Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) na výberovej vzorke 1.028 respondentov z marca 2018. Kým v roku 2015 sa počítačom a internetu prispôsobovalo veľmi ľahko alebo skôr ľahko celkovo 58% respondentov, v roku 2018 zostal ich podiel približne rovnaký – 59%. Naopak, za tri roky mierne stúpol podiel ľudí, ktorí tvrdia, že IKT sa prispôsobujú veľmi ťažko alebo skôr ťažko z 18% na 21%. Na druhej strane podiel tých, ktorí sa učiť a prispôsobovať odmietajú, výraznejšie neklesá. V súčasnosti je ich 20%. Pracovať s modernými technológiami najčastejšie odmietajú ľudia nad 65 rokov (až 58% z nich); nízko vzdelaní (44%); nekvalifikovaní manuálni pracovníci (27%); nezamestnaní (25%); ľudia s najnižšími príjmami (49%) a obyvatelia najmenších obcí (29%).
Najdôležitejšími dôvodmi stagnácie v digitálnej gramotnosti je najmä nechuť učiť sa a prispôsobovať, pretože technika je pre ľudí je čoraz zložitejšia (26%) a nemožnosť využívať počítač alebo internet (25%). Každý desiaty respondent tvrdí, že nie je motivovaný, lebo mu stačí to čo už vie, alebo nepociťuje tlak okolia (napr. v škole, v práci, v bežnom živote). Medzi významné argumenty – minimálne v niektorých slabších sociálnych skupinách obyvateľstva – patrí aj nedostatok financií a absencia pomoci od iných.
Za tri roky vzrástol podiel ľudí, ktorí avizujú problém s nejakou infotechnológiou či elektronickou službou vo väčšine skúmaných prípadov. Takmer tri štvrtiny z tých, čo sa prispôsobujú ťažko, tvrdí, že má problémy nielen s používaním špecializovaných / profesionálnych aplikácií, ale často s aj bežnými činnosťami. Napríklad s inštalovaním programov a ich nastavovaním (77%), s používaním externých zariadení (69%), so sťahovaním a odosielaním súborov cez internet (63%) alebo s bežnými „kancelárskymi“ aplikáciami (58%).
Výskum digitálnej gramotnosti sa v roku 2018 sústredil aj na to, ako sa za posledné tri roky zmenilo a vyprofilovalo vnímanie ľudí v otázkach celkového vplyvu počítačov a internetu na spoločnosť. Hoci najväčšia časť populácie (37%) vníma ako najväčší problém nedostatok fyzickej aktivity (pohybu, športu, pobytu v prírode), od roku 2015 zosilnel akcent na problematiku medziľudského odcudzenia. U respondentov sa zvýšila najmä citlivosť na oslabovanie schopnosti človeka normálne komunikovať a kritika závislosti ľudí na IKT, ktoré vedú k neschopnosti rozlišovať medzi virtuálnou realitou a reálnym životom. Kým v roku 2015 ich považovalo za najzávažnejší problém 18% opýtaných, v súčasnosti je to už 26%, resp. 27%. Kritické nazeranie na deštrukčný vplyv infotechnológií na medziľudské vzťahy doplňuje aj názor ďalších 24% respondentov, ktorí považujú za najväčší problém vzájomné odcudzenie ľudí a stratu osobných kontaktov.
Na druhej strane, ľudia sú menej citliví na problémy spojené s kyberkriminalitou, resp. kyberbezpečnosťou a širšie ponímanými ľudskými právami. Napríklad šírenie vírusov, podvodné web stránky, krádeže osobných údajov, účtov, hesiel a pod., považuje za závažný problém 22% respondentov. Propagáciu násilia, rasizmu, terorizmu, pornografie 17%, a stratu súkromia zapríčinenú sledovaním aktivít a zvyklostí na internete, zverejňovaním osobných údajov, monitorovaním pohybu atď., len 16% opýtaných.
