Podľa zákona o automatickej výmene informácii o finančných účtoch na účely správy daní musia banky automaticky poskytovať informácie o spravovaných účtoch vlastnených zahraničnými fyzickými či právnickými osobami a osobami, ktoré majú príjmy zo zahraničných zdrojov. Banky z toho dôvodu preverujú štátnu príslušnosť, bydlisko fyzických osôb a sídlo právnických osôb nielen zakladajúcich nové účty, ale aj už pri existujúcich založených účtov.
Okrem bežných identifikačných údajov je potrebné v prípade využívania finančných služieb doložiť všetkým bankám, v ktorých majú tieto osoby vedené účty, aj daňové identifikačné číslo a krajinu daňovej rezidencie a v prípade fyzických osôb, ak neexistuje daňové identifikačné číslo, číslo dokladu totožnosti z krajiny, kde má fyzická osoba bydlisko, prípadne iný jednoznačný identifikátor osoby vydaný v zahraničí. V prípade českých štátnych občanov je takýmto jednoznačným identifikátorom na účely daní rodné číslo alebo v prípade USA číslo sociálneho zabezpečenia (SSN). Ak klient nepreukáže daňové identifikačné číslo vydané v zahraničí, banky budú požadovať z dôvodu zisťovania rezidencie klientov pre daňové účely čestné vyhlásenie, ktoré by malo obsahovať klientom udané daňové identifikačné číslo, minimálne však krajinu alebo krajiny daňovej rezidencie a dátum narodenia.
Rovnako občania Slovenska musia pri zakladaní bankového účtu alebo účtov v zahraničí počítať s tým, že banky budú žiadať od nich dokladovanie slovenskej daňovej rezidencie. Ak klient neposkytne banke daňové identifikačné číslo, banky z krajín EÚ a z mnohých ďalších štátov sveta, môžu odmietnuť zriadenie bankového účtu.
