Mark Zuckerberg bol pozvaný do Európskeho parlamentu. Poslanci chcú, aby im vysvetlil, či Facebook nezneužil údaje o svojich užívateľoch na manipuláciu volieb.
Spoločnosť Cambridge Analytica so sídlom v Londýne je obvinená, že počas amerických volieb použila údaje miliónov voličov bez ich súhlasu a zamerala sa na nich prostredníctvom personalizovaných politických reklám. Čo môže urobiť Európsky parlament? Už 12. apríla rozhodnú vedúci predstavitelia politických strán europarlamentu o tom, aké kroky parlament podnikne. Jedna z možností je, že Zuckerberg a predstavitelia ďalších významných on-line spoločností budú pozvaní do EP, zúčastnia sa plenárneho zasadania a budú odpovedať na prípadne otázky od poslancov. Europoslanci by mohli prijať uznesenie vyzývajúce Európsku komisiu, aby navrhla opatrenia, ktoré budú riešiť zneužitie osobných údajov. Parlament by tiež mohol zriadiť dočasný výbor na preskúmanie obvinení a na prípadné návrhy riešenia tohto problému.
V máji tohto roku nadobudne účinnosť všeobecné nariadenie EÚ o ochrane údajov (tzv. GDPR), ktoré stanovuje nové povinnosti pre firmy v EÚ. Občania budú mať vďaka nemu lepšiu kontrolu nad svojimi osobnými údajmi, právo dozvedieť sa, ak budú údaje o nich heknuté a právo odmietnuť profilovanie. Parlament pracuje aj na reforme európskej smernice o ochrane súkromia v elektronických komunikáciách ešte z roku 2002. Nové, aktualizované pravidlá by mali zabezpečiť vysoký stupeň bezpečnosti a ochrany súkromia pri používaní takých platforiem, akými sú napríklad Messenger, WhatApp alebo Skype. Informácie o tom, na aké čísla ste volali, aké web stránky ste navštívili, alebo kde sa práve nachádzate, by mali byť považované za dôverné a nemali by byť odovzdávané tretím stranám.
Európsky parlament vždy nástojil na tom, že ochrana bezpečnosti musí ísť ruka v ruke s ochranou súkromia a osobných údajov, a to zvlášť v dnešnom digitálnom svete. Tak tomu bolo aj počas diskusií o zbieraní údajov o leteckých pasažieroch (tzv. PNR - passenger name records) v záujme boja proti terorizmu a kriminalite. Poslanci zblízka preverovali aj pravidlá transferu údajov medzi EÚ a USA. V roku 2014 žiadali o pozastavenie dohody Safe Harbour a v roku 2017 vyzvali Európsku komisiu, aby riadne zhodnotila novú dohodu Privacy Shield ohľadne údajov využívaných na obchodné účely.
Spoločnosť Cambridge Analytica so sídlom v Londýne je obvinená, že počas amerických volieb použila údaje miliónov voličov bez ich súhlasu a zamerala sa na nich prostredníctvom personalizovaných politických reklám. Čo môže urobiť Európsky parlament? Už 12. apríla rozhodnú vedúci predstavitelia politických strán europarlamentu o tom, aké kroky parlament podnikne. Jedna z možností je, že Zuckerberg a predstavitelia ďalších významných on-line spoločností budú pozvaní do EP, zúčastnia sa plenárneho zasadania a budú odpovedať na prípadne otázky od poslancov. Europoslanci by mohli prijať uznesenie vyzývajúce Európsku komisiu, aby navrhla opatrenia, ktoré budú riešiť zneužitie osobných údajov. Parlament by tiež mohol zriadiť dočasný výbor na preskúmanie obvinení a na prípadné návrhy riešenia tohto problému.
V máji tohto roku nadobudne účinnosť všeobecné nariadenie EÚ o ochrane údajov (tzv. GDPR), ktoré stanovuje nové povinnosti pre firmy v EÚ. Občania budú mať vďaka nemu lepšiu kontrolu nad svojimi osobnými údajmi, právo dozvedieť sa, ak budú údaje o nich heknuté a právo odmietnuť profilovanie. Parlament pracuje aj na reforme európskej smernice o ochrane súkromia v elektronických komunikáciách ešte z roku 2002. Nové, aktualizované pravidlá by mali zabezpečiť vysoký stupeň bezpečnosti a ochrany súkromia pri používaní takých platforiem, akými sú napríklad Messenger, WhatApp alebo Skype. Informácie o tom, na aké čísla ste volali, aké web stránky ste navštívili, alebo kde sa práve nachádzate, by mali byť považované za dôverné a nemali by byť odovzdávané tretím stranám.
Európsky parlament vždy nástojil na tom, že ochrana bezpečnosti musí ísť ruka v ruke s ochranou súkromia a osobných údajov, a to zvlášť v dnešnom digitálnom svete. Tak tomu bolo aj počas diskusií o zbieraní údajov o leteckých pasažieroch (tzv. PNR - passenger name records) v záujme boja proti terorizmu a kriminalite. Poslanci zblízka preverovali aj pravidlá transferu údajov medzi EÚ a USA. V roku 2014 žiadali o pozastavenie dohody Safe Harbour a v roku 2017 vyzvali Európsku komisiu, aby riadne zhodnotila novú dohodu Privacy Shield ohľadne údajov využívaných na obchodné účely.