Prvá výročná správa o stave schengenskej spolupráce - v rámci ktorej sa 26 štátov dohodlo na ukončení pasových a ďalších kontrol na spoločných hraniciach - reaguje na hlavné nedostatky aplikácie schengenského acquis v praxi, ako aj dosiahnutý pokrok pri ich odstraňovaní. Poslanci tiež v uznesení navrhujú ďalšie kroky zlepšenie fungovania Schengenu.
Poslanci odsúdili pokračovanie obnovovania kontrol na vnútorných hraniciach, ktoré do značnej miery súvisia so slabinami spoločného európskeho azylového systému, ale aj s nedostatkom politickej vôle, solidarity a deľby zodpovednosti. Mnohé z pretrvávajúcich kontrol nie sú podľa poslancov potrebné ani primerané, a sú preto nezákonné. V súčasnosti vykonáva kontroly na vnútorných hraniciach Schengenu šesť krajín: Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko a Švédsko. Parlament tiež odsúdil budovanie fyzických bariér, vrátane plotov, medzi členskými štátmi.
Navrhované opatrenia:
• trvalá, rázna a účinná reakcia zo strany EÚ v rámci pátracích a záchranných operácií na mori s cieľom predchádzať stratám na životoch;
• dôkladnejšie zhromažďovanie informácií a údajov zodpovednými orgánmi v členských štátoch ohľadom vnútroštátneho nakladania so zdrojmi a spôsobilosťami, ktoré sú využívané na kontrolu hraníc;
• zavedenie rýchlych a účinných postupov navracania neúspešných žiadateľov o azyl a neregulárnych migrantov, ktoré budú zároveň plne rešpektovať základné práva a ľudské a dôstojné podmienky po vydaní rozhodnutia o návrate;
• uznávanie a vykonávanie rozhodnutia o návrate prijaté iným členským štátom namiesto prijímania nového rozhodnutia či odovzdania neregulárneho migranta do prvého členského štátu, ktorý rozhodnutie vydal;
• zabezpečenie primeranej infraštruktúry, bývania a životných podmienok pre všetkých žiadateľov o azyl, najmä pre maloleté osoby bez sprievodu, rodiny s deťmi a ženy v zraniteľnej situácii;
• reforma Schengenského informačného systému (SIS) v týchto oblastiach: ochrana detí, ktorým hrozí nebezpečenstvo alebo sú nezvestné, okamžitá a povinná výmena informácií o terorizme a povinná výmena informácií o rozhodnutiach o návrate.
EÚ v ostatných rokoch prijala viacero opatrení na posilnenie schengenského priestoru, vrátane zriadenia Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, sprísnenia kontrol osôb na vonkajších hraniciach či zavedenia elektronického registračného systému pri prekračovaní vonkajších hraníc. Poslanci tiež opätovne zdôraznili, že Bulharsko a Rumunsko sú pripravené na začlenenie sa do schengenského priestoru. Parlament v tejto súvislosti vyzval Radu (ministrov) EÚ, aby ich vstup schválila. Vyjadrili ale hlboké znepokojenie v súvislosti s hodnotením dočasného používania Schengenského informačného systému britskými orgánmi, a to aj v súvislosti s budúcimi vzťahmi medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom.
Poslanci odsúdili pokračovanie obnovovania kontrol na vnútorných hraniciach, ktoré do značnej miery súvisia so slabinami spoločného európskeho azylového systému, ale aj s nedostatkom politickej vôle, solidarity a deľby zodpovednosti. Mnohé z pretrvávajúcich kontrol nie sú podľa poslancov potrebné ani primerané, a sú preto nezákonné. V súčasnosti vykonáva kontroly na vnútorných hraniciach Schengenu šesť krajín: Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko a Švédsko. Parlament tiež odsúdil budovanie fyzických bariér, vrátane plotov, medzi členskými štátmi.
Navrhované opatrenia:
• trvalá, rázna a účinná reakcia zo strany EÚ v rámci pátracích a záchranných operácií na mori s cieľom predchádzať stratám na životoch;
• dôkladnejšie zhromažďovanie informácií a údajov zodpovednými orgánmi v členských štátoch ohľadom vnútroštátneho nakladania so zdrojmi a spôsobilosťami, ktoré sú využívané na kontrolu hraníc;
• zavedenie rýchlych a účinných postupov navracania neúspešných žiadateľov o azyl a neregulárnych migrantov, ktoré budú zároveň plne rešpektovať základné práva a ľudské a dôstojné podmienky po vydaní rozhodnutia o návrate;
• uznávanie a vykonávanie rozhodnutia o návrate prijaté iným členským štátom namiesto prijímania nového rozhodnutia či odovzdania neregulárneho migranta do prvého členského štátu, ktorý rozhodnutie vydal;
• zabezpečenie primeranej infraštruktúry, bývania a životných podmienok pre všetkých žiadateľov o azyl, najmä pre maloleté osoby bez sprievodu, rodiny s deťmi a ženy v zraniteľnej situácii;
• reforma Schengenského informačného systému (SIS) v týchto oblastiach: ochrana detí, ktorým hrozí nebezpečenstvo alebo sú nezvestné, okamžitá a povinná výmena informácií o terorizme a povinná výmena informácií o rozhodnutiach o návrate.
EÚ v ostatných rokoch prijala viacero opatrení na posilnenie schengenského priestoru, vrátane zriadenia Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, sprísnenia kontrol osôb na vonkajších hraniciach či zavedenia elektronického registračného systému pri prekračovaní vonkajších hraníc. Poslanci tiež opätovne zdôraznili, že Bulharsko a Rumunsko sú pripravené na začlenenie sa do schengenského priestoru. Parlament v tejto súvislosti vyzval Radu (ministrov) EÚ, aby ich vstup schválila. Vyjadrili ale hlboké znepokojenie v súvislosti s hodnotením dočasného používania Schengenského informačného systému britskými orgánmi, a to aj v súvislosti s budúcimi vzťahmi medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom.