Hlavným cieľom je postupné približovanie sa Slovenska k znalostným ekonomikám v rámci Európskej únie.
Stratégia odporúča napríklad postupné zvyšovanie výdavkov na výskum a vývoj do roku 2030 tak, aby dosiahli úroveň prvej päťky krajín EÚ z pohľadu podielu výdavkov na výskum a vývoj na HDP. Hovorí sa aj o zvážení možnosti úpravy daní a odvodov v dlhodobom horizonte, a to tak z hľadiska zvyšovania ich prehľadnosti, ako aj znižovania ich výšky a početnosti. V oblasti trhu práce dáva dôraz na riadený príchod pracovnej sily bez toho, aby dochádzalo k znevýhodňovaniu domácich zamestnancov.
Stratégia vytvára základný rámec, ktorý Slovensko nasmeruje od nákladovej konkurencieschopnosti hospodárstva k sofistikovanejším formám výroby a služieb a hospodárstvu postavenom na vyššej pridanej hodnote, produktivite, či lepšom mzdovom ohodnotení. Podrobnosti prinesú postupne štyri akčné plány, vždy na obdobie troch rokov. Akčné plány už budú obsahovať konkrétne úlohy, zodpovedných gestorov a finančný rámec na ich plnenie.
Samotná stratégia na jednej strane analyzuje a sumarizuje súčasný stav, na strane druhej navrhuje opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti hospodárskeho rastu. Opatrenia sa týkajú piatich oblastí - rozvoja ľudského kapitálu, technologických zmien a podpory inovatívneho potenciálu SR, ekologickej efektívnosti hospodárstva, rozvoja podnikateľského prostredia a regionálneho rozvoja.
