Slováci
chcú mať prehľad o svojej finančnej situácii, aj keby mala byť nepríjemná.
Možnosť ocitnúť sa v mínuse na účte pripúšťajú len vo výnimočnom prípade. Vyplýva
to z prieskumu agentúry 2muse pre Poštovú banku.
Podľa výsledkov tohto prieskumu zostávajú Slováci vo financiách skôr konzervatívni a život na dlh nepreferujú. „Až 90 % našich klientov je v pluse s priemernou sumou 2.094 eur a iba necelých 7 % ide do mínusu", uviedla Lýdia Žáčková. Povolené prečerpanie občas využívajú aj dôchodcovia. Týmto spôsobom si „požičiavajú“ v priemere 210 eur. Pozitívne je, že drvivá väčšina klientov je v pluse. Najlepšie sú na tom ekonomicky aktívni ľudia (21 – 60 rokov), ktorí majú našetrené priemerne 2.466 eur. Mladí do 20 rokov sú na tom výrazne horšie (331 eur) než dôchodcovia (1.939 eur). Až 40 % tých, ktorí si šetria, má úspory na bežnom účte.
Optimálna finančná rezerva by mala byť vo výške šesťnásobku mesačného príjmu. Slúžiť by mala na pokrytie nevyhnutných neflexibilných výdavkov, napríklad na náklady na bývanie poplatok za správu, platby za energie, hypotéku, náklady na školu, povinné zmluvné poistenie za auto, výdavky na dopravu, stravu či výživné. Vyše polovica Slovákov si myslí, že si tento finančný vankúš dokáže vytvoriť. Pravda je však taká, že väčšina nedisponuje potrebnou rezervou. Na vytváranie rezervy je najlepšie, ak k peniazom nie je tak ľahký prístup. Je vhodnejšie mať ju na sporiacom ako na bežnom účte. V opačnom prípade sa totiž stáva, že ľudia siahajú na úspory na bežné výdavky či kúpu tovaru, ktorý až tak nepotrebujú.
