Zamestnávať na základe dohody o vyslaní medzi slovenským subjektom a firmou so sídlom mimo EÚ už na Slovensku nebude možné. Zmena na trhu práce platí od 1. mája 2018 na základe novely zákona o pobyte cudzincov a zákona o službách zamestnanosti.
Legislatíva pôvodne umožňovala vysielať zamestnancov z tretích krajín na výkon práce na Slovensku v rámci poskytovania služieb zahraničného zamestnávateľa so sídlom mimo EÚ. To sa novelou zákona o pobyte cudzincov a novelou o službách zamestnanosti mení. Dôvodom má byť obmedzenie množstva prichádzajúcich cudzincov. Podľa predkladateľov novely bol stav často zneužívaný a neprehľadný. Slovenské orgány nemali možnosť overiť si existenciu či reálne fungovanie zahraničnej spoločnosti, ktorá pracovníkov vysielala. Hrozilo tak riziko vzniku fiktívnych pracovných pomerov medzi vysielajúcou spoločnosťou a cudzincami.
Podľa nových pravidiel budú môcť zamestnanci z tretích krajín pracovať u slovenského zamestnávateľa len priamo na základe pracovnej zmluvy alebo na základe tzv. vnútropodnikového presunu zamestnanca. Ten však prináša zásadné administratívne a byrokratické prekážky. „Do praxe sa napríklad zavádza povinnosť preukázať, že slovenská spoločnosť a zahraničná spoločnosť, ktorá presúva zamestnanca, patria do jednej skupiny podnikov", vysvetlil Róbert Minachin z Deloitte Legal. Bude tiež nutné dokázať, že cudzinec je zamestnancom zahraničnej spoločnosti aspoň 6 mesiacov pred dátumom podania žiadosti na takýto presun.
Vnútropodnikový presun sa využíval len minimálne, pretože imigračný proces bol jednoduchší pri využití inštitútu vyslania. Nové legislatívne pravidlá budú v praxi prinášať problémy, pretože ani samotné štátne orgány (úrady práce a cudzinecká polícia) nemajú s vnútropodnikovými presunmi skúsenosti. Zatiaľ tiež nie je jasné, ako sa budú žiadosti a k nim povinne prikladané dokumenty vyhodnocovať a posudzovať.
Legislatíva pôvodne umožňovala vysielať zamestnancov z tretích krajín na výkon práce na Slovensku v rámci poskytovania služieb zahraničného zamestnávateľa so sídlom mimo EÚ. To sa novelou zákona o pobyte cudzincov a novelou o službách zamestnanosti mení. Dôvodom má byť obmedzenie množstva prichádzajúcich cudzincov. Podľa predkladateľov novely bol stav často zneužívaný a neprehľadný. Slovenské orgány nemali možnosť overiť si existenciu či reálne fungovanie zahraničnej spoločnosti, ktorá pracovníkov vysielala. Hrozilo tak riziko vzniku fiktívnych pracovných pomerov medzi vysielajúcou spoločnosťou a cudzincami.
Podľa nových pravidiel budú môcť zamestnanci z tretích krajín pracovať u slovenského zamestnávateľa len priamo na základe pracovnej zmluvy alebo na základe tzv. vnútropodnikového presunu zamestnanca. Ten však prináša zásadné administratívne a byrokratické prekážky. „Do praxe sa napríklad zavádza povinnosť preukázať, že slovenská spoločnosť a zahraničná spoločnosť, ktorá presúva zamestnanca, patria do jednej skupiny podnikov", vysvetlil Róbert Minachin z Deloitte Legal. Bude tiež nutné dokázať, že cudzinec je zamestnancom zahraničnej spoločnosti aspoň 6 mesiacov pred dátumom podania žiadosti na takýto presun.
Vnútropodnikový presun sa využíval len minimálne, pretože imigračný proces bol jednoduchší pri využití inštitútu vyslania. Nové legislatívne pravidlá budú v praxi prinášať problémy, pretože ani samotné štátne orgány (úrady práce a cudzinecká polícia) nemajú s vnútropodnikovými presunmi skúsenosti. Zatiaľ tiež nie je jasné, ako sa budú žiadosti a k nim povinne prikladané dokumenty vyhodnocovať a posudzovať.