Európska komisia by mala pozastaviť vyplácanie všetkých finančných prostriedkov Európskej
únie (EÚ) podnikateľskému impériu českého premiéra Andreja Babiša a vymôcť
všetky neoprávnene vyplatené prostriedky. Vyplýva to z nelegislatívneho
uznesenia, ktoré schválil Európsky parlament.
Prijatý text vyzýva Európsku komisiu, aby zverejnila všetky dokumenty, ktoré sa týkajú možného konfliktu záujmov českého premiéra Andreja Babiša. Exekutíva EÚ by tiež mala uviesť, aké kroky plánuje podniknúť na nápravu situácie. Uznesenie si všíma, že podľa zverejnených odhalení je Andrej Babiš konečným užívateľom výhod spoločnosti Agrofert, ktorá má pod kontrolou rovnomennú skupinu. Spoločnosti skupiny Agrofert získavali v rokoch 2013-2020 ročne z európskych štrukturálnych a investičných fondov čiastky pohybujúce sa v rozmedzí od 42 miliónov eur až do 82 miliónov eur, konštatuje prijatý text. Podľa vyhlásenia o príjmoch, ktoré podávajú českí verejní činitelia, mal Andrej Babiš v prvom polroku 2018 zo skupiny Agrofert prostredníctvom svojich trustových fondov príjem vo výške 3,5 milióna eur. Poslanci upozorňujú, že český premiér je zároveň aj predsedom českej Rady pre európske štrukturálne a investičné fondy.
Poslanci vyzvali Európsku komisiu, aby na základe nového finančného nariadenia EÚ, teda právnej normy upravujúcej nakladanie s rozpočtom únie, ktorá zakazuje konflikt záujmov, uplatňovala pri jeho výskyte politiku nulovej tolerancie. Parlament v tejto súvislosti vyjadril poľutovanie nad dlhodobou pasivitou Európskej komisie, pričom už od roku 2014 existujú silné indície, že u Andreja Babiša ako ministra financií a neskôr premiéra dochádza ku konfliktu záujmov. Uznesenie pripomína, že Európsky parlament poukazoval na možný konflikt záujmov Andreja Babiša už počas predchádzajúcich procedúr súvisiacich s udeľovaním absolutória. Poslanci preto požiadali komisiu, aby v plnej miere preskúmala zákonnosť všetkých dotácií EÚ vyplatených skupine Agrofert od vstupu Andreja Babiša do českej vlády. Komisia by tiež mala zriadiť kontrolné mechanizmy na riešenie problému konfliktu záujmov v členských štátoch. Tie by mali zároveň umožniť rozhodný zásah v prípadoch, keď vnútroštátne orgány nebudú konať v záujme zabránenia konfliktu záujmov svojich najvyšších predstaviteľov.
Prijatý text vyzýva Európsku komisiu, aby zverejnila všetky dokumenty, ktoré sa týkajú možného konfliktu záujmov českého premiéra Andreja Babiša. Exekutíva EÚ by tiež mala uviesť, aké kroky plánuje podniknúť na nápravu situácie. Uznesenie si všíma, že podľa zverejnených odhalení je Andrej Babiš konečným užívateľom výhod spoločnosti Agrofert, ktorá má pod kontrolou rovnomennú skupinu. Spoločnosti skupiny Agrofert získavali v rokoch 2013-2020 ročne z európskych štrukturálnych a investičných fondov čiastky pohybujúce sa v rozmedzí od 42 miliónov eur až do 82 miliónov eur, konštatuje prijatý text. Podľa vyhlásenia o príjmoch, ktoré podávajú českí verejní činitelia, mal Andrej Babiš v prvom polroku 2018 zo skupiny Agrofert prostredníctvom svojich trustových fondov príjem vo výške 3,5 milióna eur. Poslanci upozorňujú, že český premiér je zároveň aj predsedom českej Rady pre európske štrukturálne a investičné fondy.
Poslanci vyzvali Európsku komisiu, aby na základe nového finančného nariadenia EÚ, teda právnej normy upravujúcej nakladanie s rozpočtom únie, ktorá zakazuje konflikt záujmov, uplatňovala pri jeho výskyte politiku nulovej tolerancie. Parlament v tejto súvislosti vyjadril poľutovanie nad dlhodobou pasivitou Európskej komisie, pričom už od roku 2014 existujú silné indície, že u Andreja Babiša ako ministra financií a neskôr premiéra dochádza ku konfliktu záujmov. Uznesenie pripomína, že Európsky parlament poukazoval na možný konflikt záujmov Andreja Babiša už počas predchádzajúcich procedúr súvisiacich s udeľovaním absolutória. Poslanci preto požiadali komisiu, aby v plnej miere preskúmala zákonnosť všetkých dotácií EÚ vyplatených skupine Agrofert od vstupu Andreja Babiša do českej vlády. Komisia by tiež mala zriadiť kontrolné mechanizmy na riešenie problému konfliktu záujmov v členských štátoch. Tie by mali zároveň umožniť rozhodný zásah v prípadoch, keď vnútroštátne orgány nebudú konať v záujme zabránenia konfliktu záujmov svojich najvyšších predstaviteľov.