Budovanie digitálne silnej a konkurencieschopnej Európy bola hlavná téma Digital Day II v Bruseli.
Experti z Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu spolu s ďalšími zástupcami krajín Vyšehradskej štvorky podrobne predstavili neoficiálne spoločné stanovisko (non-paper) k problematike umelej inteligencie – čo najdôležitejšie je potrebné riešiť, aké sú možné problémy, ako regulovať, aby sme dosiahli lepšiu integráciu na Jednotnom digitálnom trhu a najmä, aké opatrenia treba prijať, aby sme minimalizovali možné negatívne dopady na zamestnanosť a spoločnosť.
Deklarácia k téme blockchainové technológie: Signatári sa zaväzujú k spolupráci na realizácii služieb založených na technológii blockchain. Zároveň vyzývajú Európsku komisiu, aby prijala potrebné kroky na podporu cieľov tohto vyhlásenia. Európska komisia plánuje navrhnúť blockchainové technológie ako novú infraštruktúru digitálnych služieb v rámci programu Spájame Európu a taktiež plánuje pokračovať v podpore projektov s využitím blockchain technológií v rámci programu Horizont 2020. Cieľom iniciatívy je začať prvé cezhraničné aktivity do konca roka 2019. Súčasťou spolupráce bude aj zdieľanie vzájomných skúseností vo využívaní technologických scenárov, využívanie osvedčených praktík a postupov súvisiacich s implementáciou blockchainových aplikácií, pričom sa bude čerpať aj z odborných poznatkov získaných prostredníctvom novovzniknutého programu Blockchain observatóriom. ÚPVII už v októbri 2017 nadviazalo diskusiu s Luxemburskom, ktoré blockchainové technológie úspešne využíva, pričom Slovensko má ambíciu pokračovať v implementácii technológií pri digitalizovaní elektronických služieb štátu.
Deklarácia k podpore technologických riešení s využitím umelej inteligencie (AI): Zúčastnené členské štáty súhlasili so spoluprácou na posilnení technologickej a priemyselnej kapacity Európy v oblasti umelej inteligencie a jej využívaní vrátane lepšieho prístupu k údajom vo verejnom sektore. Európska komisia chce vytvoriť základné podmienky na podporu inovatívnych obchodných modelov, hospodárskeho rastu či nových kvalifikovaných pracovných miest. Správna implementácia riešení umelej inteligencie bude mať dopad na riešenie sociálno-ekonomických problémov, ktoré úzko súvisia s transformáciou trhov práce a modernizáciou európskych systémov vzdelávania. Taktiež bude potrebné zabezpečiť prijatie takého právneho a etického rámca, ktorý bude založený na základných právach a hodnotách EÚ, vrátane ochrany súkromia a ochrany osobných údajov, ako aj zásad, ako je transparentnosť a zodpovednosť. Navyše Slovensko v spolupráci s Poľskom vypracovalo pozičný dokument, ku ktorému sa neskôr pridali Česká Republika a Maďarsko. Popri Veľkej Británii, Francúzsku či Fínsku, ktoré už majú etablovanú politiku v oblasti AI na národnej úrovni, Slovensko spolu s ďalšími krajinami V4 patrí medzi prvé krajiny, ktoré takýto dokument vypracovali.
Deklarácia k podpore tzv. Inovačného radaru: Európska únia podporuje výskum a inovácie (R&I) v Európe investovaním miliárd eur prostredníctvom programov výskumu a inovácií, napr. Horizont 2020. V rámci tejto podpory členské štáty privítali on-line nástroj s názvom Inovačný radar, umožňujúci otvorený prístup k poznatkom o inováciách a inovátoroch, ktorí sú za nimi. Tento nástroj napríklad umožní občanom nazrieť do toho, ako sa využíva financovanie EÚ a ako môže prispieť k rastu, zamestnanosti a zlepšovaniu životnej úrovne. Občania, verejní činitelia, odborníci, novinári a podnikatelia môžu vďaka Inovačnému radaru ľahko zistiť výsledky financovania inovácií EÚ.
Experti z Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu spolu s ďalšími zástupcami krajín Vyšehradskej štvorky podrobne predstavili neoficiálne spoločné stanovisko (non-paper) k problematike umelej inteligencie – čo najdôležitejšie je potrebné riešiť, aké sú možné problémy, ako regulovať, aby sme dosiahli lepšiu integráciu na Jednotnom digitálnom trhu a najmä, aké opatrenia treba prijať, aby sme minimalizovali možné negatívne dopady na zamestnanosť a spoločnosť.
Deklarácia k téme blockchainové technológie: Signatári sa zaväzujú k spolupráci na realizácii služieb založených na technológii blockchain. Zároveň vyzývajú Európsku komisiu, aby prijala potrebné kroky na podporu cieľov tohto vyhlásenia. Európska komisia plánuje navrhnúť blockchainové technológie ako novú infraštruktúru digitálnych služieb v rámci programu Spájame Európu a taktiež plánuje pokračovať v podpore projektov s využitím blockchain technológií v rámci programu Horizont 2020. Cieľom iniciatívy je začať prvé cezhraničné aktivity do konca roka 2019. Súčasťou spolupráce bude aj zdieľanie vzájomných skúseností vo využívaní technologických scenárov, využívanie osvedčených praktík a postupov súvisiacich s implementáciou blockchainových aplikácií, pričom sa bude čerpať aj z odborných poznatkov získaných prostredníctvom novovzniknutého programu Blockchain observatóriom. ÚPVII už v októbri 2017 nadviazalo diskusiu s Luxemburskom, ktoré blockchainové technológie úspešne využíva, pričom Slovensko má ambíciu pokračovať v implementácii technológií pri digitalizovaní elektronických služieb štátu.
Deklarácia k podpore technologických riešení s využitím umelej inteligencie (AI): Zúčastnené členské štáty súhlasili so spoluprácou na posilnení technologickej a priemyselnej kapacity Európy v oblasti umelej inteligencie a jej využívaní vrátane lepšieho prístupu k údajom vo verejnom sektore. Európska komisia chce vytvoriť základné podmienky na podporu inovatívnych obchodných modelov, hospodárskeho rastu či nových kvalifikovaných pracovných miest. Správna implementácia riešení umelej inteligencie bude mať dopad na riešenie sociálno-ekonomických problémov, ktoré úzko súvisia s transformáciou trhov práce a modernizáciou európskych systémov vzdelávania. Taktiež bude potrebné zabezpečiť prijatie takého právneho a etického rámca, ktorý bude založený na základných právach a hodnotách EÚ, vrátane ochrany súkromia a ochrany osobných údajov, ako aj zásad, ako je transparentnosť a zodpovednosť. Navyše Slovensko v spolupráci s Poľskom vypracovalo pozičný dokument, ku ktorému sa neskôr pridali Česká Republika a Maďarsko. Popri Veľkej Británii, Francúzsku či Fínsku, ktoré už majú etablovanú politiku v oblasti AI na národnej úrovni, Slovensko spolu s ďalšími krajinami V4 patrí medzi prvé krajiny, ktoré takýto dokument vypracovali.
Deklarácia k podpore tzv. Inovačného radaru: Európska únia podporuje výskum a inovácie (R&I) v Európe investovaním miliárd eur prostredníctvom programov výskumu a inovácií, napr. Horizont 2020. V rámci tejto podpory členské štáty privítali on-line nástroj s názvom Inovačný radar, umožňujúci otvorený prístup k poznatkom o inováciách a inovátoroch, ktorí sú za nimi. Tento nástroj napríklad umožní občanom nazrieť do toho, ako sa využíva financovanie EÚ a ako môže prispieť k rastu, zamestnanosti a zlepšovaniu životnej úrovne. Občania, verejní činitelia, odborníci, novinári a podnikatelia môžu vďaka Inovačnému radaru ľahko zistiť výsledky financovania inovácií EÚ.