Od 1. júla 2018 začne na Slovensku platiť úverový strop. Bude sa určovať podľa indexu DTI (debt to income). Celková zadlženosť jednotlivca nebude môcť presiahnuť osemnásobok jeho čistého ročného príjmu. Podiel pôžičiek poskytnutých nad túto hranicu bude postupne klesať a od apríla 2019 nebude môcť presiahnuť úroveň 5%.
Nové pravidlá sa síce budú týkať nových úverov, no pri ich posudzovaní sa budú brať do úvahy aj staré dlhy žiadateľa. Kto si už skôr požičal napríklad sumu vo výške štvornásobku svojho čistého ročného príjmu, polovicu úverového maxima si tak už vyčerpal. Sprísňovanie podmienok zo strany NBS sa dotkne hlavne ľudí, ktorí majú záujem o kúpu drahšej nehnuteľnosti. Ich čistý príjem nemusí garantovať dostatočnú výšku úveru, aby si mohli takéto bývanie dovoliť kúpiť. Napríklad v Bratislavskom kraji dosiahla výška priemerného platu podľa údajov Štatistického úradu SR úroveň 1.200 eur mesačne. Čistá mzda bezdetného slobodného človeka je v takom prípade 902 eur. To znamená, že priemerný obyvateľ Bratislavského kraja si po novom bude môcť požičať najviac 86.592 eur. V ostatných krajoch to bude ešte menej. Pri obstaraní bytu však bude musieť kupujúci vo väčšine prípadov disponovať aj vlastnými úsporami vo výške 20% jeho ceny. Centrálna banka totiž obmedzuje aj počet hypoték poskytnutých nad úroveň 80% ceny nehnuteľnosti.
Po novom si tak bude môcť priemerný Bratislavčan dovoliť kúpiť nehnuteľnosť v hodnote 108.240 eur. Pri priemernej cene bývania v tomto kraji to bude stačiť na 56,82 m2. Pri novostavbách, pri ktorých sa cena šplhá k úrovni 3000 eur za m2, mu takáto výška investície bude stačiť maximálne na menší jednoizbový byt. V ostatných krajoch Slovenska bude situácia priaznivejšia. Dôvodom sú nižšie ceny bývania. Aj tu však platí, že drahšie byty v novostavbách budú pre mnohých menej dostupné. Ak sa však kupujúci uspokojí aj so staršou nehnuteľnosťou, nebude mať mimo Bratislavského kraja problém obstarať si aj väčší byt.
Nové pravidlá sa síce budú týkať nových úverov, no pri ich posudzovaní sa budú brať do úvahy aj staré dlhy žiadateľa. Kto si už skôr požičal napríklad sumu vo výške štvornásobku svojho čistého ročného príjmu, polovicu úverového maxima si tak už vyčerpal. Sprísňovanie podmienok zo strany NBS sa dotkne hlavne ľudí, ktorí majú záujem o kúpu drahšej nehnuteľnosti. Ich čistý príjem nemusí garantovať dostatočnú výšku úveru, aby si mohli takéto bývanie dovoliť kúpiť. Napríklad v Bratislavskom kraji dosiahla výška priemerného platu podľa údajov Štatistického úradu SR úroveň 1.200 eur mesačne. Čistá mzda bezdetného slobodného človeka je v takom prípade 902 eur. To znamená, že priemerný obyvateľ Bratislavského kraja si po novom bude môcť požičať najviac 86.592 eur. V ostatných krajoch to bude ešte menej. Pri obstaraní bytu však bude musieť kupujúci vo väčšine prípadov disponovať aj vlastnými úsporami vo výške 20% jeho ceny. Centrálna banka totiž obmedzuje aj počet hypoték poskytnutých nad úroveň 80% ceny nehnuteľnosti.
Po novom si tak bude môcť priemerný Bratislavčan dovoliť kúpiť nehnuteľnosť v hodnote 108.240 eur. Pri priemernej cene bývania v tomto kraji to bude stačiť na 56,82 m2. Pri novostavbách, pri ktorých sa cena šplhá k úrovni 3000 eur za m2, mu takáto výška investície bude stačiť maximálne na menší jednoizbový byt. V ostatných krajoch Slovenska bude situácia priaznivejšia. Dôvodom sú nižšie ceny bývania. Aj tu však platí, že drahšie byty v novostavbách budú pre mnohých menej dostupné. Ak sa však kupujúci uspokojí aj so staršou nehnuteľnosťou, nebude mať mimo Bratislavského kraja problém obstarať si aj väčší byt.