Vedci z Univerzity Komenského v Bratislave dosiahli úspech vo vysvetlení faktorov určujúcich množstvo svetelného znečistenia v životnom prostredí. Ich metódy umožňujú napríklad vopred vypočítať dôsledky na úroveň svetelného znečistenia, ktoré by priniesli zmeny vo verejnom osvetlení alebo v množstve znečisťujúcich prímesí v atmosfére.
Tím fyzikov dosiahol v oblasti modelovania svetelného znečistenia niekoľko prelomových výsledkov. Práca publikovaná v Journal of Quantitative Spectroscopy and Radiative Transfer dala definitívnu odpoveď na roky diskutovanú otázku, koľko rádov rozptylu svetla je potrebné zahrnúť do výpočtov, aby výpočet úrovne svetelného znečistenia bol dostatočne presný, ale pritom čo najkratší. Komunita vedcov zaoberajúcich sa modelovaním svetelného znečistenia ho ocenila ako najzásadnejší prínos k problematike a vydavateľ ho bezplatne sprístupnil celej vedeckej komunite.
Program SkyGlow vyvinutý na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského a Ústave stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied je momentálne najrýchlejším a pritom dostatočne presným simulátorom svetelného znečistenia za rôznych atmosférických podmienok. V spolupráci s International Dark-Sky Association v Tucsone (USA) a Consortium for Dark Sky Studies (Univerzita v Utahu, USA) bol použitý na predpoveď vplyvu výmeny žlto svietiacich sodíkových svietidiel za biele LED svietidlá v meste Tucson na svetelné znečistenie v jeho okolí. Prvé merania po výmene ukazujú, že predpovedaná zmena úrovne svetelného znečistenia dobre zodpovedá reálne nameraným zmenám.
Výskumný tím sa venuje aj praktickým meraniam svetelného znečistenia a vyžarovacích charakteristík miest. Vyvinuli prototyp unikátneho celooblohového skenera, ktorý je ľahko prenosný a napájaný z autobatérie, má vysokú citlivosť aj pri meraní nízkych úrovní svetelného znečistenia a kombinuje v sebe aj denný spektrometer na určenie množstva a typu aerosólov v atmosfére.
Tím fyzikov dosiahol v oblasti modelovania svetelného znečistenia niekoľko prelomových výsledkov. Práca publikovaná v Journal of Quantitative Spectroscopy and Radiative Transfer dala definitívnu odpoveď na roky diskutovanú otázku, koľko rádov rozptylu svetla je potrebné zahrnúť do výpočtov, aby výpočet úrovne svetelného znečistenia bol dostatočne presný, ale pritom čo najkratší. Komunita vedcov zaoberajúcich sa modelovaním svetelného znečistenia ho ocenila ako najzásadnejší prínos k problematike a vydavateľ ho bezplatne sprístupnil celej vedeckej komunite.
Program SkyGlow vyvinutý na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského a Ústave stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied je momentálne najrýchlejším a pritom dostatočne presným simulátorom svetelného znečistenia za rôznych atmosférických podmienok. V spolupráci s International Dark-Sky Association v Tucsone (USA) a Consortium for Dark Sky Studies (Univerzita v Utahu, USA) bol použitý na predpoveď vplyvu výmeny žlto svietiacich sodíkových svietidiel za biele LED svietidlá v meste Tucson na svetelné znečistenie v jeho okolí. Prvé merania po výmene ukazujú, že predpovedaná zmena úrovne svetelného znečistenia dobre zodpovedá reálne nameraným zmenám.
Výskumný tím sa venuje aj praktickým meraniam svetelného znečistenia a vyžarovacích charakteristík miest. Vyvinuli prototyp unikátneho celooblohového skenera, ktorý je ľahko prenosný a napájaný z autobatérie, má vysokú citlivosť aj pri meraní nízkych úrovní svetelného znečistenia a kombinuje v sebe aj denný spektrometer na určenie množstva a typu aerosólov v atmosfére.