„Nemáme jasnú víziu, ako chceme žiť. Pre budúcnosť bude kľúčové spoločne o nej komunikovať a spolupracovať na jej napĺňaní“, uviedol Davy Čajko. Slovensko je v oblasti inovácií skôr tzv. nasledovačom, nie lídrom. Chýba nám dlhodobá vízia, s ktorou by sa spoločnosť stotožnila. Krajiny ako napríklad Estónsko, ktoré si ju stanovili a napĺňajú ju, napredujú výrazne rýchlejšie a sú v oblasti digitalizácie, vzdelávania či podpory priemyslu a regiónov pre ostatných príkladom.
Viacerí ľudia si pod umelou inteligenciou predstavujú elektronickú bytosť. „Dnes je to však predovšetkým počítačový program, ktorý zabezpečuje strojové učenie, lepšiu štatistiku, hľadanie korelácii, automatizáciu procesov a presnosť vo výrobe. Technológia, ktorá funguje len so správnym zadaním od človeka. Preto potrebujeme kvalitných ľudí, ktorí dokážu s novou technológiou vytvárať kvalitný produkt. Kľúčové preto teraz je investovať do umelej inteligencie ako aj do vzdelávania o nej“, zhrnul František Duchoň. Zamestnania, ktoré sú dnes dominantné, sme ešte pred desiatimi rokmi nepoznali a je veľmi pravdepodobné, že takéto rýchle tempo zmien bude pokračovať. Ako teda dnes vzdelávať študentov? Je zjavné, že nemá zmysel učiť informácie, dôležitejšia bude flexibilita, schopnosť vedieť rýchlo sa prispôsobiť novým situáciám, selektovať informácie a rozhodovať sa.
Obrovskými zmenami prejde doprava. Vzniknú služby, ktoré vyriešia kompletný presun z bodu A do bodu B, čiže nám inteligentne nakombinujú rôzne typy dopravných prostriedkov a pritom nás zbavia akejkoľvek povinnosti tak, aby sme si počas cestovania mohli vybaviť on-line návštevu lekára či prednášku v škole. Otázkou je, či chceme žiť takto a či sa náš dennodenný život nezmení natoľko, že doprava už pre nás nebude taká dôležitá.
Medzi najdôležitejšie prvky kybernetickej bezpečnosti patrí silná kooperácia a výmena informácií – medzi krajinami, aj medzi sektormi. Avšak v tom, aké efektívne vedia byť pritom štáty, sa diskutujúci nezhodli. Ďalším dôležitým prvkom ochrany je rýchla a odborná reakcia na vzniknuté incidenty a využívanie umelej inteligencie.
Mnohé modely firiem sú neefektívne, start-upy sa nedokážu rozbehnúť a zanikajú skôr, ako vyvinú vlastný produkt. Ako reakcia na to vznikajú ekosystémy, ktoré pomáhajú vyriešiť širokú škálu problémov. Ide o sieť ľudí, firiem, projektov a investorov, ktorí sú si navzájom prospešní. V každej krajine funguje ten ekosystém inak a má vlastné pravidlá, ale dnes je zrejmé, že bez nich by prežilo oveľa menej spoločností.
Téma inteligentných nemocníc je v celej strednej Európe ešte len v začiatkoch. „Na Slovensku sa už realizovali čiastkové riešenia, ale máme pred sebou ešte dlhú cestu. Podľa môjho názoru by bolo najlepšie začať inteligentnými investičnými rozhodnutiami a oveľa viac pozornosti sústrediť na rozhodovací proces v tejto fáze. Na to je potrebné vytvoriť širšie povedomie o tom, čo vlastne inteligentné nemocnice sú a ako sa tvoria, inšpirovať sa v zahraničí a následne meniť prístup“, upozornil Ján Králik.
