Európska komisia uverejnila Monitor
vzdelávania a odbornej prípravy z roku 2018, v ktorom sa uvádza, že
členské štáty spravili ďalší pokrok a priblížili sa k cieľom EÚ
stanoveným na rok 2020. Aj naďalej však pretrvávajú rozdiely
medzi krajinami a v rámci nich, čo ukazuje, že sú potrebné ďalšie reformy.
Platí to najmä pre základné zručnosti, kde treba vynaložiť väčšie úsilie na
to, aby sa mladí ľudia naučili riadne čítať, písať a počítať – to je základným
predpokladom toho, aby sa stali aktívnymi a zodpovednými občanmi. Podiel
žiakov, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku bez diplomu sa v roku
2017 znížil na 10,6 %, čo je veľmi blízko cieľa vo výške menej ako
10 % do roku 2020. To však stále znamená, že viac ako jeden z desiatich
žiakov nemá dobré vyhliadky na ďalšie vzdelávanie alebo na istý vstup na trh
práce, čo je dané aj obmedzenejšími možnosťami na vzdelávanie dospelých. Percentuálny
podiel osôb, ktoré ukončili terciárne vzdelávanie, sa zvýšil na 39,9 %, čo
znamená, že sa skoro dosiahol dohodnutý cieľ 40 % do roku 2020. Do
vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve sa zapojilo 95,5 % detí vo
veku štyri a viac rokov, čo je o niečo viac ako cieľ aspoň 95 %
detí.
V monitore sa sleduje aj to, aké sú výdavky členských štátov na
vzdelávanie, ktoré predstavujú dôležitú investíciu do hospodárskeho a sociálneho
rozvoja. Verejné financovanie vzdelávania sa zvýšilo v roku 2016
v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 0,5 % v reálnom
vyjadrení. Mnohé členské štáty však ešte stále investujú do vzdelávania menej
než pred hospodárskou krízou a trinásť z nich v skutočnosti vynakladá
menej prostriedkov.
· Priepastné rozdiely v úrovni dosiahnutého vzdelania: výsledky študentov výrazne ovplyvňuje sociálno-ekonomické prostredie.
· Napriek neustálemu hospodárskemu rastu sú investície do vzdelávania hlboko pod priemerom krajín OECD a EÚ. Nedávno bola navrhnutá nová stratégia vzdelávania a zvýšenie financovania školstva.
· Vysokoškolské vzdelávanie treba zmodernizovať, aby získalo medzinárodnejší rozmer.
· Hoci sa postavenie učiteľov a školiteľov postupne zlepšuje, stále je pomerne nevýhodné, najmä pokiaľ ide o ich platové podmienky. Hoci sa mzdy učiteľov nedávno zvýšili, ich úroveň konkurencieschopnosti je stále veľmi nízka na západnom Slovensku a najmä v Bratislave.
· V školách by sa mohol dať väčší priestor občianskej výchove.
· Pri testovaní žiakov základných škôl (piatakov) v matematike a v slovenskom jazyku sa potvrdili veľké rozdiely medzi najviac a najmenej rozvinutými regiónmi Slovenska. Najhoršie výsledky boli zaznamenané v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Naopak, najlepšie výsledky dosiahli žiaci z Bratislavy. Žiaci zo sociálne znevýhodnených skupín dosiahli približne o polovicu menej bodov ako ich rovesníci zo sociálne priaznivého prostredia (MŠ, 2017).
