Do 16. augusta t.r. môžete vyjadriť svoj názor na
úpravu letného času vo verejnej konzultácii Európskej komisie. On-line dotazník
je dostupný vo všetkých úradných jazykoch EÚ (okrem írčiny) a príspevky do
konzultácie budú následne zverejnené.
Komisia tak reaguje na
podnety
- od občanov, ktorí sa
sťažujú na negatívny vplyv časového posunu na ich zdravie;
- z Európskeho parlamentu,
ktorý v uznesení z februára 2018 požiadal EK, aby súčasnú smernicu preskúmala
prípadne navrhla jej revíziu;
- od členských
štátov – niekoľko členských štátov sa s problematikou striedanie času
obrátilo na komisiu listom, napríklad Fínsko žiada, aby sa od polročných
časových zmien upustilo.
Pri súčasnej úprave sa v
EÚ posúva čas dvakrát do roka, pričom sa zohľadňuje meniaca sa dĺžka trvania
denného svetla. Vo väčšine členských štátov je letný čas dlhoročnou tradíciou,
ktorá siaha až do obdobia prvej a druhej svetovej vojny, resp. ropnej krízy
sedemdesiatych rokov. Vtedy bolo hlavným účelom letného času šetriť energiu. Letný
čas na úrovni EÚ funguje od osemdesiatych rokov a momentálne ho upravuje smernica 2000/84/ES, ktorá ukladá členským štátom povinnosť prejsť na
letný čas v poslednú marcovú nedeľu a späť na zimný čas v poslednú októbrovú
nedeľu. Cieľom európskej legislatívy EÚ o letnom čase bolo zjednotiť termíny
prechodu na letný čas, aby sa predišlo potenciálnym problémom, napríklad v
doprave, spôsobeným rozdielnymi termínmi zmeny času.
Užitočnosťou letného času
v EÚ sa zaoberali viaceré štúdie, z ktorých vychádza nasledovné:
Vnútorný trh – nekoordinované zmeny času medzi členskými štátmi
by poškodili vnútorný trh, skomplikovala by sa preprava, komunikácia i
cestovanie.
Energetika – aj napriek tomu, že úspora energie bola jedným z
hlavných dôvodov zavedenia letného času, ukazuje sa, že celková úspora energie
vďaka letnému času je zanedbateľná.
Zdravie – na jednej strane má letný čas pozitívny vplyv, keďže
umožňuje tráviť viac času vonku, na druhej strane chronobiologický výskum
naznačuje, že vplyv takýchto zmien na ľudský biorytmus môže byť závažnejší, než
sa predpokladalo.
Bezpečnosť na cestách – neexistujú jednoznačné dôkazy o prepojení medzi letným
časom a počtom dopravných nehôd.
V reakcii na uznesenie
Európskeho parlamentu Európska komisia navrhla dve hlavné politické
alternatívy na zaistenie harmonizovaného režimu, a to:
- zachovanie súčasnej úpravy
letného času v EÚ v zmysle
smernice 2000/84/ES;
- zrušenie polročných časových
posunov vo všetkých členských štátoch a zákaz periodických posunov; opäť treba poznamenať, že sa to
netýka časových pásem a rozhodnutie o tom, či trvalo
ponechať zimný alebo letný (prípadne iný) čas, by zostalo na uvážení
jednotlivých členských štátov.
