Počet extrémnych dlžníkov stále stúpa. Dlhujú bankám, nebankovým spoločnostiam, mobilným operátorom, elektrárňam či plynárňam. Iba v evidencii EOS KSI Slovensko je 44 ľudí, ktorí majú viac ako desať záväzkov. Rekord drží 54-ročný muž z Brezna, ktorý má aktuálne až 21 záväzkov.
S dlhmi bojujú ľudia bez ohľadu na to, kde bývajú a koľko majú rokov. Veľa dlhov si vyrábajú tak Bratislavčania, Žilinčania či Košičania, ale aj ľudia z Čerhova, Sečoviec či Pôtora. Vekový priemer ľudí, ktorí majú viac ako desať záväzkov, je 51 rokov. Medzi týmito dlžníkmi sa však objavili aj tridsiatnici či takmer sedemdesiatnici. „Počas života sa ľudia dostávajú do rôznych situácií – v mladosti sa snažia zabezpečiť bývanie a rodinu, v starobe zase musia platiť vysoké poplatky napríklad za zdravotnú starostlivosť. Ak siahnu po pôžičke a neskôr ju nedokážu splácať, veľmi rýchlo sa dostanú do dlhovej špirály. Prestanú platiť za elektrinu, plyn či mobil, alebo si vezmú ďalšiu pôžičku, ktorou splácajú tú prvú", vysvetľuje Michal Šoltes.
Ak už ľudia majú veľa dlhov a nedokážu ich splácať, majú niekoľko možností. Požičať si od rodiny alebo známych, dohodnúť sa s veriteľmi a splácať im po malých čiastkach, či napríklad predať časť svojho majetku. Prvým krokom je však komunikácia! Prevažná časť dlžníkov nekomunikuje, zatajuje sa, alebo opakovane zavádza, že zaplatí. V extrémnych prípadoch nastáva posledná forma riešenia, a tou je súd a exekúcia.
S dlhmi bojujú ľudia bez ohľadu na to, kde bývajú a koľko majú rokov. Veľa dlhov si vyrábajú tak Bratislavčania, Žilinčania či Košičania, ale aj ľudia z Čerhova, Sečoviec či Pôtora. Vekový priemer ľudí, ktorí majú viac ako desať záväzkov, je 51 rokov. Medzi týmito dlžníkmi sa však objavili aj tridsiatnici či takmer sedemdesiatnici. „Počas života sa ľudia dostávajú do rôznych situácií – v mladosti sa snažia zabezpečiť bývanie a rodinu, v starobe zase musia platiť vysoké poplatky napríklad za zdravotnú starostlivosť. Ak siahnu po pôžičke a neskôr ju nedokážu splácať, veľmi rýchlo sa dostanú do dlhovej špirály. Prestanú platiť za elektrinu, plyn či mobil, alebo si vezmú ďalšiu pôžičku, ktorou splácajú tú prvú", vysvetľuje Michal Šoltes.
Ak už ľudia majú veľa dlhov a nedokážu ich splácať, majú niekoľko možností. Požičať si od rodiny alebo známych, dohodnúť sa s veriteľmi a splácať im po malých čiastkach, či napríklad predať časť svojho majetku. Prvým krokom je však komunikácia! Prevažná časť dlžníkov nekomunikuje, zatajuje sa, alebo opakovane zavádza, že zaplatí. V extrémnych prípadoch nastáva posledná forma riešenia, a tou je súd a exekúcia.