Do roku 2030 by sa energetická účinnosť v Európskej únii
mala zvýšiť o 32,5%. Podiel energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na hrubej
konečnej energetickej spotrebe by mal v rovnakom čase dosiahnuť aspoň 32%. Oba
ciele by mali byť v roku 2023 prehodnotené, pokiaľ by sa však mali meniť, tak
len smerom nahor, znížiť sa nemôžu.
Biopalivá druhej generácie môžu podľa poslancov zohrávať významnú úlohu pri znižovaní uhlíkovej stopy v sektore dopravy. Na základe novej legislatívy by aspoň 14% paliva využívaného v doprave malo do roku 2030 pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Produkcia biopalív prvej generácie je však spojená s vysokým rizikom takzvanej nepriamej zmeny využívania pôdy (ILUC), teda konverzie pôdy, na ktorej nedochádzalo ku kultivácii plodín - napríklad pozemkov s trávnatými porastmi či lesmi, na pôdu využívanú na produkciu potravín. Využívanie biopalív prvej generácie sa preto od roku 2030 nebude považovať za súčasť úsilia o dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. V rámci kalkulácie dosahovania týchto cieľov bude príspevok prvej generácie biopalív od roku 2019 postupne znižovaný a v roku 2030 dosiahne nulovú úroveň.
Po schválení Európskym parlamentom musí nové právne normy formálne odobriť aj Rada (ministrov) EÚ. Do platnosti vstúpia dvadsať dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.
Nariadenie o riadení energetickej únie bude priamo aplikovateľné vo všetkých členských štátoch. Dvojica smerníc - o energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojoch energie - podlieha transpozícii do vnútroštátneho práva, na ktorú budú mať členské štáty 18 mesiacov.
Každý členský štát predstaví do 31. decembra 2019 prvý desaťročný integrovaný národný plán v oblasti energetiky a klímy, ktorý bude obsahovať vnútroštátne ciele, príspevky, ako aj politiky a opatrenia zamerané na ich dosiahnutie. Takého plány by členské štáty mali vypracovať každých desať rokov.