Efektívnejšie využitie lôžkových kapacít, kvalitnejšia
a bezpečnejšia zdravotná starostlivosť pre pacienta, ale aj posilnenie
lôžok na poskytovanie dlhodobej starostlivosti. To sú hlavné ciele novej
koncepcie rozvoja ústavnej zdravotnej starostlivosti na najbližších 12 rokov. Opatrenia budú realizované postupne do roku 2030, prvé
čiastkové z nich plánujú poisťovne zaviesť od budúceho roka.
Na koncepcii spolupracovali odborníci z Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR (IZP), Asociácia zdravotných poisťovní (AZP) aj zdravotné poisťovne. Podkladom bola aj štúdia Boston Consulting Group. Problémom Slovenska je nižšia efektivita a tým aj hodnota, ktorú dostáva pacient. Vďaka vyššej efektivite hospitalizácií spolu so zmenou využitia lôžkového fondu by mohlo do roku 2030 postupne ísť na jedno lôžko namiesto súčasných 29.000 eur takmer 40.000 eur ročne.
Hoci máme na Slovensku
o 9% viac hospitalizácií na 100.000 obyvateľov ako v krajinách
západnej Európy, máme nižšiu obložnosť (72% vs. 80%), čiže viac ako štvrtina postelí
je prázdna. Slovenský pacient zároveň strávi v nemocnici viac času,
priemerne 8,5 dňa, no napriek tomu máme až 243 odvrátiteľných úmrtí na 100 tis.
obyvateľov. V krajinách západnej Európy je to iba 100,5 úmrtí na rovnaký
počet obyvateľov.
Štúdia tiež analyzuje, ako sa zmení potreba lôžkových kapacít v dôsledku starnutia populácie, poklesu pôrodnosti či vďaka inováciám. Postupne by sa tak časť z nich mala využiť na nové účely. Takisto by malo prísť k zlepšeniu manažmentu pacienta v nemocniciach a posilneniu jednodňovej zdravotnej starostlivosti. Vyššia efektivita hospitalizácií ide ruka v ruke aj s bezpečnosťou pacientov. Lôžkové oddelenia s nízkym počtom zákrokov sú totiž podľa BCG, ale aj ďalších štúdií, rizikovejšie. Uvoľnené lôžka pomôžu riešiť ďalší problém Slovenska – zabezpečenie dlhodobej starostlivosti najmä pre starších ľudí.
