Viac
ako tretina Európanov v roku 2016 nevycestovala na dovolenku vôbec a takmer
polovica si vycestovanie nemohla dovoliť z finančných dôvodov. Aj to sú závery
prieskumu Eurostat, ktorý mapoval turizmus v roku 2016.
Na dovolenku v roku 2016 vycestovala viac ako polovica (62%) Európanov (starších ako 15 rokov). Polovica z nich (50%) dovolenkovala (najmenej 1 prenocovanie) doma, vo vlastnej krajine, zatiaľ čo 32% Európanov podniklo aspoň jednodňový výlet do zahraničia. Ostatná tretina (38%) Európanov sa pre vycestovanie za osobným účelom nerozhodla. Takmer polovica (48%) respondentov, predovšetkým Grékov (75%), Portugalcov (66%) či Chorvátov (62%) si vycestovanie nemohla dovoliť z finančných dôvodov. Ďalšími dôvodmi brániacimi vycestovaniu boli zdravotné ťažkosti a nízka motivácia (20%), pracovné a školské záväzky (16%) či rodinné dôvody (13%).
Z pohľadu Slovenska za rok 2016 nevycestovalo 33,9% respondentov, čo je takmer v zhode s celoeurópskym priemerom (37.9%). Slovákov viedla pri tomto rozhodnutí predovšetkým nízka miera motivácie (57%), ktorou sa občania našej republiky výraznou mierou vymykajú celoeurópskemu priemeru (20,2%). Našu krajinu v tomto ohľade predbehlo už len Švédske kráľovstvo (60,4%). Nasledujúcim faktorom brániacim Slovákom vycestovať bola zložitá finančná situácia (50,3%), ktorej čelí aj takmer polovica populácie EÚ (47,7%). Ďalšími motívmi, pre ktoré sa Slováci rozhodli ostať v pohodlí svojho domova, boli zdravotné ťažkosti (34,3%), príznačné aj pre našich susedov v Českej republike (40,2%), alebo rodinné záväzky (24,3%), v ktorých nás s 24,7% predstihli už len naši západní susedia v Rakúsku. V celoeurópskom meradle sú rodinné dôvody s 13,3% najmenej ovplyvňujúcim faktorom. Pracovné či školské povinnosti udalo za motív nevycestovať len necelých 10% Slovákov. V európskom priemere z tohto dôvodu nevycestovalo 15,8% respondentov.
Na dovolenku v roku 2016 vycestovala viac ako polovica (62%) Európanov (starších ako 15 rokov). Polovica z nich (50%) dovolenkovala (najmenej 1 prenocovanie) doma, vo vlastnej krajine, zatiaľ čo 32% Európanov podniklo aspoň jednodňový výlet do zahraničia. Ostatná tretina (38%) Európanov sa pre vycestovanie za osobným účelom nerozhodla. Takmer polovica (48%) respondentov, predovšetkým Grékov (75%), Portugalcov (66%) či Chorvátov (62%) si vycestovanie nemohla dovoliť z finančných dôvodov. Ďalšími dôvodmi brániacimi vycestovaniu boli zdravotné ťažkosti a nízka motivácia (20%), pracovné a školské záväzky (16%) či rodinné dôvody (13%).
Z pohľadu Slovenska za rok 2016 nevycestovalo 33,9% respondentov, čo je takmer v zhode s celoeurópskym priemerom (37.9%). Slovákov viedla pri tomto rozhodnutí predovšetkým nízka miera motivácie (57%), ktorou sa občania našej republiky výraznou mierou vymykajú celoeurópskemu priemeru (20,2%). Našu krajinu v tomto ohľade predbehlo už len Švédske kráľovstvo (60,4%). Nasledujúcim faktorom brániacim Slovákom vycestovať bola zložitá finančná situácia (50,3%), ktorej čelí aj takmer polovica populácie EÚ (47,7%). Ďalšími motívmi, pre ktoré sa Slováci rozhodli ostať v pohodlí svojho domova, boli zdravotné ťažkosti (34,3%), príznačné aj pre našich susedov v Českej republike (40,2%), alebo rodinné záväzky (24,3%), v ktorých nás s 24,7% predstihli už len naši západní susedia v Rakúsku. V celoeurópskom meradle sú rodinné dôvody s 13,3% najmenej ovplyvňujúcim faktorom. Pracovné či školské povinnosti udalo za motív nevycestovať len necelých 10% Slovákov. V európskom priemere z tohto dôvodu nevycestovalo 15,8% respondentov.
