj štátnych a regionálnych orgánov a obcí nad 10.000 obyvateľov. Zriadené ochranné mechanizmy budú povinne zahŕňať:
* jasné oznamovacie kanály vo vnútri organizácie aj navonok, ktoré zaručia dôvernosť;
* trojstupňový systém oznamovania:
- vnútorné oznamovacie kanály;
- oznamovanie príslušným orgánom – ak vnútorné kanály nefungujú alebo ak dôvodne nemožno očakávať, že by fungovali (napríklad ak by využitie vnútorných kanálov mohlo ohroziť účinnosť vyšetrovacích činností zodpovedných orgánov);
- verejné/mediálne oznamovanie – ak po oznámení cez iné kanály nedošlo k prijatiu primeraných opatrení alebo ak existuje bezprostredné alebo zjavné ohrozenie verejného záujmu alebo nezvratné poškodenie;
* povinnosť orgánov a podnikov poskytovať spätnú väzbu: v prípade oznamovania cez vnútorné kanály budú orgány a podniky musieť do troch mesiacov reagovať na správy oznamovateľov a poskytnúť im následné informácie;
* zabránenie odvetným opatreniam a účinná ochrana: všetky formy odvetných opatrení sú zakázané a mali by sa sankcionovať. Ak oznamovateľ čelí odvetným opatreniam, mal by mať prístup k bezplatnému poradenstvu a primeraným opravným prostriedkom (napríklad k možnostiam zastaviť obťažovanie na pracovisku alebo zabrániť prepusteniu). Dôkazné bremeno sa v takýchto prípadoch presunie tak, aby daná osoba alebo organizácia museli preukázať, že sa svojím konaním nechcú pomstiť oznamovateľovi. Oznamovatelia budú takisto chránení v súdnych konaniach, predovšetkým tým, že budú oslobodení od zodpovednosti za zverejnenie informácií.
Ochrana oznamovateľov v jednotlivých štátoch EÚ je v súčasnosti rozdrobená a nejednotná. Iba 10 členských štátov dnes oznamovateľom garantuje plnohodnotnú ochranu. Inde je táto ochrana iba čiastočná a vzťahuje sa len na konkrétne odvetvia alebo kategórie zamestnancov. Občania, ktorí odkryjú nelegálne činnosti, by za svoje konanie nemali byť trestaní. V skutočnosti však zato mnohí z nich zaplatia svojím miestom, povesťou či dokonca zdravím: až 36% pracovníkov, ktorí nahlásili neprávosť, následne čelilo odvetným krokom (prieskum Global Business Ethics Survey z roku 2016). Ochrana oznamovateľov takisto pomôže brániť slobodu prejavu a slobodu médií. Má kľúčový význam pre ochranu právneho štátu a demokracie v Európe.
Nový návrh nastaví celoúniové štandardy, ktoré zaručia vysokú úroveň ochrany oznamovateľov o porušení práva EÚ tak v rámci organizácie ako aj verejným orgánom. Oznamovatelia budú zároveň chránení pred prepustením, degradáciou či inými formami odvetných opatrení. Vnútroštátne orgány budú mať povinnosť informovať občanov a zaškoliť orgány verejnej správy, ako postupovať vo vzťahu k oznamovateľom. Novým návrhom sa zaistí celoúniová ochrana pre oznamovateľov porušení európskej legislatívy v týchto oblastiach: verejné obstarávanie; finančné služby, boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu; bezpečnosť výrobkov; bezpečnosť dopravy; ochrana životného prostredia, jadrová bezpečnosť; bezpečnosť potravín a krmív, zdravie a dobré životné podmienky zvierat; verejné zdravie; ochrana spotrebiteľa; súkromie, ochrana údajov a bezpečnosť sietí a informačných systémov. Vzťahuje sa aj na porušenia pravidiel hospodárskej súťaže EÚ, porušenia a zneužívanie pravidiel zdaňovania právnických osôb a poškodenie finančných záujmov EÚ. Komisia privíta, ak členské štáty pôjdu ešte ďalej a nad rámec týchto minimálnych noriem zavedú komplexné rámce na ochranu oznamovateľov, ktoré budú vychádzať z rovnakých zásad.
Všetky spoločnosti, ktoré majú viac ako 50 zamestnancov alebo ročný obrat vyšší ako 10 miliónov eur, budú musieť zaviesť interný postup spracúvania informácií od oznamovateľov. Nová právna úprava sa bude týkať aj štátnych a regionálnych orgánov a obcí nad 10.000 obyvateľov. Zriadené ochranné mechanizmy budú povinne zahŕňať:
* jasné oznamovacie kanály vo vnútri organizácie aj navonok, ktoré zaručia dôvernosť;
* trojstupňový systém oznamovania:
- vnútorné oznamovacie kanály;
- oznamovanie príslušným orgánom – ak vnútorné kanály nefungujú alebo ak dôvodne nemožno očakávať, že by fungovali (napríklad ak by využitie vnútorných kanálov mohlo ohroziť účinnosť vyšetrovacích činností zodpovedných orgánov);
- verejné/mediálne oznamovanie – ak po oznámení cez iné kanály nedošlo k prijatiu primeraných opatrení alebo ak existuje bezprostredné alebo zjavné ohrozenie verejného záujmu alebo nezvratné poškodenie;
* povinnosť orgánov a podnikov poskytovať spätnú väzbu: v prípade oznamovania cez vnútorné kanály budú orgány a podniky musieť do troch mesiacov reagovať na správy oznamovateľov a poskytnúť im následné informácie;
* zabránenie odvetným opatreniam a účinná ochrana: všetky formy odvetných opatrení sú zakázané a mali by sa sankcionovať. Ak oznamovateľ čelí odvetným opatreniam, mal by mať prístup k bezplatnému poradenstvu a primeraným opravným prostriedkom (napríklad k možnostiam zastaviť obťažovanie na pracovisku alebo zabrániť prepusteniu). Dôkazné bremeno sa v takýchto prípadoch presunie tak, aby daná osoba alebo organizácia museli preukázať, že sa svojím konaním nechcú pomstiť oznamovateľovi. Oznamovatelia budú takisto chránení v súdnych konaniach, predovšetkým tým, že budú oslobodení od zodpovednosti za zverejnenie informácií.