Európska komisia a OECD
spoločne uverejnili správu prezentujúcu analýzy zdravotného stavu občanov EÚ a
výkonnosti zdravotníctva v 28 členských štátoch, 5 kandidátskych krajinách a 3
krajinách krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO).
Správa je prvým krokom v dvojročnom cykle, ďalej bude v roku 2019 nasledovať vypracovanie zdravotných profilov všetkých členských krajín EÚ, z ktorých vyplynú osobitné charakteristiky a posledným je séria diskusií v jednotlivých štátoch. „Priemerná dĺžka života v EÚ je jednou z najvyšších na svete, ale nemali by sme zaspať na vavrínoch. Veľa životov sa môže zachrániť zvýšením úsilia na podporu zdravého životného štýlu", uviedol Komisár pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenis Andriukaitis. Priemerná dĺžka života v krajinách EÚ stabilne rastie, ale od roku 2011 sa spomalila. Veľké rozdiely v priemernej dĺžke života pretrvávajú nielen medzi pohlaviami, ale aj v rámci sociálno-ekonomického postavenia.
Na Slovensku bola v roku 2016 predpokladaná dĺžka života 77 rokov, pričom európsky priemer je 81 rokov. Veľké rozdiely v priemernej dĺžke života pretrvávajú nielen medzi pohlaviami, ale aj v rámci sociálno-ekonomického postavenia: na Slovensku môže 30 ročný muž s vysokou úrovňou vzdelania očakávať, že bude žiť o 15 rokov viac v porovnaní s tým, keby dosiahol len nízku úroveň vzdelania a 30 ročná vzdelaná žena môže očakávať dlhší život o 7 rokov v porovnaní so ženou s nízkou úrovňou vzdelania. Najčastejšou príčinou úmrtia sú na Slovensku sú ochorenia obehového systému a rakovina.
Ďalšie zistenia zo
správy, ktorá varuje aj pred rizikovými faktormi ako fajčenie, alkohol či
obezita, vyžaduje univerzálny prístup k zdravotnej starostlivosti a posilnenie
zdravotného systému:
· Výsledky z viacerých krajín ukazujú, že 20 % výdavkov na zdravotníctvo by mohlo byť rozdelených lepšie.
· V roku 2015 zomrelo v dôsledku duševných chorôb viac ako 84.000 ľudí. Celkové výdavky na boj proti nim sa odhadujú na 600 miliárd eur ročne. Duševné choroby nemajú len sociálny, ale aj ekonomický dopad.
· Skoro 40 % mladých zažilo v predchádzajúcom mesiaci najmenej jednu udalosť s nadpriemernou konzumáciou alkoholu (tzv. binge drinking). Napriek tomu, že celková spotreba alkoholu sa znížila, naďalej ostáva zníženie jeho konzumácie prioritou.
· Výsledky z viacerých krajín ukazujú, že 20 % výdavkov na zdravotníctvo by mohlo byť rozdelených lepšie.
· V roku 2015 zomrelo v dôsledku duševných chorôb viac ako 84.000 ľudí. Celkové výdavky na boj proti nim sa odhadujú na 600 miliárd eur ročne. Duševné choroby nemajú len sociálny, ale aj ekonomický dopad.
· Skoro 40 % mladých zažilo v predchádzajúcom mesiaci najmenej jednu udalosť s nadpriemernou konzumáciou alkoholu (tzv. binge drinking). Napriek tomu, že celková spotreba alkoholu sa znížila, naďalej ostáva zníženie jeho konzumácie prioritou.
