Finančnú
situáciu v porovnaní s obdobím spred štyroch rokov Slováci síce vnímajú
rovnako, ale pravda je taká, že v súčasnosti si z výplaty dokážu odložiť
o niečo viac peňazí.
Z prieskumu Poštovej banky
(2muse na vzorke 1.454 respondentov) ďalej vyplýva, že 50% si mesačne odloží
100 eur (v roku 2014 to bolo 70 eur). Napriek nemalým životným nákladom a
nízkym dôchodkom si aj väčšina seniorov vie každý mesiac niečo usporiť,
najčastejšie sumu do 50 eur. Takmer štvrtina seniorov si odkladá až do 149 eur.
„Peniaze si najčastejšie nechávajú v
bezpečí na bežnom, prípadne na sporiacom účte. Slovenskí dôchodcovia nemajú vo
zvyku odkladať si peniaze na drahú dovolenku či lepšie auto. Šetria skôr s
cieľom vytvoriť si finančnú rezervu, ktorá im pomôže vykryť nečakané zvýšené
náklady na život či zdravotnú starostlivosť", uviedla Lýdia Žáčková.
Väčšina opýtaných tiež potvrdila, že v snahe čo-to usporiť myslia najmä na
svojich blízkych.
Približne pätine Slovákov sa stáva, že si občas musia požičať. Finančnú výpomoc z času na čas potrebujú aj tí z druhého konca príjmového spektra, priznalo sa k tomu 16% ľudí s nadpriemerným príjmom. „Slováci si najčastejšie požičiavajú od rodiny a priateľov, v priemere ide o sumu 137 eur. Stáva sa to hlavne v domácnostiach s nižším príjmom", doplnila Žáčková. Väčšina z nich peniaze odkladá bez konkrétneho cieľa a najčastejšie sa ich snaží zhodnotiť na sporiacom účte. Takmer traja z desiatich ich však nechávajú doma, bez možnosti zveľadenia našetrenej čiastky a s pomerne vysokým rizikom ich odcudzenia.
Takmer tretina Slovákov sa
priznala, že sa nad zhodnocovaním svojich prostriedkov príliš nezamýšľa
a aj zvyšné peniaze si necháva na bežnom účte.
