Najkrajšie
sviatky roka na Slovensku milujeme. V dnešnej, modernej spoločnosti má
každá domácnosť svoje zvyky, ale napriek tomu na západe, strede a východe
Slovenska stále prežívajú obľúbené vianočné tradície.
Západné Slovensko: Na štedrovečernom stole by nemala chýbať chutná polievka, môže to byť kapustnica, šošovicová či dokonca hríbová polievka. Za ňou nasleduje ryba pripravená na rôzne spôsoby. Najčastejšie vyprážaný, prípadne pečený kapor so zemiakovým šalátom. Čaro vianočného večera dotvárajú špeciálne zvyky. Hlava rodiny zvyčajne uloží pod obrus peniaze alebo šupiny z kapra, aby bol nasledujúci rok štedrý. Samozrejme, nemôže chýbať ani rozkrajovanie jabĺčka a oblátka s medom alebo cesnakom. Zvykom je tiež nechať kúsky jedla a omrvinky na stole do druhého dňa, určené sú pre neznámych pocestných. A aby bola rodine dopriata hojnosť aj v ďalšom roku, z poverčivosti sa hádzali do kútov miestnosti orechy. Na Vianoce nemôžu chýbať ani koláčiky, asi najtradičnejší je štedrák, chutný a mimoriadne sýty koláč so štyrmi rôznymi plnkami (lekvárom, makom, orechami a tvarohom) - typický je však pre viaceré slovenské regióny.
Stredné
Slovensko: Výraznú rozmanitosť vo sviatočných zvykoch badať aj
v celej strednej časti našej krajiny. Pohľad na štedrovečerné menu
v severných a južných častiach sa ale výrazne líši. Slávnostná večera
sa takmer všade začína modlitbou či prípitkom, potom servírovaním oblátky
s medom a makových opekancov. Rovnako nemôže chýbať rozkrajovanie jabĺčka
a súčasťou stola sú peniaze či obilniny. Dôvod je prostý – aby bol aj
nasledujúci rok čo najviac štedrý. Viaceré rodiny majú stále zaužívané
uväzovanie nôh stola, aby bola rodina aj naďalej súdržná. Tí skôr narodení si
zase môžu pamätať vidiecky zvyk, keď gazdovia podávali dobytku kúsok oblátky
s cesnakom, aby sa im vyhýbali choroby. No a večera? Kým
v južných častiach nemôže chýbať rybacia polievka (halászlé), na severe si
nevedia predstaviť Vianoce bez chutnej kapustnice s hubami. Severné regióny
Slovenska stále dodržiavajú dlhoročnú tradíciu a počas celého dňa nejedia
nič mäsité. Zaujímavosťou je, že kapra nahrádzajú v niektorých kútoch
netypické pokrmy. Môže to byť pečený pstruh, losos, či dokonca vianočné rezne
alebo kačka. V tomto prípade do bodky platí – iný kraj, iný mrav. Viaceré
rodiny nezabúdajú tiež na pocestných a tých, ktorí ich počas roka
opustili. Pri štedrovečernom stole je preto pripravené o jedno miesto
navyše aj s celým prestieraním.
Východné
Slovensko: Štedrovečerný stôl je tu jedným z najbohatších. Základ je
v podstate totožný ako v prípade ďalších kútov Slovenska.
Najvýraznejší rozdiel je v tom, že do vianočného menu sú zaradené pirohy
plnené zemiakmi, bryndzou či syrom. Na začiatku večere sa môže zjesť kúsok
chleba so soľou, naopak ako posledné sa po rybe podávajú lokše s makom
alebo takzvané bobáľky. Slávnostnú atmosféru pri stole podčiarkujú aj
najkrajšie vianočné koledy, ktoré si rodiny spievali. V najtradičnejších
kútoch východného Slovenska sa počas 24. decembra stále dodržiava zvyk
vinšovania radostných sviatkov, pričom sa začína už ráno a chodí sa od
domu k domu. Pri večeri zase platí, že od stola sa neodchádza, ba dokonca
rodina pri ňom zotrváva čo najdlhšie, aby si vychutnali čarovnú atmosféru
sviatkov. Jediný, kto sa môže od stola vzdialiť, je domáca pani. Zaujímavosťou
je starý zvyk umývania sa vo vode s mincami, aby bola rodina po celý rok
zdravá. Počas nasledujúcich sviatočných dní sa necháva štedrovečerný stôl stále
vyzdobený. Jeho neodmysliteľnou súčasťou je sviečka. Hovorí sa, že ak jej
plameň horí rovno, rodina bude po celý rok zdravá.