Hoci je cystitída alebo zápal močových ciest pomerne častým ochorením, ktoré trápi najmä ženy, väčšina sa snaží problém riešiť najskôr sama. Navyše takmer 80% opýtaných nerobí žiadne preventívne kroky, aby sa zápalu vyhli, alebo aby sa neobjavil opätovne.
Ak majú Slovenky vo veku 18 až 60 rokov podozrenie na zápal močových ciest a pociťujú príznaky ako pálenie, štípanie a bolesť, až 59,5% sa snaží problém vyriešiť najskôr samoliečbou. Ďalších 29,3% z 500 opýtaných žien si kúpi v lekárni voľne dostupné preparáty, ktoré odporúča lekárnik, alebo sú známe z reklamy. Iba 11,2% postupuje podľa rád odborníkov a navštívi lekára, ktorý následne predpíše vhodnú liečbu. Pri zbytočnom čakaní sa zápal môže rozšíriť aj do obličiek a spôsobiť ďalšie nepríjemné komplikácie, či predĺžiť čas liečby. Môže sa dokonca stať chronickým a neustále sa opakovať. Hrozí tak poškodenie obličiek a pomôcť už nemusia ani antibiotiká.
Prevažná časť opýtaných zamieri pri ťažkostiach k všeobecnému lekárovi (55,4% žien), urológa zvolí 26,9% a zvyšných 17,1% sa nechá vyšetriť u svojho gynekológa. Vo väčšine prípadov lekár určí diagnózu pomocou vyšetrenia moču. Keďže najmä u žien je riziko znehodnotenia vzorky moču baktériami, ktoré môžu pochádzať z okolia pošvy alebo konečníka, v niektorých prípadoch zvolí lekár ako vhodnejšiu formu zavedenie cievky priamo do močového mechúra. Základné vyšetrenie sa môže podľa potreby doplniť aj ultrazvukom močového ústrojenstva. Následne lekár predpíše vhodnú liečbu. V prípade bakteriálneho zápalu sú to zvyčajne antibiotiká.
Cystitída podľa štatistík postihne 40 až 50% žien minimálne raz za život. Riziko vzniku sa zvyšuje, ak žena zápal močových ciest v minulosti už prekonala, alebo nebol dostatočne či správne preliečený. Až 76,8% žien z prieskumu však na predchádzanie vzniku cystitídy neužíva žiadne lieky či výživové doplnky (kladne odpovedalo len 23,2%). Pritom práve doplnky stravy môžu byť významným pomocníkom v boji proti premnoženiu baktérií, ktoré sú za zápal zodpovedné. „Najnovšie štúdie o výživovom doplnku na báze kombinovanej fytoterapie s patentovanou kombináciou extraktov z berberínu, betulínu, arbutínu, Forskolínu a D-manózy potvrdili účinnosť pri liečbe aj prevencii recidivujúcich infektov dolných močových ciest“, hovorí urológ MUDr. Igor Bartl. Prípravok má duálne dávkovanie, a tak chráni močové cesty počas dňa i noci. Len výživové doplnky samy osebe však nestačia. Dôležité je taktiež dbať na pravidelný pitný režim, vďaka ktorému sa baktérie vyplavujú z tela von. Alfou a omegou by malo byť dodržiavanie osobnej hygieny, zdravého životného štýlu a absolvovanie preventívnych prehliadok u lekára.
Ak majú Slovenky vo veku 18 až 60 rokov podozrenie na zápal močových ciest a pociťujú príznaky ako pálenie, štípanie a bolesť, až 59,5% sa snaží problém vyriešiť najskôr samoliečbou. Ďalších 29,3% z 500 opýtaných žien si kúpi v lekárni voľne dostupné preparáty, ktoré odporúča lekárnik, alebo sú známe z reklamy. Iba 11,2% postupuje podľa rád odborníkov a navštívi lekára, ktorý následne predpíše vhodnú liečbu. Pri zbytočnom čakaní sa zápal môže rozšíriť aj do obličiek a spôsobiť ďalšie nepríjemné komplikácie, či predĺžiť čas liečby. Môže sa dokonca stať chronickým a neustále sa opakovať. Hrozí tak poškodenie obličiek a pomôcť už nemusia ani antibiotiká.
Prevažná časť opýtaných zamieri pri ťažkostiach k všeobecnému lekárovi (55,4% žien), urológa zvolí 26,9% a zvyšných 17,1% sa nechá vyšetriť u svojho gynekológa. Vo väčšine prípadov lekár určí diagnózu pomocou vyšetrenia moču. Keďže najmä u žien je riziko znehodnotenia vzorky moču baktériami, ktoré môžu pochádzať z okolia pošvy alebo konečníka, v niektorých prípadoch zvolí lekár ako vhodnejšiu formu zavedenie cievky priamo do močového mechúra. Základné vyšetrenie sa môže podľa potreby doplniť aj ultrazvukom močového ústrojenstva. Následne lekár predpíše vhodnú liečbu. V prípade bakteriálneho zápalu sú to zvyčajne antibiotiká.
Cystitída podľa štatistík postihne 40 až 50% žien minimálne raz za život. Riziko vzniku sa zvyšuje, ak žena zápal močových ciest v minulosti už prekonala, alebo nebol dostatočne či správne preliečený. Až 76,8% žien z prieskumu však na predchádzanie vzniku cystitídy neužíva žiadne lieky či výživové doplnky (kladne odpovedalo len 23,2%). Pritom práve doplnky stravy môžu byť významným pomocníkom v boji proti premnoženiu baktérií, ktoré sú za zápal zodpovedné. „Najnovšie štúdie o výživovom doplnku na báze kombinovanej fytoterapie s patentovanou kombináciou extraktov z berberínu, betulínu, arbutínu, Forskolínu a D-manózy potvrdili účinnosť pri liečbe aj prevencii recidivujúcich infektov dolných močových ciest“, hovorí urológ MUDr. Igor Bartl. Prípravok má duálne dávkovanie, a tak chráni močové cesty počas dňa i noci. Len výživové doplnky samy osebe však nestačia. Dôležité je taktiež dbať na pravidelný pitný režim, vďaka ktorému sa baktérie vyplavujú z tela von. Alfou a omegou by malo byť dodržiavanie osobnej hygieny, zdravého životného štýlu a absolvovanie preventívnych prehliadok u lekára.